Trestné právo

Obsah

Dovolanie

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý môže podať oprávnená osoba proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371 Tr. por.

Často kladené otázky

Dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým sa rozumie:
a) rozsudok a trestný rozkaz,
b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,
c) uznesenie o zastavení trestného stíhania,
d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,
e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného,
f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,
g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia,
h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Minister spravodlivosti môže podať dovolanie aj proti rozhodnutiu o väzbe, proti rozhodnutiu o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, proti rozhodnutiu o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, proti rozhodnutiu o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo proti rozhodnutiu o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste

Dovolanie možno podať, ak:

a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody, alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2 napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po lehote uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné (§ 371 ods. 1 Tr. por.).

Minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste (§ 371 ods. 2 Tr. por.).

Minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci (§ 371 ods. 3 Tr. por.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa môže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1
a) generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku,
b) obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

V prospech obvineného, s jeho výslovným písomným súhlasom, môže dovolanie podať aj príbuzný obvineného v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel alebo druh. Ak je obvinený mladistvý, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môže i proti vôli obvineného za neho v jeho prospech podať dovolanie aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.

Uvedené osoby môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté.
Obvinený a osoby oprávnené podať v jeho prospech dovolanie môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného.
Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.

Minister spravodlivosti podá dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1.

Z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por. odsúdený ak využil právo podať riadny opravný prostriedok, je podľa § 372 ods. 1 Tr. por. účinného od 1.9.2011 oprávnený podať dovolanie na Najvyšší súd SR cestou prvostupňového súdu. Ak je oprávnený podať priamo dovolanie, podľa § 369 ods. 1 Tr. por. účinného od 1.9.2011 nie je oprávnený podať podnet na dovolanie ministrovi spravodlivosti.
Ak však riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu I. stupňa odsúdený nepodal, oprávnenie podať dovolanie mu neprináleží, pričom podľa § 369 ods. 1 Tr. por. účinného od 1.9.2011 nie je ani oprávnený podať podnet na dovolanie ministrovi spravodlivosti.
Ak podnet na dovolanie podá osoba, ktorej Trestný poriadok právo na jeho podanie nepriznáva, minister spravodlivosti o podnete nekoná; toho, kto podnet podal, o tom upovedomí.

Podstatné je, kto chce podať dovolanie, proti akému rozhodnutiu a z akého dôvodu má byť dovolanie podané.

Pokiaľ chce podať dovolanie odsúdený z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por. a využil právo podať riadny opravný prostriedok, je podľa § 372 ods. 1 Tr. por. účinného od 1.9.2011 oprávnený podať dovolanie na Najvyšší súd SR cestou prvostupňového súdu. Ak je oprávnený podať priamo dovolanie, podľa § 369 ods. 1 Tr. por. účinného od 1.9.2011 nie je oprávnený podať podnet na dovolanie ministrovi spravodlivosti.

Ak však riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu I. stupňa odsúdený nepodal, oprávnenie podať dovolanie z dôvodov podľa § 371 ods. 1 Tr. por. mu neprináleží, pričom v tomto prípade nie je ani oprávnený podať podnet na dovolanie ministrovi spravodlivosti.

Pokiaľ chce podať dovolanie napr. poškodený, musí sa obrátiť s podnetom na ministra spravodlivosti.

Z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 2, ods. 3 Tr. por. je oprávnený podať dovolanie len minister spravodlivosti, preto je potrebné podať podnet ministrovi spravodlivosti.

Obvinený alebo príbuzný obvineného v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel alebo druh môžu podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu.
Obvinený musí byť v konaní o dovolaní zastúpený obhajcom.

Ak obvinený alebo príbuzný obvineného podali dovolanie inak ako prostredníctvom obhajcu, súd, ktorý rozhodol vo veci v prvom stupni, poučí dovolateľa o oprávnení podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu, pričom určí primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku s tým, že ak táto lehota márne uplynie, predloží vec na ďalšie konanie dovolaciemu súdu. Ak však obvinený v určenej lehote preukáže, že nemá dostatočné prostriedky na úhradu trov obhajoby, ustanoví mu obhajcu predseda senátu súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.

Ak dovolací súd po predložení dovolania zistí, že dovolateľ nie je zastúpený obhajcom, poučí dovolateľa, že musí byť v konaní o dovolaní zastúpený obhajcom a určí mu primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku. Ak táto lehota márne uplynie, dovolací súd bez preskúmania veci, odmietne dovolanie (nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 alebo § 373 ani po postupe podľa § 379 ods. 1).

Ak dovolanie podá minister spravodlivosti alebo generálny prokurátor, spolu s doručením rovnopisu dovolania oprávnenej osobe vyzve súd uvedený v odseku 3 túto osobu, aby si zvolila obhajcu, a určí na to primeranú lehotu. Ak táto lehota márne uplynie, obhajcu jej ustanoví predseda senátu súdu, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni.

Dovolanie sa podáva na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni.
Ak sa dovolanie podáva v neprospech obvineného, možno ho podať do šiestich mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu prokurátorovi. Ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno ho podať do troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému; ak sa rozhodnutie doručuje obvinenému aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.
Ministrovi spravodlivosti plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.

Dovolanie je potrebné podať prostredníctvom obhajcu, na súde, ktorý vo veci rozhodoval v prvom stupni (okresný súd alebo Špecializovaný trestný súd). O dovolaní rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania, dovolací súd vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera. Súčasne s týmto výrokom dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd podľa okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Dovolací súd zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Dovolanie nemá odkladný účinok a preto nemá vplyv na výkon právoplatného súdneho rozhodnutia (napr. na povinnosť odsúdeného nastúpiť výkon trestu odňatia slobody).

Rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté dovolaním a dovolanie nebolo úspešné, ostáva právoplatným a vykonateľným. Z neúspešného dovolacieho konania vyplýva pre navrhovateľa povinnosť nahradiť štátu trovy konania o dovolaní paušálnou sumou, ustanovenou všeobecne záväzným predpisom ( vyhl. MS SR č. 620/2005 Z.z.).
V prípade ďalších otázok k dovolaniam sa môžete na ministerstve spravodlivosti obrátiť na Odbor trestného súdnictva.

Milosť

Inštitút milosti je vyjadrením ústavného práva prezidenta republiky odpustiť alebo zmierniť odsúdenému uložený trest. Trestný poriadok ustanovuje pre ministra spravodlivosti povinnosť zabezpečiť podklady pre rozhodnutie prezidenta o milosti, čo zahŕňa vyžiadanie spisového materiálu, vzťahujúceho sa na predmetnú trestnú vec.
Výsledkom je vypracovanie odporúčania ministra pre rozhodnutie prezidenta, ktorým však prezident nie je viazaný.

Často kladené otázky

Žiadosť o udelenie milosti je potrebné adresovať Kancelárii prezidenta Slovenskej republiky, Hodžovo nám. č. 1, Bratislava .
Žiadosť musí obsahovať základné údaje:
a) označenie súdu a spisovú značku právoplatného súdneho rozhodnutia, vo vzťahu ku ktorému je podaná žiadosť o milosť,
b) údaje o osobe žiadateľa (ak o milosť žiada rodinný príslušník odsúdeného, uviesť údaje o odsúdenom) a
c) dôvody žiadosti o milosť.
Podanie žiadosti o milosť nie je časovo obmedzené, musí však byť podaná v čase, keď je výkon právoplatného rozhodnutia aktuálny.

Žiadosť o milosť nemusí byť podaná prostredníctvom obhajcu; žiadosť o milosť si môže občan podať sám.

Podanie žiadosti o milosť nemá vplyv na vykonateľnosť súdneho rozhodnutia.
V prípade ďalších otázok k milostiam sa môžete na ministerstve spravodlivosti obrátiť na Oddelenie milostí.

Probácia a mediácia v trestnom práve

Právna úprava

Súvisiace právne predpisy:

  • o probačných a mediačných úradníkoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
  • zákon č. 300/2005 Z. z. (Trestný zákon)
  • zákon č. 301/2005 Z. z. (Trestný poriadok)
  • zákon č. 549/2003 (o súdnych úradníkoch)
  • zákon č. 549/2003 (o súdnych úradníkoch)
  • zákon č. 528/2005 Z. z. (o výkone trestu povinnej práce)
  • zákon č. 543/2005 Z. z. (o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy)
  • zákon č. 475/2005 Z. z. (o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
  • zákon č. 533/2011 Z. z. (o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii)

Trest povinnej práce

Trest povinnej práce "Informačná brožúra" (PDF, 178 KB)

Mediácia

Mediácia v trestných veciach – leták pre obv. a pošk. (PDF, 2 MB)

Rada pre probáciu a mediáciu

Štatút Rady pre probáciu a mediáciu (PDF, 232 KB)

Výchovné a probačné programy

Zoznam probačných a mediačných úradníkov v trestnom práve

Zoznam probačných a mediačných úradníkov v trestnom práve

Kriminológia

  • Výskumná činnosť v oblasti kriminológie v trestnom práve, viktimológii a penológii.
  • Tvorba podkladov k stabilnej a účinnej legislatíve pre určovanie smerovania trestnej politiky štátu.
  • Skúmanie príčin a prejavov kriminality, kontrola kriminality a návrhy preventívnych opatrení.