Po zmene pobytu účastníka konania sa vec postupovať nebude. Subsidiárne sa použije ustanovenie § 36 ods. 2 CSP (Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania).
Do úvahy by prichádzalo iba prikázanie veci z dôvodu vhodnosti a postup podľa § 4 CMP (Ak bol podaný návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti, majú právo vyjadriť sa k návrhu tí účastníci, ktorých účasť v konaní vyšla najavo v čase podania návrhu).

Z dikcie § 325 CSP vyplýva, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje súd prvej inštancie. Ustanovenie § 362 CMP pritom z tejto konštrukcie predstavuje výnimku. Ak súd možnosť podľa § 362 CMP využije, mal by tak učiniť iba výnimočne ako posledné možné riešenie, pričom by mal súd skúmať, či účel, ktorý neodkladné opatrenie sleduje, nie je možné dosiahnuť samotným meritórnym rozhodnutím o odvolaní. S poukazom na § 357 CSP, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len proti uzneseniu súdu prvej inštancie, nie je proti uzneseniu, ktorým súd ako odvolací súd nariadi neodkladné opatrenie odvolanie prípustné.

Označenie účastníkov konania vyplýva primárne z hmotného práva.
Napr. v konaniach vo veciach výživného plnoletých osôb je účastníkom konania navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. Ak ale podá osoba povinná platiť výživné návrh napr. na jeho zníženie, ďalšie konanie už bude nadväzovať na pôvodné konanie, to znamená, že účastníkmi konania budú tí, ktorí nimi boli v pôvodnom konaní. V danom prípade by účastníkmi konania o zníženie výživného boli povinný a oprávnený.

Primerané použitie uvedených ustanovení CSP v rámci konania podľa CMP je možné.

Podľa § 41 CMP, pojednávanie nemožno odročiť za účelom vyhlásenia rozsudku; analogicky to platí aj pre uznesenie.

Nie, podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Trovami konania sú aj trovy štátu. Podľa § 58 CMP, súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhoduje o nároku na náhradu a o výške trov konania. Výšku súd určí v konečnom rozhodnutí a môže tak urobiť aj bez návrhu.

V zásade by bolo vhodné do návrhu na začatie konania o výžive maloletého uviesť výšku výživného. V tomto konaní však súd nie je viazaný návrhom, pretože toto konanie môže začať aj bez návrhu (§ 40 CMP). V zmysle zásady materiálnej pravdy určí výšku výživného súd (čl. 6 CMP: Súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli).

Povinnosť podľa § 180 OSP do nových procesných kódexov prevzatá nebola. Poručník ako aj opatrovník sa má, rovnako ako všetky ostatné súdnym konaním dotknuté subjekty, spravovať primárne základnými princípmi nových právnych úprav.

Ustanovenie § 116 CMP predstavuje právo na informácie podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Toto právo vyplýva z osobitnej ochrany procesného postavenia maloletých v konaní pred súdmi a inými orgánmi a je súčasťou tzv. participačných oprávnení. Ide o také postupy, ktoré umožňujú výmenu informácií, priestor pre dialóg medzi deťmi a dospelými na základe vzájomného rešpektu. Je teda úlohou súdu, aby zvolil také procesné úkony primerané vyspelosti dieťaťa, ktoré mu umožnia pochopiť význam a následky rozhodnutia v súdnom konaní.

Konanie o výkon neodkladného opatrenia nemusí súd bezpodmienečne nariaďovať pri každom nariadenom neodkladnom opatrení, súd by tak mal činiť najmä vzhľadom k okolnostiam prípadu.

Súd by mal najprv ex offo iniciovať konanie o pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností a konanie o poručníctve podľa ustanovení CMP, so zreteľom na znenie § 138 ods. 3 CMP. V zmysle uvedeného ustanovenia je potrebná existencia právoplatného rozhodnutia o pozbavení rodičovských práv a povinností, následne je takéto rozhodnutie spôsobilé ovplyvniť okruh účastníkov konania vo veciach osvojenia, a teda rodičia dieťaťa už ďalej nie sú účastníkmi konania, ale je ním poručník.

Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb (§ 154 a nasl. CMP) neupravuje otázku nariadenia pojednávania, je potrebné aplikovať § 33 CMP, a teda pojednávanie nariadiť.

O schválení právneho úkonu maloletého dediča rozhoduje notár v konaní o dedičstve. Poverenie notára na prejednanie dedičstva sa vzťahuje na celé konanie o dedičstve s výnimkou § 161 ods. 2 CMP:

„(2) Poverenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na
a) rozhodnutie o začatí dedičského konania,
b) žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v cudzine, ak z osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva, že o poskytnutie právnej pomoci môže požiadať výlučne súd,
c) rozhodnutie o vylúčení notára a jeho zamestnancov,
d) rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o dedičstve, ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho.“

O trovách notára rozhoduje notár.
Poverenie notára na prejednanie dedičstva sa vzťahuje na celé konanie o dedičstve s výnimkou § 161 ods. 2 CMP:

„(2) Poverenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na
a) rozhodnutie o začatí dedičského konania,
b) žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v cudzine, ak z osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva, že o poskytnutie právnej pomoci môže požiadať výlučne súd,
c) rozhodnutie o vylúčení notára a jeho zamestnancov,
d) rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o dedičstve, ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho.“

V prípade už začatého dedičského konania je potrebné vychádzať z ustanovenia § 396 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ktorý ustanovuje, že konania o dedičstve začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Preto je potrebné vychádzať v celom rozsahu z ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok až do skončenia dedičského konania.

V otázke zverejňovania rozhodnutí počas dedičského konania vedeného notárom je miestom zverejňovania rozhodnutí úradná tabuľa konkrétneho notárskeho úradu, nie úradná tabuľa súdu. Popri úradnej tabuli notára sa zverejňuje aj na webovej stránke príslušného súdu a na webovom sídle Notárskej komory Slovenskej republiky.

Maloletého bude v takomto prípade zastupovať procesný opatrovník ustanovený na realizáciu procesných práv a povinností procesne nespôsobilého účastníka konania v zmysle ustanovení § 68 a nasl. CSP. Takéhoto procesného opatrovníka ustanoví notár, uznesením v rámci konania o dedičstve.

Áno, štát je napr. v konaniach, ktoré sú zastavené pre nepatrný majetok, účastníkom konania v prípade rozhodovania o trovách notára ako súdneho komisára. Následne je štát aj aktívne legitimovaným k podaniu odvolania proti výroku rozhodnutia notára ako súdneho komisára o týchto trovách, a to, aby nedochádzalo k svojvôli pri rozhodovaní notárov o trovách.

Áno, súdny komisár je ako účastník konania oprávnený v uznesení uložiť súdu povinnosť uhradiť mu trovy konania z prostriedkov štátu a určiť mu lehotu na plnenie.

O uložení povinnosti účastníkovi konania zaplatiť súdny poplatok za konanie o dedičstve rozhoduje notár ako súdny komisár v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov je v súlade s ust. § 211 ods. 2 CMP subjektom oprávneným podať návrh na vykonanie dodatočného konania o dedičstve.

Podľa ustanovenia § 73 ods. 2 druhá veta CMP „Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o odvolaní nie je dovolanie prípustné.“ V zmysle uvedeného teda platí, že súd by mal poučiť účastníkov konania nasledovne: proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o odvolaní proti uzneseniu vydanému notárom ako súdnym komisárom nie je dovolanie prípustné.

Notár ako súdny komisár rozhoduje o povolení nahliadnuť do spisu.

Notár ako súdny komisár je oprávnený v súlade s § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 104 CSP dožadovať iný súd o vykonanie výsluchu.

CMP neupravuje samostatne konanie o schválení úkonu opatrovníka. Z tohto dôvodu je potrebné pri samotnom postupe v konaní použiť analógiu právnej úpravy konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých upravenej v § 111 CMP.

Predmetné poučenie má byť svojím obsahom a spôsobom vhodné a primerané s ohľadom na pomery či zdravotný stav umiestneného. Ak umiestnený nie je schopný rozpoznať obsah a vážnosť poučenia, akokoľvek poučovať umiestneného nebude mať opodstatnenie.

Ak umiestnený využije právo zvoliť si zástupcu, má právo dostať primeraný priestor na jeho zvolenie. Rovnako tomu bude i v prípade, ak umiestnený využije právo, aby sa konania zúčastňoval jeho dôverník.

Inštitút vzhliadnutia má vykonávať primárne sudca, nakoľko ide o priamy vnem sudcu, ktorý možno stotožniť s výsluchom na pojednávaní. Vo výnimočných prípadoch však môže poveriť vyššieho súdneho úradníka, čo mu umožňujú ustanovenia zákona o súdnych úradníkoch.

Novou právnou úpravou obsiahnutou v CMP zákonodarca vylúčil už v súčasnosti protiprávne pozbavovanie spôsobilosti na právne úkony, keďže je v rozpore s ľudskoprávnymi štandardami.

Podľa §299 CMP môže každý, kto má právny záujem na správnosti údajov zapísaných v obchodnom registri, alebo každý, koho sa zapísané údaje týkajú, najmä zapísaná osoba, spoločník zapísanej osoby alebo člen štatutárneho orgánu zapísanej osoby, navrhnúť, aby registrový súd zrušil zápis do obchodného registra. V zmysle citovaného ustanovenia zastávame názor, že návrh na zrušenie zápisu údajov podľa § 299 a nasl. možno podať aj vo vzťahu k historickým zápisom, ak ten, kto daný návrh podal, vie preukázať právny záujem.

Za predpokladu, že súd uznesením vyhovie návrhu o konaní o zrušenie zápisu údajov podľa § 299 a nasl. CMP bude takýto zápis zrušený ex tunc, teda bude sa naňho hľadieť akoby nikdy nebol nevznikol.

Medzi zákonom CMP a CSP existuje vzťah subsidiarity. Ustanovenie § 325 ods. 2 CSP obsahuje iba demonštratívny výpočet povinností, ktoré súd môže neodkladným opatrením nariadiť, preto je možné vo veciach starostlivosti súdu o maloletých nariadiť aj iné neodkladné opatrenia, ako tie, ktoré upravujú § 365 až § 368 CMP.

Nová právna úprava rozširuje okruh osôb, ktoré sú oprávnené na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Kým podľa predošlej právnej úpravy bol osobou oprávnenou na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, podľa CMP tak môže urobiť ktokoľvek, teda akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba.

Odvolanie proti uzneseniu o odklade výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na odklad výkonu rozhodnutia podľa § 389 CMP prípustné je, a to s poukazom na ust. § 357 písm. j) CSP.