Rekodifikácia súkromného práva

Vypublikované 14. júna 2021

Podstata a hlavné ciele rekodifikačných prác

Občianske právo je odvetvím práva, ktoré sa bytostne dotýka každého jedného človeka. Upravuje rodinné a statusové otázky, reguluje následky bežných ale aj zásadných majetkových rozhodnutí v živote človeka. Či už si niečo požičiame od suseda alebo banky, niekomu nechtiac spôsobíme škodu, chceme určiť, na koho prejde náš majetok po našej smrti, chceme vlastniť či prenajímať nehnuteľnosť, všetko ide o otázky, ktoré spadajú práve do občianskeho práva. Jeho kvalitná štruktúra a obsah sú preto nevyhnutné na to, aby všetky tieto vzťahy fungovali riadne a správne a aby boli v prípade sporov súdne rozhodnutia predvídateľné. Dobrá úprava občianskeho práva tak zabezpečuje v medziľudských vzťahoch právnu istotu – a tým je do istej miery predpokladom pre pokojné a nekonfliktné spolunažívanie v našom spoločenstve.

V súčasnosti platný Občiansky zákonník bol prijatý v r. 1964, a to s obsahom poplatným dobe svojho vzniku. Bol vystavaný okolo typických situácií socialistického života, čo sa prejavilo v neprirodzene zúženom právnom priestore pre slobodné rozhodovanie o vlastných záležitostiach. Dôsledkom tak bola nielen stručná právna úprava, ktorá opomínala mnohé z klasických právnych inštitútov, ale aj príliš zjednodušujúci pohľad na právo ako na systém mantinelov pre realizáciu širokej slobody jednotlivca. Hoci v priebehu času boli niektoré jeho nedostatky odstránené, aj naďalej ostáva Občiansky zákonník v mnohých smeroch predpisom len pre základné, typové prípady. V dnešnej dobe, ktorá je charakterizovaná zložitosťou spoločenských a ekonomických vzťahov, však už takýto predpis nestačí. Jeho nedostatočná a príliš zovšeobecňujúca úprava totiž neraz buď neponúka žiadne riešenia pre komplikované situácie súčasného zložitého sveta alebo vedie k neuspokojivým riešeniam, ktoré už nezodpovedajú dnešným potrebám.

Súčasný Občiansky zákonník bol zároveň aj prejavom snahy o dekodifikáciu občianskeho práva. Občiansky zákonník sa zúžil len na úpravu potrebnú pre zabezpečovanie základných potrieb občanov. Tento stav v značnej miere pretrváva dodnes, keď vidíme, že úprava mnohých čisto občianskoprávnych vzťahov je obsiahnutá v osobitných zákonoch. Najvýraznejšie sa to prejavuje v duálnej úprave občianskoprávnych záväzkov obsiahnutej jednak v Občianskom a jednak v Obchodnom zákonníku. Dôsledkom je, že Občiansky zákonník do značnej miery stratil svoje postavenie zjednocujúceho predpisu občianskeho práva. Osobitné zákony nie sú vždy dostatočne prispôsobené úprave Občianskeho zákonníka, čo vedie k určitej rozpornosti v prístupe k regulácii občianskoprávnych vzťahov. Zároveň tento stav umožňuje zákonodarcovi benevolentnejšie zmeny právnej úpravy, pri ktorých sa nedostatočne prihliada na jednotu systému občianskeho práva. Dôsledkom je to, že aplikácia práva sa stáva čoraz ťažšou a súdne rozhodnutia menej predvídateľnými.

Aby sa tento nepriaznivý stav – prejavujúci sa v nečitateľnosti a nepredvídateľnosti tak právnej úpravy, ako aj jej aplikácie – odstránil, na Ministerstve spravodlivosti už niekoľko rokov prebieha rekodifikačný proces. V súčasnosti sú na ministerstve zriadené dve úzke pracovné skupiny: jedna pre rekodifikáciu občianskeho práva a druhá pre rekodifikáciu práva obchodných spoločností. Ich úlohou je preskúmať doterajšie výsledky rekodifikačných komisií, nadviazať na ne a s využitím ich doterajších výstupov a výsledkov diskusií pripraviť návrh príslušných právnych predpisov: nového Občianskeho zákonníka a Zákona o obchodných spoločnostiach.

Cieľom tohto procesu je:

posilniť osobnú slobodu a súkromnú autonómiu jednotlivca,
zmodernizovať občianske právo: prispôsobiť ho dnešným potrebám a zaviesť chýbajúce inštitúty,
zjednotiť podstatnú časť úpravy občianskoprávnych vzťahov: odstrániť duplicitu úpravy a presunúť úpravu z osobitných zákonov do Občianskeho zákonníka všade tam, kde to dáva zmysel,
sprehľadniť a vyjasniť systém občianskeho práva: lepšie prepojiť úpravu, ktorá zostane v osobitných zákonoch, s úpravou Občianskeho zákonníka, vyjasniť vzťahy medzi nimi a zjednotiť terminológiu,
zaviesť jednotnú metódu regulácie súkromnoprávnych vzťahov a
vytvoriť moderné a konkurencieschopné právo obchodných spoločností a družstiev s dostatočnou ochranou veriteľov a spoločníkov.

Výsledkom by mali byť:

jednak moderné predpisy (Občiansky zákonník a Zákon o obchodných spoločnostiach a družstvách), ktoré budú poskytovať riešenia čo najviac šité na mieru životným situáciám a súčasným potrebám, bez snahy o prílišné zjednodušovanie a zovšeobecňovanie,
a jednak Občiansky zákonník ako centrálny predpis súkromného práva so širokým záberom, ktorý v sebe obsiahne úpravu čo najväčšieho rozsahu občianskoprávnych vzťahov, čím sa zabezpečí jednotnosť a prehľadnosť systému. Táto centrálnosť a jednotnosť bude zároveň viesť k tomu, aby sa k prípadným zmenám pristupovalo citlivo spôsobom, ktorým sa zabezpečí súdržnosť a spojitosť systému občianskeho práva.

Nevyhnutným dôsledkom prác bude rozsiahlejšia právna úprava, ktorá sa môže v určitom smere javiť zložitejšia ako tá dnešná. Aj pri pohľade do občianskych zákonníkov iných európskych štátov je však zrejmé, že súkromnoprávny kódex nemôže mať rozsah brožúry. Komplexnosť a zdanlivá zložitosť Občianskeho zákonníka ako kľúčového predpisu celej spoločnosti je potrebná práve preto, aby nové právo v čo najväčšej miere zodpovedalo dnešným, zložitým životným potrebám. Súdy tak následne nebudú musieť kreatívne a nepredvídateľne preklenovať nedostatočnú a nadmieru zjednodušujúcu úpravu, čoho dôsledkom bude ľahšia a možno aj rýchlejšia aplikácia práva a väčšia právna istota pre osoby dožadujúce sa spravodlivého rozhodnutia. Právna úprava nemôže byť čo do svojho obsahu a rozsahu zjednodušujúca, keď sú komplikované samotné vzťahy, ktoré sú jej predmetom.

Aby sa vytýčené ciele dosiahli, proces prípravy nových predpisov by mal byť čo najviac transparentný a otvorený celospoločenskému dialógu. Pracovné skupiny budú preto zverejňovať jednotlivé časti nových predpisov postupne. Nepôjde však o definitívne návrhy, ale o podklady do odbornej debaty. Vychádza sa z toho, že efektívna diskusia o problémoch a riešeniach je možná len vtedy, ak je zároveň pripravený aj konkrétny návrh týchto riešení s ich vysvetlením. Preto sa nepredkladá len popis problémov, ale návrh legislatívneho textu aj s vysvetlením.

Cieľom je namiesto kabinetných sedení vyvolať intenzívnu a otvorenú diskusiu o problémoch občianskeho práva a ich riešeniach ako aj zaktivizovať verejnosť i právnu obec ešte pred tým, ako uzrie svetlo sveta finálny návrh tak dôležitých predpisov. Poznatky, postrehy a námety z rôznych oblastí spoločenského života, ktoré sa v takejto verejnej diskusii získajú, sú nevyhnutné preto, aby nové právo zodpovedalo potrebám dnešnej spoločnosti a aby bolo nesporným prínosom pre jej riadne fungovanie. Až na základe týchto diskusií bude možné vyhotoviť návrh, ktorý by mohol byť predložený do oficiálneho legislatívneho procesu.

Postupuje sa pritom od všeobecného ku konkrétnemu. Preto sa ako prvé zverejňujú výsledky pracovnej skupiny vo všeobecnej časti návrhu nového Občianskeho zákonníka, teda vymedzenie základných stavebných kameňov a konštrukcií nového súkromného práva. Na to budú postupne nadväzovať čiastkové zverejnenia vo viacerých súbežných líniách oblastí súkromného práva. Po všeobecnej časti budú nasledovať právnické osoby a čiastkové otázky práva obchodných spoločností, statusové otázky človeka, nasledované vecným, rodinným a dedičským právom a právom zmluvných a mimozmluvných záväzkov.

Priebeh prác na rekodifikácii súkromného práva v Slovenskej republike

1998

Prvá rekodifikačná komisia po vzniku Slovenskej republiky pracovala pod vedením prof. Karola Planka. Jej výsledkom bol návrh paragrafového znenia nového Občianskeho zákonníka, ktorý bol schválený Vládou SR a v r. 1998 postúpený do Národnej rady SR. Tá však o návrhu nakoniec nerokovala. Návrh bol založený na vnímaní Občianskeho zákonníka ako integrovaného kódexu všeobecného súkromného práva, ktorý zahŕňa tak obchodné, ako aj neobchodné záväzky zo zmlúv.

2002

Rekodifikačná komisia pod vedením prof. Petra Vojčíka pripravila v r. 2002 Legislatívny zámer Občianskeho zákonníka, ktorý bol schválený Vládou SR. Aj legislatívny zámer bol budovaný na monistickom prístupe, teda na stanovisku, že Občiansky zákonník ako kódex všeobecného súkromného práva by mal zahŕňať úpravu obchodných aj neobchodných záväzkov. Na základe tohto zámeru však k vypracovaniu návrhu paragrafového znenia nedošlo.

2009

Rekodifikačná komisia pod vedením prof. Ján Lazara pripravila nový Legislatívny zámer Občianskeho zákonníka, ktorý bol v r. 2009 schválený Vládou SR. Na základe tohto zámeru sa začali práce na príprave nového návrhu paragrafového znenia, ktorých východiskom bol taktiež monistický prístup.

2015

V nadväznosti na legislatívny zámer z r. 2009 vyústili rekodifikačné práce pod vedením prof. Antona Dulaka v r. 2015 do zverejnenia návrhu paragrafového znenia nového Občianskeho zákonníka. Návrh bol založený na monistickom prístupe. Na schválenie Vládou SR však nebol predložený.

2018

Následne ďalšie práce na rekodifikácii súkromného práva prebiehali pod vedením prof. Mareka Števčeka tzv. postupnou cestou, kedy sa nemal vypracovať nový Občiansky zákonník, ale postupne sa mal novelizovať ten existujúci. Výsledkom týchto prác bolo vypracovanie paragrafového znenia aj s odôvodnením v rozsahu záväzkového práva a niektorých otázok všeobecnej časti Občianskeho zákonníka. Návrh, taktiež budovaný na monistickom prístupe, bol predložený do neformálneho pripomienkového konania.

2020 – súčasnosť

Od r. 2020 prebiehajú rekodifikačné práce v dvoch pracovných skupinách: v skupine pre rekodifikáciu občianskeho práva pod vedením dr. Milana Hlušáka a v skupine pre rekodifikáciu práva obchodných spoločností a družstiev pod vedením doc. Lucie Žitňanskej. Výsledkom prác by mal byť predovšetkým nový Občiansky zákonník, založený na monistickom prístupe ako integrovaný kódex všeobecného súkromného práva, a Zákon o obchodných spoločnostiach a družstvách, ktorý bude vychádzať z Legislatívneho zámeru rekodifikácie práva obchodných spoločností, ktorý schválila Vláda SR v r. 2021.