Prejsť na hlavný obsah
Váš browser nemá povolený javascript. Pre plnú funkcionalitu týchto stránok je potrebné povoliť javascript.
Mapa stránky
Verzia pre slabozrakých
RSS
Slovenčina
Rozšírené vyhľadávanie
Ministerstvo
Súdy a rozhodnutia
Právne predpisy
Registre
Naše služby
MINISTERSTVO
VEREJNÉ OBSTARÁVANIE
Nadlimitné zákazky
Podlimitné zákazky
Podprahové zákazky
Zákazky s nízoku hodnotou
Prehľad VO na MS SR
VÝBEROVÉ KONANIE
MS SR
Súdy
Predsedovia súdov
ZMLUVY
ROZPOČTY
KANCELÁRIA ZÁSTUPCU PRED ESĽP
Základná informácia o konaní
Rokovací poriadok ESĽP
Štatút zástupcu
Správy zástupcu pred ESĽP
Kancelária zástupcu SR pred ESĽP
Odporúčania prijaté výborom ministrov
Seminár o úlohe zástupcov vlád
KANCELÁRIA ZÁSTUPCU PRED SÚDMI EÚ
Základné informácie pre občanov
Postupy pre zastupovanie SR
Informácie zástupcu pred súdmi EÚ
SEKCIA PRÁVNYCH SLUŽIEB
Pôsobnosť
Postupy
Pracovné predpisy
Úvodná stránka
Naše služby
Naše projekty
Nové procesné kódexy
Civilný mim... poriadok
Obsah stránky
Civilný mimosporový poriadok
PRÍSLUŠNOSŤ SÚDU: Je potrebné postúpiť vec, ak sa v priebehu konania zmení pobyt účastníka konania (napr. z dôvodu, že sa účastník konania presťahoval pred vyhlásením rozsudku z Nitry do Košíc)?
Po zmene pobytu účastníka konania sa vec postupovať nebude. Subsidiárne sa použije ustanovenie § 36 ods. 2 CSP (Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania).
Do úvahy by prichádzalo iba prikázanie veci z dôvodu vhodnosti a postup podľa § 4 CMP (Ak bol podaný návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti, majú právo vyjadriť sa k návrhu tí účastníci, ktorých účasť v konaní vyšla najavo v čase podania návrhu).
PRÍSLUŠNOSŤ SÚDU: Ktorý súd je funkčne príslušný rozhodnúť o odvolaní proti neodkladnému opatreniu vydanému podľa CMP v odvolacom konaní?
Z dikcie § 325 CSP vyplýva, že o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje súd prvej inštancie. Ustanovenie § 362 CMP pritom z tejto konštrukcie predstavuje výnimku. Ak súd možnosť podľa § 362 CMP využije, mal by tak učiniť iba výnimočne ako posledné možné riešenie, pričom by mal súd skúmať, či účel, ktorý neodkladné opatrenie sleduje, nie je možné dosiahnuť samotným meritórnym rozhodnutím o odvolaní. S poukazom na § 357 CSP, z ktorého vyplýva, že odvolanie je prípustné len proti uzneseniu súdu prvej inštancie, nie je proti uzneseniu, ktorým súd ako odvolací súd nariadi neodkladné opatrenie odvolanie prípustné.
ÚČASTNÍCI KONANIA: Ako správne označiť účastníkov konania v mimosporových konaniach?
Označenie účastníkov konania vyplýva primárne z hmotného práva.
Napr. v konaniach vo veciach výživného plnoletých osôb je účastníkom konania navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné. Ak ale podá osoba povinná platiť výživné návrh napr. na jeho zníženie, ďalšie konanie už bude nadväzovať na pôvodné konanie, to znamená, že účastníkmi konania budú tí, ktorí nimi boli v pôvodnom konaní. V danom prípade by účastníkmi konania o zníženie výživného boli povinný a oprávnený.
KONANIE V PRVEJ INŠTANCII: Môžu sa na pojednávania podľa CMP použiť ustanovenia § 181 a § 182 CSP?
Primerané použitie uvedených ustanovení CSP v rámci konania podľa CMP je možné.
SÚDNE ROZHODNUTIA: Ak sa vo veci samej rozhoduje uznesením, možno pojednávanie odročiť výlučne za účelom vyhlásenia uznesenia?
Podľa § 41 CMP, pojednávanie nemožno odročiť za účelom vyhlásenia rozsudku; analogicky to platí aj pre uznesenie.
TROVY KONANIA: Je možné pri vyhlásení rozhodnutia vo veci samej rozhodnúť o trovách konania tak, že o nich bude rozhodnuté tak, ako budú vyčíslené do 3 dní od vyhlásenia rozhodnutia?
Nie, podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
TROVY KONANIA: Sú trovami konania aj trovy štátu? Ak áno, a ak o nich má súd vedomosť, môže o nich rozhodnúť v konečnom rozhodnutí?
Trovami konania sú aj trovy štátu. Podľa § 58 CMP, súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhoduje o nároku na náhradu a o výške trov konania. Výšku súd určí v konečnom rozhodnutí a môže tak urobiť aj bez návrhu.
KONANIA VO VECIACH STAROSTLIVOSTI SÚDU O MALOLETÝCH: Je v návrhu na zvýšenie výživného potrebné uviesť konkrétnu sumu výživného alebo postačuje iba samotný návrh na zvýšenie výživného bez uvedenia konkrétnej sumy?
V zásade by bolo vhodné do návrhu na začatie konania o výžive maloletého uviesť výšku výživného. V tomto konaní však súd nie je viazaný návrhom, pretože toto konanie môže začať aj bez návrhu (§ 40 CMP). V zmysle zásady materiálnej pravdy určí výšku výživného súd (čl. 6 CMP: Súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli).
KONANIA VO VECIACH STAROSTLIVOSTI SÚDU O MALOLETÝCH: Upravuje CSP povinnosť zložiť sľub ustanoveného poručníka maloletého do rúk samosudcu?
Povinnosť podľa § 180 OSP do nových procesných kódexov prevzatá nebola. Poručník ako aj opatrovník sa má, rovnako ako všetky ostatné súdnym konaním dotknuté subjekty, spravovať primárne základnými princípmi nových právnych úprav.
KONANIA VO VECIACH STAROSTLIVOSTI SÚDU O MALOLETÝCH: Akým spôsobom má byť v zmysle § 116 CMP maloleté dieťa informované o prebiehajúcom konaní?
Ustanovenie § 116 CMP predstavuje právo na informácie podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Toto právo vyplýva z osobitnej ochrany procesného postavenia maloletých v konaní pred súdmi a inými orgánmi a je súčasťou tzv. participačných oprávnení. Ide o také postupy, ktoré umožňujú výmenu informácií, priestor pre dialóg medzi deťmi a dospelými na základe vzájomného rešpektu. Je teda úlohou súdu, aby zvolil také procesné úkony primerané vyspelosti dieťaťa, ktoré mu umožnia pochopiť význam a následky rozhodnutia v súdnom konaní.
KONANIA VO VECIACH STAROSTLIVOSTI SÚDU O MALOLETÝCH: Je potrebné spolu s nariadením neodkladného opatrenia začať vždy aj jeho výkon?
Konanie o výkon neodkladného opatrenia nemusí súd bezpodmienečne nariaďovať pri každom nariadenom neodkladnom opatrení, súd by tak mal činiť najmä vzhľadom k okolnostiam prípadu.
KONANIA VO VECIACH STAROSTLIVOSTI SÚDU O MALOLETÝCH: Keďže CMP neobsahuje ekvivalent k § 113 ods. 3 OSP, akým spôsobom by mal súd postupovať, ak rodičia maloletého žijú?
Súd by mal najprv ex offo iniciovať konanie o pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností a konanie o poručníctve podľa ustanovení CMP, so zreteľom na znenie § 138 ods. 3 CMP. V zmysle uvedeného ustanovenia je potrebná existencia právoplatného rozhodnutia o pozbavení rodičovských práv a povinností, následne je takéto rozhodnutie spôsobilé ovplyvniť okruh účastníkov konania vo veciach osvojenia, a teda rodičia dieťaťa už ďalej nie sú účastníkmi konania, ale je ním poručník.
KONANIA VO VECIACH VÝŽIVNÉHO: Je potrebné nariadiť pojednávanie na konanie o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa?
Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb (§ 154 a nasl. CMP) neupravuje otázku nariadenia pojednávania, je potrebné aplikovať § 33 CMP, a teda pojednávanie nariadiť.
KONANIE O DEDIČSTVE: Kam, do akého registra sa zapíše návrh na schválenie právneho úkonu maloletého dediča? Kto rozhoduje o schválení právneho úkonu maloletého dediča?
O schválení právneho úkonu maloletého dediča rozhoduje notár v konaní o dedičstve. Poverenie notára na prejednanie dedičstva sa vzťahuje na celé konanie o dedičstve s výnimkou § 161 ods. 2 CMP:
„(2) Poverenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na
a) rozhodnutie o začatí dedičského konania,
b) žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v cudzine, ak z osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva, že o poskytnutie právnej pomoci môže požiadať výlučne súd,
c) rozhodnutie o vylúčení notára a jeho zamestnancov,
d) rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o dedičstve, ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho.“
KONANIE O DEDIČSTVE: Kto rozhoduje o trovách notára ako súdneho komisára (napr. pri zastavení dedičského konania pre nedostatok majetku podľa § 187 CMP)?
O trovách notára rozhoduje notár.
Poverenie notára na prejednanie dedičstva sa vzťahuje na celé konanie o dedičstve s výnimkou § 161 ods. 2 CMP:
„(2) Poverenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na
a) rozhodnutie o začatí dedičského konania,
b) žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v cudzine, ak z osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva, že o poskytnutie právnej pomoci môže požiadať výlučne súd,
c) rozhodnutie o vylúčení notára a jeho zamestnancov,
d) rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o dedičstve, ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho.“
KONANIE O DEDIČSTVE: Aký právny predpis sa aplikuje na konania o dedičstve začaté do 30. júna 2016 a v akom rozsahu?
V prípade už začatého dedičského konania je potrebné vychádzať z ustanovenia § 396 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ktorý ustanovuje, že konania o dedičstve začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Preto je potrebné vychádzať v celom rozsahu z ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok až do skončenia dedičského konania.
KONANIE O DEDIČSTVE: O akú úradnú tabuľu (úradnú tabuľu súdu alebo úradnú tabuľu notára) ide, pri povinnom zverejňovaní na úradnej tabuli súdu, keď majú túto povinnosť notári v dedičskom konaní?
V otázke zverejňovania rozhodnutí počas dedičského konania vedeného notárom je miestom zverejňovania rozhodnutí úradná tabuľa konkrétneho notárskeho úradu, nie úradná tabuľa súdu. Popri úradnej tabuli notára sa zverejňuje aj na webovej stránke príslušného súdu a na webovom sídle Notárskej komory Slovenskej republiky.
KONANIE O DEDIČSTVE: Kto bude maloletého zastupovať v konaní o dedičstve v prípade „kolízie záujmov“ medzi maloletým a jeho zákonným zástupcom?
Maloletého bude v takomto prípade zastupovať procesný opatrovník ustanovený na realizáciu procesných práv a povinností procesne nespôsobilého účastníka konania v zmysle ustanovení § 68 a nasl. CSP. Takéhoto procesného opatrovníka ustanoví notár, uznesením v rámci konania o dedičstve.
KONANIE O DEDIČSTVE: Je štát (prípadne súd) účastníkom konania v prípade rozhodovania o trovách notára ako súdneho komisára, ktoré majú byť hradené z prostriedkov štátu?
Áno, štát je napr. v konaniach, ktoré sú zastavené pre nepatrný majetok, účastníkom konania v prípade rozhodovania o trovách notára ako súdneho komisára. Následne je štát aj aktívne legitimovaným k podaniu odvolania proti výroku rozhodnutia notára ako súdneho komisára o týchto trovách, a to, aby nedochádzalo k svojvôli pri rozhodovaní notárov o trovách.
KONANIE O DEDIČSTVE: Je súdny komisár ako účastník konania, v zmysle § 171, oprávnený v uznesení uložiť súdu povinnosť uhradiť mu trovy konania z prostriedkov súdu/štátu a určiť mu lehotu na plnenie od právoplatnosti uznesenia?
Áno, súdny komisár je ako účastník konania oprávnený v uznesení uložiť súdu povinnosť uhradiť mu trovy konania z prostriedkov štátu a určiť mu lehotu na plnenie.
KONANIE O DEDIČSTVE: Kto rozhoduje o uložení povinnosti účastníkovi konania zaplatiť súdny poplatok za konanie o dedičstve?
O uložení povinnosti účastníkovi konania zaplatiť súdny poplatok za konanie o dedičstve rozhoduje notár ako súdny komisár v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
KONANIE O DEDIČSTVE: Je v zmysle § 211 ods. 2 CMP súdny exekútor orgánom oprávneným podať podnet na dodatočné konanie o dedičstve?
Exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov je v súlade s ust. § 211 ods. 2 CMP subjektom oprávneným podať návrh na vykonanie dodatočného konania o dedičstve.
KONANIE O DEDIČSTVE: Ak prvostupňový súd rozhodne o odvolaní proti uzneseniu vydanému notárom ako súdnym komisárom, má účastníkov konania poučiť o dvojmesačnej lehote na podanie dovolania?
Podľa ustanovenia § 73 ods. 2 druhá veta CMP „Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o odvolaní nie je dovolanie prípustné.“ V zmysle uvedeného teda platí, že súd by mal poučiť účastníkov konania nasledovne: proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o odvolaní proti uzneseniu vydanému notárom ako súdnym komisárom nie je dovolanie prípustné.
KONANIE O DEDIČSTVE:Kto je oprávnený povoliť nahliadnuť do spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy inej osobe ako účastníkovi konania v dedič. konaní, ak sa spis nachádza u súdneho komisára, kt. na základe poverenia súdu koná a rozhoduje v dedičskej veci?
Notár ako súdny komisár rozhoduje o povolení nahliadnuť do spisu.
KONANIE O DEDIČSTVE: Je notár oprávnený dožadovať iný súd o vykonanie výsluchu?
Notár ako súdny komisár je oprávnený v súlade s § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 104 CSP dožadovať iný súd o vykonanie výsluchu.
STATUSOVÉ VECI: Je podľa CMP možný procesný postup, ktorým by súd schválil právny úkon osoby pozbavenej spôsobilosti na PÚ, pokiaľ áno, ako postupovať?
CMP neupravuje samostatne konanie o schválení úkonu opatrovníka. Z tohto dôvodu je potrebné pri samotnom postupe v konaní použiť analógiu právnej úpravy konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých upravenej v § 111 CMP.
STATUSOVÉ VECI: Akým spôsobom sa poučuje osoba umiestnená v zdravotníckom zariadení?
Predmetné poučenie má byť svojím obsahom a spôsobom vhodné a primerané s ohľadom na pomery či zdravotný stav umiestneného. Ak umiestnený nie je schopný rozpoznať obsah a vážnosť poučenia, akokoľvek poučovať umiestneného nebude mať opodstatnenie.
STATUSOVÉ VECI: Ako postupovať, ak umiestnený po poučení o jeho práve zvoliť si zástupcu oznámi, že uvedené právo využíva?
Ak umiestnený využije právo zvoliť si zástupcu, má právo dostať primeraný priestor na jeho zvolenie. Rovnako tomu bude i v prípade, ak umiestnený využije právo, aby sa konania zúčastňoval jeho dôverník.
STATUSOVÉ VECI: Kto má vzhliadnuť osobu, o ktorej spôsobilosti na právne úkony sa koná?
Inštitút vzhliadnutia má vykonávať primárne sudca, nakoľko ide o priamy vnem sudcu, ktorý možno stotožniť s výsluchom na pojednávaní. Vo výnimočných prípadoch však môže poveriť vyššieho súdneho úradníka, čo mu umožňujú ustanovenia zákona o súdnych úradníkoch.
STATUSOVÉ VECI: Možno za súčasného stavu rozhodnúť o pozbavení spôsobilosti na právne úkony?
Novou právnou úpravou obsiahnutou v CMP zákonodarca vylúčil už v súčasnosti protiprávne pozbavovanie spôsobilosti na právne úkony, keďže je v rozpore s ľudskoprávnymi štandardami.
KONANIA VO VECIACH OBCHODNÉHO REGISTRA: Môže sa návrh na zrušenie zápisu údajov v obchodnom registri týkať aj historických zápisov?
Podľa §299 CMP môže každý, kto má právny záujem na správnosti údajov zapísaných v obchodnom registri, alebo každý, koho sa zapísané údaje týkajú, najmä zapísaná osoba, spoločník zapísanej osoby alebo člen štatutárneho orgánu zapísanej osoby, navrhnúť, aby registrový súd zrušil zápis do obchodného registra. V zmysle citovaného ustanovenia zastávame názor, že návrh na zrušenie zápisu údajov podľa § 299 a nasl. možno podať aj vo vzťahu k historickým zápisom, ak ten, kto daný návrh podal, vie preukázať právny záujem.
KONANIA VO VECIACH OBCHODNÉHO REGISTRA: V prípade vyhovenia návrhu na zrušenie zápisu údajov a zrušenie zápisu v obchodnom registri, bude zápis zrušený ex tunc alebo ex nunc?
Za predpokladu, že súd uznesením vyhovie návrhu o konaní o zrušenie zápisu údajov podľa § 299 a nasl. CMP bude takýto zápis zrušený ex tunc, teda bude sa naňho hľadieť akoby nikdy nebol nevznikol.
NEODKLADNÉ OPATRENIA: Je možné nariadiť vo veci starostlivosti súdu o maloletých aj iné neodkladné opatrenia ako tie, ktoré upravujú ustanovenia CMP?
Medzi zákonom CMP a CSP existuje vzťah subsidiarity. Ustanovenie § 325 ods. 2 CSP obsahuje iba demonštratívny výpočet povinností, ktoré súd môže neodkladným opatrením nariadiť, preto je možné vo veciach starostlivosti súdu o maloletých nariadiť aj iné neodkladné opatrenia, ako tie, ktoré upravujú § 365 až § 368 CMP.
NEODKLADNÉ OPATRENIA: Kto je oprávnený na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 365 CMP?
Nová právna úprava rozširuje okruh osôb, ktoré sú oprávnené na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Kým podľa predošlej právnej úpravy bol osobou oprávnenou na podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia výlučne orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, podľa CMP tak môže urobiť ktokoľvek, teda akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba.
NEODKLADNÉ OPATRENIA: Je prípustné odvolanie proti uzneseniu o odklade výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na odklad výkonu rozhodnutia podľa § 389 CMP?
Odvolanie proti uzneseniu o odklade výkonu rozhodnutia a proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na odklad výkonu rozhodnutia podľa § 389 CMP prípustné je, a to s poukazom na ust. § 357 písm. j) CSP.
PRAKTICKÉ
INFORMÁCIE
Malý konkurz
Zmeny v Obchodnom registri k 1.10.2020
Hľadám súd
Hľadám vzor podania/formulár
Hľadám súdne rozhodnutie
Hľadám sudcu
Hľadám pojednávanie
Hľadám zákon (Slov-Lex)
Hľadám znalca, tlmočníka a prekladateľa
Hľadám mediátora
Potrebujem právnika
Hľadám prácu v rezorte
Sťažnosti, podnety, petície - podávanie a postup
Aktuálna sadzba zákonných úrokov z omeškania
Informácie k zastaveniu starých exekúcií
Pomoc obetiam trestných činov
Správa k stavu justice (CEPEJ)
KONTAKT
ADRESA
Ministerstvo spravodlivosti SR
Račianska ul. 71
813 11 Bratislava
Ústredňa:
+421 2 888 91111
Podateľňa:
podatelnamssr@justice.sk
Kontakty
Pre médiá
Kariéra
Poskytovanie informácií
Analytické centrum MS SR
Vyhlásenie o prístupnosti
Part
of
European Union
COPYRIGHT 2011 © MINISTERSTVO SPRAVODLIVOSTI SR
Správca obsahu: Tlačové oddelenie, e-mail:
tlacove@justice.sk
Technická podpora pre používateľov: Odbor Service Desk:
online podpora
Technický prevádzkovateľ: Odbor prevádzky informačných systémov a odbor eJustice, koordinácie a projektovej prípravy