Register partnerov verejného sektora (RPVS) je informačný systém verejnej správy, ktorý obsahuje údaje o partneroch verejného sektora a ich konečných užívateľoch výhod a oprávnených osobách. Súčasťou registra sú aj zákonom ustanovené dokumenty (verifikačné dokumenty).
Správcom a prevádzkovateľom je Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Registrujúcim orgánom (orgán vykonávajúci zápisy údajov) je Okresný súd Žilina.
Register je ďalším prvkom pre zvyšovanie transparentnosti právnych vzťahov, do ktorých vstupuje verejný sektor tým, že odkrýva vlastnícke a riadiace štruktúry subjektov „obchodujúcich“ so štátom vrátane samosprávy.
Často kladené otázky – RPVS
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nepodáva právne záväzný výklad zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako nie je oprávnené vydávať metodické usmernenia k aplikácii zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ak v zozname nenájdete, čo ste hľadali, Vaše otázky môžete adresovať aj na e-mailovú adresu rpvs@justice.sk.
Použité skratky:
RPVS – register partnerov verejného sektora
PVS – partner verejného sektora
KÚV – konečný užívateľ výhod
Posledná aktualizácia údajov: 24.9.2019
Zákon o registri partnerov verejného sektora
Problematika registra partnerov verejného sektora je regulovaná niekoľkými predpismi. V prvom rade ide o samotný zákon o registri partnerov verejného sektora a jeho vykonávacie predpisy. Ďalej ide o predpisy, ktorých pojmový aparát alebo inštitúty zákon využíva. Poslednou skupinou sú predpisy regulujúce prístup k verejným zdrojom vrátane niektorých licencií.
Základná úprava
Zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 38/2017 Z. z. a zákona č. 241/2019 Z. z.
Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 328/2016 Z. z. ktorou sa ustanovujú vzory podaní do registra partnerov verejného sektora
Súvisiace predpisy
Zákon č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov
Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Civilný mimosporový poriadok
Dotknuté predpisy upravujúce prístup k verejným zdrojom
Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona v znení neskorších predpisov
Zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších predpisov
Zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov
Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov
Zákon č. 446/2001 Z. z. o majetku vyšších územných celkov v znení neskorších predpisov
Zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov
Zákon č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov
Zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií neskorších predpisov
Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Zákon č. 561/2007 Z. z. o investičnej pomoci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov
Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Zákon č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
Zákon č. 488/2013 Z. z. o diaľničnej známke a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
.
RPVS je určený partnerom verejného sektora, ktorí prijímajú verejné zdroje, ak sú zapísaní v registri, samotnému verejnému sektoru, ktorý pred distribúciou verejných zdrojov overuje zápis v registri, a zároveň je určený verejnosti, ktorá prostredníctvom registra môže sledovať alebo kontrolovať distribúciu verejných zdrojov. Popri zverejňovaní zmlúv, objednávok a faktúr sa tak vytvára ďalší verejne dostupný register týkajúci sa finančných tokov za účasti štátu. RPVS je určený aj orgánom vykonávajúcim pôsobnosť podľa zákona o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu.
Podľa zákona údaje zapísané v registri nie je potrebné pred orgánmi verejnej moci a v obchodnom styku preukazovať. Dikciu „nie je potrebné ich pred orgánmi verejnej moci a v obchodnom styku preukazovať“ treba vykladať tak, že nie je povinnosťou partnera verejného sektora preukazovať pred orgánmi verejnej moci alebo obchodnými partnermi to, že je zapísaný v registri, keďže túto skutočnosť si môže overiť ten, kto to potrebuje, a to nahliadnutím do registra, ktorý je dostupný on-line na webovom sídle ministerstva spravodlivosti. A teda občan alebo podnikateľ nemusí preukazovať svoj zápis v registri – túto skutočnosť si má druhá strana overiť sama a vlastnými prostriedkami.
Potvrdenie o zápise údajov v registri sa nevydáva. Uvedené je dané práve tým, že údaje zapísané v RPVS sú verejne dostupné na webe v právne záväznej podobe. V konaní pred orgánmi verejnej moci ani v obchodnom styku nie je potrebné preukazovať zápis v RPVS. To znamená, že ministerstvo pri poskytovaní dotácií nesmie od žiadateľov žiadať preukázanie zápisu v RPVS, rovnako ani banka pri poskytovaní úveru nesmie žiadať od svojho klienta preukázanie zápisu v RPVS.
Rovnako sa nevydávajú ani potvrdenia o tom, že nejaký subjekt nemá povinnosť zápisu do RPVS. To, či existuje povinnosť zápisu musí vyhodnotiť vždy verejný sektor. Nejde o skutočnosť, ktorú by musel dokladovať partner verejného sektora.
Na dobrovoľne zapísané osoby sa však nevzťahujú ustanovenia o sankčných mechanizmoch. Otázku sankčných mechanizmov je v tomto prípade potrebné riešiť v rámci B2B vzťahu, t.j. v rámci zmluvného vzťahu obchodných partnerov.
Údaje z RPVS sa zverejňujú na webovom sídle ministerstva spravodlivosti aj v podobe štruktúrovaných údajov, ktoré umožňujú vyhľadávanie a ich ďalšie automatické spracovanie (opendata). Viac informácií nájdete tu: https://www.justice.gov.sk/sluzby/register-partnerov-verejneho-sektora/open-data/
Na rozdiel od doterajšej úpravy prekračuje zákon rámec verejného obstarávania a pokrýva nakladanie so širším spektrom verejných zdrojov, a nie len s tými vo verejnom obstarávaní. Zákon sa netýka len finančných prostriedkov a nakladaním s nimi, ale pokrýva majetok verejného sektora vo všeobecnosti. Zákon sa týka aj udeľovania niektorých verejných licencií. Z tohto pohľadu možno zhrnúť zamerania zákona takto:
1. Peňažné prostriedky
a) z verejných rozpočtov (štátny rozpočet, rozpočet štátnych účelových fondov, rozpočet verejnoprávnej inštitúcie, rozpočet obce, rozpočet vyššieho územného celku),
b) z európskych fondov okrem Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu,
c) od právnickej osoby zriadenej zákonom okrem komory zriadenej zákonom,
d) verejného podniku
e) z verejného zdravotného poistenia,
f) v rámci štátnej pomoci,
2. Verejné obstarávanie,
3. Niektoré verejné licencie
4. Postúpené pohľadávky voči verejnému sektoru
5. Subdodávatelia partnerov verejného sektora
Pri posudzovaní záväznosti zákona sa berú do úvahy tzv. finančné limity. To znamená, že na to, aby sa fyzická osoba alebo právnická osoba považovala za partnera verejného sektora nestačí, aby spĺňala pojmové znaky definície PVS, ale zároveň musí byť splnená podmienka finančného limitu, a to tam, kde sa nakladá s peňažnými prostriedkami alebo majetkom, právami k majetku alebo inými majetkovými hodnotami.
Na tomto mieste je potrebné upozorniť na to, že zákon pripúšťa niektoré výnimky. K tomu pozri časť „Na koho sa zákon nevzťahuje?“.
Vzhľadom na finančné limity nie je partnerom verejného sektora tá osoba, ktorá prijíma od štátu plnenia nepresahujúce tieto finančné limity, a teda na takéto osoby sa zákon nevzťahuje (pozri časť „Finančné limity“).
Ďalej bez ohľadu na finančné limity partnerom verejného sektora nie je:
1. subjekt verejnej správy; register subjektov verejnej správy vedie Štatistický úrad Slovenskej republiky a je zverejnený na jeho webovom sídle
2. verejný podnik, okrem prípadu, kedy dodáva tovary alebo služby podľa zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva, ktorých hodnota prevyšuje finančné limity
3. osoba, ktorá prevažne pôsobí v neziskovom sektore; kto je takouto osobou treba posudzovať vždy s ohľadom na „neziskový charakter“ subjektu, ktorým sa rozumie činnosť v podobe zabezpečovania verejnoprospešných aktivít alebo služieb, prípadne zabezpečovanie potrieb svojich členov, pričom i účel založenia týchto subjektov bol iný ako na „dosahovanie zisku“. Právny poriadok Slovenskej republiky explicitne nevymedzuje, ktoré subjekty možno radiť medzi subjekty pôsobiace prevažne v neziskovom sektore, no najčastejšie sa sem radia najmä neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, občianske združenia, nadácie a neinvestičné fondy, rovnako tak cirkevné organizácie, či školy a školské zariadenia. Výnimka vo vzťahu k subjektom pôsobiacim v neziskovom sektore neplatí absolútne. Povinnosť zápisu do RPVS tieto osoby budú mať v prípade ak dodávajú tovary alebo služby podľa zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy podľa zákona o verejnom obstarávaní s cieľom dosiahnuť zisk alebo nadobúdajú majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva, ktorých hodnota úhrnne prevyšuje finančné limity.
4. banka, obchodník s cennými papiermi, poisťovňa, zaisťovňa, správcovská spoločnosť, dôchodková správcovská spoločnosť, doplnková dôchodková spoločnosť, centrálny depozitár cenných papierov, burza cenných papierov alebo iná finančná inštitúcia, alebo zahraničná finančná inštitúcia vrátane zahraničnej finančnej inštitúcie, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnený podnik alebo organizačnú zložku, ak sa na nadobudnutie kvalifikovanej účasti v nich vyžaduje predchádzajúci súhlas Národnej banky Slovenska, Európskej centrálnej banky alebo príslušného zahraničného orgánu dohľadu v oblasti finančného trhu
4. osoba, ktorá prijíma plnenie od zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v zahraničí za dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác alebo poskytnutie služby alebo plnenie v rámci rozvojovej spoluprácu alebo medzinárodnej humanitárnej pomoci
5. Iný štát a jeho orgány; túto výnimku požíva aj subjekt, ktorý tvorí súčasť „zahraničného“ verejného sektora (napr. zahraničné štátne obchodné spoločnosti),
6. medzinárodná organizácia zriadená na základe medzinárodného práva verejného a jej orgány (napr. EÚ a jej orgány, NATO, OSN a pod.)
7. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá prijíma plnenia od verejného podniku v rámci bežného obchodného styku verejného podniku a pri plnení hlavnej ekonomickej činnosti verejného podniku
8. majiteľ finančných nástrojov a osoba, ktorá má právo na výplatu finančných nástrojov, ktorých upísanie alebo umiestnenie sprostredkoval alebo vykonal obchodník s cennými papiermi, zahraničný obchodník s cennými papiermi, banka, iná finančná inštitúcia alebo zahraničná finančná inštitúcia, ktorá spĺňa podmienky podľa písmena d), a to aj vtedy, ak ide o finančné nástroje, ktorých upísanie alebo umiestnenie sprostredkovala zahraničná finančná inštitúcia prostredníctvom svojho podniku alebo organizačnej zložky umiestnenej na území Slovenskej republiky
9. majiteľ finančných nástrojov a osoba, ktorá má právo na výplatu finančných nástrojov, s ktorými sa obchoduje na regulovanom trhu v rámci Európskej únie alebo iného štátu, ktorý je zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore, alebo budú na taký trh prijaté v lehote šiestich mesiacov od ich vydania
10. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá uzatvára zmluvu, s výnimkou zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy podľa osobitného predpisu, ktorej druhou zmluvnou stranou je Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, Národná banka Slovenska, Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., Exportno-importná banka Slovenskej republiky, Štátna pokladnica, finančný sprostredkovateľ, ak prijíma plnenia na účet prijímateľa
11. poskytovateľ zdravotnej starostlivosti so sídlom alebo miestom podnikania mimo územia Slovenskej republiky, ktorý nevykonáva na území Slovenskej republiky podnikateľskú činnosť a ktorý prijíma plnenia od zdravotnej poisťovne
12. vlastník bytu alebo nebytového priestoru, ak prijíma finančné prostriedky v súvislosti so správou domu, spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov alebo fyzická osoba a právnická osoba, s ktorou vlastníci bytov a nebytových priestorov uzavreli zmluvu o výkone správy, ak prijíma finančné prostriedky v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu
13. pozemkové spoločenstvo
14. osoba a právny nástupca osoby, ktorá prijíma plnenie podľa predpisov o zmiernení niektorých majetkových krívd; to neplatí, ak plnenie prijíma osoba, na ktorú bol nárok na plnenie postúpený
Právny poriadok Slovenskej republiky explicitne nevymedzuje, ktoré subjekty možno radiť medzi subjekty pôsobiace prevažne v neziskovom sektore, no najčastejšie sa sem radia najmä neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, občianske združenia, nadácie a neinvestičné fondy, rovnako tak cirkevné organizácie, či školy a školské zariadenia.
Subjekt prevažne pôsobiaci v neziskovom sektora požíva výnimku zo zákona a nie je partnerom verejného sektora. Táto výnimka však nie je absolútna. Subjekt neziskového sektora sa stáva partnerom verejného sektora vtedy, ak dodáva tovary alebo služby podľa zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy podľa predpisov o verejnom obstarávaní s cieľom dosiahnuť zisk alebo ak nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva. V jednom aj v druhom prípade sa berú do úvahy finančné limity.
Kto je subjektom prevažne pôsobiacim v neziskovom sektore treba posudzovať vždy s ohľadom na „neziskový charakter“, ktorým sa rozumie činnosť v podobe zabezpečovania verejnoprospešných aktivít alebo služieb, prípadne zabezpečovanie potrieb svojich členov, pričom i účel založenia týchto subjektov bol iný ako na „dosahovanie zisku“. Právny poriadok Slovenskej republiky explicitne nevymedzuje, ktoré subjekty možno radiť medzi subjekty pôsobiace prevažne v neziskovom sektore, no najčastejšie sa sem radia najmä neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, občianske združenia, nadácie a neinvestičné fondy, rovnako tak cirkevné organizácie, či školy a školské zariadenia.
Zákon sa vzťahuje na široký okruh právnych vzťahov. Pre zodpovedanie otázky, či konkrétny subjekt má povinnosť zapísať sa do RPVS, je potrebné posúdiť, či sú splnené 4 všeobecné podmienky:
1. Subjekt je fyzickou osobou alebo právnickou osobou (podnikateľom aj nepodnikateľom), ktorá spĺňa niektorú z definícií partnera verejného sektora podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona (teda prijíma z verejných zdrojov plnenia – či už vo forme finančných prostriedkov, alebo majetku; uzatvára s verejným obstarávateľom zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní; nadobúda pohľadávku od štátu; prípadne uzatvára zmluvu so zdravotnou poisťovňou (pozri aj časť „Kto je partner verejného sektora?“)
2. Uvedené plnenia prijíma na základe zmluvy či iného právneho úkonu (pozri časť „Zmluva na účely zákona“)
3. Plnenia prekračujú zákonom ustanovené limity (pozri časť „Finančné limity“)
4. Nie je vylúčený z pôsobnosti zákona (pozri časť „Na koho sa zákon nevzťahuje“)
Za partnera verejného sektora sa považujú tiež držitelia niektorých tzv. verejných licencií. V súčasnosti ide o zdravotné poisťovne, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, držiteľov banského oprávnenia, osobu poverenú správcom výberu mýta, osobu poverenú správcom výberu úhrady diaľničnej známky.
Tieto subjekty sa zapisujú do registra bez ohľadu na splnenie podmienok uvedených v bode 2-4, s výnimkou poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti vzhľadom na § 2 ods. 2 zákona musia pre zápis spĺňať tiež podmienku naplnenia finančných limitov.
Do registra partnerov verejného sektora sa možno zapísať sa len prostredníctvom oprávnenej osoby. Sám partner verejného sektora nemôže podať návrh na zápis, takýto návrh by bol registrujúcim orgánom odmietnutý. Ak subjekt spĺňa uvedené podmienky, a teda má povinnosť zápisu do RPVS, musí si na tento účel zabezpečiť oprávnenú osobu, ktorou je v zmysle zákona len advokát, notár, banka, pobočka zahraničnej banky, audítor či daňový poradca so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky. S takouto osobou následne partner verejného sektora uzavrie písomnú dohodu o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora, na základe ktorej oprávnená osoba vykonáva činnosť pre partnera verejného sektora. Oprávnená osoba následne podá návrh na zápis partnera verejného sektora a to prostredníctvom elektronických služieb prístupných na webe Ministerstva spravodlivosti SR. Zároveň k návrhu prikladá aj zákonom vyžadované dokumenty, ktoré zároveň aj vypracúva. (pozri časť „Aké sú povinné prílohy návrhu na zápis?“). Oprávnená osoba je zároveň i jedinou aktívne legitimovanou na vykonávanie ostatných úkonov v rámci RPVS (zmena zapísaných údajov, výmaz, či overenie identifikácie konečného užívateľa výhod). Partner verejného sektora je zo zákona povinný poskytnúť svojej oprávnenej osoby súčinnosť.
Samotné registračné konanie je bezplatné. Treba však rátať s nákladmi, ktoré budú zmluvnou odmenou pre oprávnenú osobu za to, že vykoná zápis do registra, prípadne ďalšie následné úkony, najmä overenie identifikácie konečného užívateľa výhod, či zmenu zapísaných údajov. Samotná odmena oprávnených osôb v súčasnosti v právnych predpisoch nie je regulovaná a jej výška je ponechaná na oprávnené osoby a ich dohodu s partnermi verejného sektora. Samozrejme, odmena, ktorú bude oprávnená osoba vyžadovať za vykonanie činnosti, bude závisieť najmä od zložitosti konkrétneho prípadu (napr. od vlastníckej štruktúry partnera verejného sektora). Je zrejmé, že iný rozsah zisťovania vynaloží oprávnená osoba v prípade, ak partner verejného sektora bude živnostník, a iný rozsah, ak pôjde o spoločnosť so zložitou holdingovou štruktúrou. Tomu by mali zodpovedať aj cenové relácie spojené s činnosťou oprávnenej osoby.
Povinnosť zápisu do registra sa v prípade zmluvných vzťahov viaže na moment pred uzavretím zmluvy. Uvedené vyplýva napr. z ustanovenia § 42b zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorý hovorí, že subjekt verejného sektora nemôže uzavrieť zmluvu s tým, kto nie je zapísaný v RPVS a má túto povinnosť. Zároveň pred týmto uzavretím zmluvy vzniká verejnému sektoru povinnosť „overiť“, či subjekt povinnosť zápisu do registra splnil.
Pokiaľ plnenie plynie priamo na základe rozhodnutia štátneho orgánu, povinnosť zápisu vzniká pred vydaním tohto rozhodnutia.
Osobitne treba pristupovať k okamihu zápisu do RPVS v prípadoch držiteľov tzv. verejných licencií (napr. povolenie na činnosť zdravotnej poisťovne, banské oprávnenie atď.). V týchto prípadoch je zápis do RPVS podmienkou vydania licencie, a teda zápis sa musí vykonať ešte pred udelením licencie. Ak sa tak neudeje, licenciu nemožno vydať.
Zákon hovorí o tom, že subjekt musí byť v RPVS zapísaný aspoň po dobu trvania zmluvy. Trvaním zmluvy v tomto prípade treba rozumieť dobu, počas ktorej partner verejného sektora prijíma finančné prostriedky alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva. To znamená, že zápis musí trvať dokým nie je zmluva „skonzumovaná“, t.j. dokým sa nenaplní jej hospodársky účel. Napríklad pri kúpnej zmluve ohľadom nehnuteľnosti do momentu nadobudnutia vlastníctva, pri nájomnej zmluve na dobu určitú do uplynutia tejto doby, pri zmluve o dielo do momentu odovzdania diela a pod. To, že po naplnení účelu zmluvy môžu medzi zmluvnými stranami trvať určité práva a povinnosti, napríklad zodpovednosť za vady, či povinnosť vyúčtovania použitia dotácie, neznamená, že aj v tomto čase musí trvať zápis v registri. Keďže zmluvou treba rozumieť aj iný právny úkon (napríklad rozhodnutie), tak trvanie zápisu v tomto prípade trvá do momentu ukončenia prijímaním finančných prostriedkov.
Pri partneroch verejného sektora ide o povinný zápis do registra. Zákon však umožňuje dobrovoľné zápisy fyzických osôb a právnických osôb, ktoré nie sú partnermi verejného sektora. Platformu rozkrývania konečných užívateľov výhod v registri partnerov verejného sektora tak môžu využívať aj iné subjekty ako partneri verejného sektora, napríklad obchodní partneri pre svoje obchodné vzťahy.
Napriek tomu, že ide o nepovinný zápis, z procesného hľadiska sa uplatňujú rovnaké pravidlá konania a preukazovania konečného užívateľa výhod. Aj tento zápis vyžaduje konanie prostredníctvom oprávnenej osoby.
Na dobrovoľne zapísané osoby sa však nevzťahujú ustanovenia o sankčných mechanizmoch. Otázku sankčných mechanizmov je v tomto prípade potrebné riešiť v rámci B2B vzťahu, t.j. v rámci zmluvného vzťahu obchodných partnerov.
Partnerom verejného sektora je fyzická osoba a právnická osoba:
1. ktorá je prijímateľom finančných prostriedkov (i) zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho účelového fondu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu obce, z rozpočtu vyššieho územného celku, z európskych fondov s výnimkou Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, (ii) od právnickej osoby zriadenej zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom, (iii) od verejného podniku, (iv) od zdravotnej poisťovne alebo (v) prijíma štátnu pomoc alebo investičnú pomoc,
2. ktorá je prijímateľom plnenia, ktorého predmetom je majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva štátu, verejnoprávnej inštitúcie, obce, vyššieho územného celku, právnickej osoby zriadenej zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom, od verejného podniku alebo od zdravotnej poisťovne,
3. ktorá uzatvára zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu podľa zákona o verejnom obstarávaní,
4. ktorá je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, ktorý má so zdravotnou poisťovňou uzavretú zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti,
5. ktorá sa povinne zapisuje do registra podľa osobitného predpisu (v súčasnosti ide o zdravotné poisťovne, držiteľov banského oprávnenia, zhotoviteľ geologických prác, osoba poverená správcom výberu mýta, osoba poverená správcom výberu úhrady diaľničnej známky,
6. na ktorú bola postúpená pohľadávka alebo z iného titulu jej má byť plnená pohľadávku voči štátu, štátnemu fondu, verejnoprávnej inštitúcii, obci, vyššiemu územnému celku alebo právnickej osobe zriadenej zákonom,
7. ktorá priamo alebo prostredníctvom ďalších osôb dodáva osobám podľa prvého až piateho bodu tovary alebo služby alebo nadobúda od nich majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva a súčasne vie alebo má vedieť so zreteľom na všetky okolnosti, že ňou poskytované plnenia alebo nadobúdaný majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva súvisia so zmluvou, t.j. subdodávateľ.
Samozrejme na to, aby bol subjekt považovaný za partnera verejného sektora musí splniť ešte ďalšie podmienky (pozri časť „Za akých podmienok vzniká subjektu povinnosť zápisu do RPVS ?“).
Partner verejného sektora je povinný zapísať sa do registra. Úplný a pravdivý zápis údajov do registra je podmienkou prístupu k verejným zdrojom.
Zmluvou, ktorej definícia je uvedená v § 2 ods. 1 písm. e), sa na účely zákona rozumie jednak zmluva ako dvojstranný právny úkon, ale v zmysle dôvodovej správy aj iný právny úkon, na základe ktorého dochádza k poskytovaniu finančných, či iných plnení od verejného sektora. Rovnako sa zmluvou rozumie i zmluva uzatváraná v režime zákona o verejnom obstarávaní. Iným právnym úkonom možno rozumieť napr. príklep na dražbe, ktorým (po zaplatení kúpnej ceny) nadobúda vydražiteľ vlastnícke právo k predmetu dražby. Iným právnym úkonom je tiež rozhodnutie správneho orgánu či iný individuálny správny akt (napr. rozhodnutie o priznaní dotácie). Iným právnym úkonom však nemožno rozumieť rozhodnutie súdu (napr. o priznaní náhrady škody) či zmluvu alebo rozhodnutie v zmysle reštitučných predpisov, ani napr. rozhodnutie o náhrade poskytovanej štátom za vyvlastnený majetok. Dôvodom je, že na takéto plnenia vzniká nárok priamo zo zákona, rozhodnutie alebo zmluva je považovaná už len za deklaratórny právny akt.
Za novú zmluvu sa pritom vždy považuje aj dodatok k pôvodne uzavretej zmluve. Aj v tomto dodatku je potrebné riešiť otázku finančných limitov.
S účinnosťou od 1.9.2019 sa zákon vzťahuje na všetky eurofondy. Jedinou výnimkou je Európsky poľnohospodársky záručný fond.
Verejným podnikom sa na účely zákona o RPVS rozumie právnická osoba, v ktorej má štát, obec, vyšší územný celok alebo právnická osoba zriadená zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom samostatne alebo spoločne výlučnú priamu alebo nepriamu účasť. Verejný podnik je súčasťou verejného sektora, ale za určitých okolností môže byť aj partnerom verejného sektora (napríklad ak sa uchádza o zákazku vo verejnom obstarávaní).
Partnermi verejného sektora nie sú klienti verejného podniku vtedy, ak ide o právne vzťahy v rámci bežného obchodného styku verejného podniku a pri plnení hlavnej ekonomickej činnosti verejného podniku. Napríklad: partnerom verejného sektora nebude právnická osoba, ktorá odoberá od obecnej vodárenskej spoločnosti vodu, a to ani ak sú splnené finančné limity.
Na strane druhej si treba uvedomiť, že ak verejný podnik obstaráva tovary, služby alebo stavebné práce podľa predpisov o verejnom obstarávaní, tak jeho zmluvní partneri, ktorí vzídu z verejného obstarávania, tak majú povinnosť zápisu do RPVS z dôvodu, že partnerom verejného sektora je aj ten, kto ktorá uzatvára zmluvu, rámcovú dohodu alebo koncesnú zmluvu podľa predpisov o verejnom obstarávaní.
Áno, verejný podnik je partnerom verejného sektora vtedy, ak dodáva tovary alebo služby podľa zmluvy, rámcovej dohody alebo koncesnej zmluvy podľa zákona o verejnom obstarávaní s cieľom dosiahnuť zisk alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva, ktorých všeobecná hodnota prevyšuje finančné limity.
Pri posudzovaní partnerov verejného sektora sa berú do úvahy aj finančné limity. To znamená, že na to, aby sa fyzická osoba alebo právnická osoba považovala za partnera verejného sektora nestačí, aby spĺňala definičné kritériá, ale zároveň musí byť splnená podmienka finančného limitu.
Finančné limity sú nastavené nasledovne:
V prípade jednorazového plnenia je finančný limit 100.000 eur a v prípade opakujúceho sa plnenia je finančný limit 250.000 eur.
V prípade, ak vopred zo zmluvy nie je vôbec zrejmé, v akej výške má byť plnenie poskytnuté a teda nie je možné preukázateľne zistiť, či výška poskytnutého plnenia bude nad rámec uvedených finančných limitov, povinnosť zápisu vzniká až v časovom úseku pred poskytnutím toho plnenia, ktorým má dôjsť k prekročeniu uvedených limitov. Uvedená situácia môže vzniknúť najmä pri opakujúcich sa plneniach, kedy bude výška plnenia zo strany štátu závislá od vopred neurčitých či premenných skutočností (napr. od počtu odpracovaných hodín, od počtu výrobkov, od výšky dosiahnutého zisku a pod.). Ak je výška plnenia určená aspoň v rámcovej zmluve a táto presiahne finančné limity, povinnosť zápisu do RPVS je daná.
Pri vymedzení, čo možno považovať za opakujúce sa plnenie, je potrebné vychádzať z teórie občianskeho práva.
Opakujúce plnenie znamená, že povinnosť plniť vzniká v určitých pravidelne sa opakujúcich časových intervaloch, pričom toto opakovanie je dané „charakterom“ zmluvy, resp. plnenia a je založené na určitej pretrvávajúcej skutočnosti. Typickým príkladom opakujúceho plnenia je napr. prenájom na základe uzavretej nájomnej zmluvy.
Od plnenia opakujúceho treba odlíšiť plnenie v splátkach. Splátka na rozdiel napr. o nájomného, je vopred stanovená suma za plnenie, ktorá sa má splatiť a veriteľ s dlžníkom sa dohodne na tom ako sa má splácať. Celková „suma“ plnenia, ktorá bude daná súhrnom splátok je vopred známa. Pri opakujúcom plnení táto „vedomosť“ o celkovej sume plnenia absentuje. Plnenie v splátkach je teda na účely zákona podradené pod jednorazové plnenie.
Takto treba vnímať aj situáciu, keď medzi subjektmi bolo dohodnuté dodanie tovaru vo výške 230.000 eur, pričom zaplatenie kúpnej ceny bolo rozložené do piatich faktúr. V tomto prípade nemožno hovoriť o opakujúcom plnení, ale o plnení jednorazovom, vopred je totiž zrejmá celková suma plnenia.
O opakujúce plnenie nepôjde ani v prípade, ak boli subjektu priznané prostriedky z európskych fondov, pričom čerpanie fondov bolo nastavené do výšky 150.000 eur. Napriek tomu, že prostriedky možno čerpať za jednotlivé zrealizované úkony aj viackrát ročne na základe žiadosti o ich poskytnutie, rovnako nepôjde o opakujúce plnenie a bude daná povinnosť zápisu.
Rovnako od povinnosti zápisu do registra nie je subjekt oslobodený v prípade, ak k vyčerpaniu predpokladaného plnenia nad uvedené limity (uvedeného napr. v rámcovej zmluve) reálne nedôjde. Podstatné je, že subjektu vzniká „právo na plnenie“ nad uvedené limity bez ohľadu na to, či tieto prostriedky skutočne subjekt prijme.
.
Limity, uvádzané v zákone sa posudzujú bez DPH. Ak je napríklad v kúpnej zmluve dohodnutá kúpna cena 90.000 eur + DPH, tak nie je prekročený limit 100.000 eur, keďže výsledné plnenie bez DPH neprekračuje limit 100.000 eur.
Zákon o RPVS neustanovuje pri scudzovaní majetku verejného sektora povinnosť oceňovať ho znaleckým posudkom. Avšak uplatňuje sa pravidlo, podľa ktorého, ak je znalecký posudok vyhotovený, tak sa pri určení hodnoty plnenia vychádza zo znaleckého posudku, inak z hodnoty protiplnenia uvedeného v zmluve.
Pri určovaní hodnoty plnenia platí, že u spoluvlastníkov sa prijímaná hodnota plnenia rozpočítava podľa veľkosti podielov spoluvlastníkov; ak veľkosti podielov nie sú určené alebo ich nemožno určiť, má sa za to, že podiely sú rovnaké.
Príklad: obec predáva ako nadbytočný majetok byt, ktorého hodnota je určená znaleckým posudkom na sumu 150.000 eur. Nadobúdateľmi sú traja spoluvlastníci, pričom ich spoluvlastnícke podiely sú rovnaké. To znamená, že suma 150.000 sa rozpočíta medzi spoluvlastníkov – v tomto prípade – rovnakým dielom, t.j. po 50.000 eur. A teda ani jeden zo spoluvlastníkov nie je partnerom verejného sektora, lebo nie je u neho splnený finančný limit.
Pri určovaní hodnoty plnenia platí, že u dvoch alebo viacerých zmlúv sa prijímané hodnoty plnenia podľa viacerých zmlúv nesčítavajú. Pokiaľ má teda subjekt uzavreté tri kúpne zmluvy so štátnou rozpočtovou organizáciou pričom hodnota každej z nich je vo výške 50.000 eur, povinnosť zápisu do registra nevzniká, pretože žiadna zo súm nepresahuje finančné limity. Rovnako to platí aj v prípade viacerých rozhodnutí správneho orgánu, ktorým sa priznávajú viaceré plnenia. Ani tu sa plnenia z jednotlivých rozhodnutí nesčítavajú
Pri určovaní hodnoty plnenia platí, že opakujúce plnenie sa sčítava počas celého dohodnutého trvania zmluvy. Napríklad pri nájomnej zmluve na dobu určitú sa spočítajú všetky plnenia za celú dobu trvania zmluvy.
Pri určovaní hodnoty plnenia platí, že zmluvné sankcie sa nezohľadňujú.
Pri určovaní hodnoty plnenia platí, že ak ide o zmluvu, ktorá je uzavretá na dobu neurčitú, alebo o zmluvu, z ktorej nie je zrejmé a pri vynaložení náležitej odbornej starostlivosti nemožno predpokladať, či hodnota plnenia prekročí finančný limit, vzniká povinnosť zápisu do registra pred prijatím plnenia, ktorého poskytnutím má dôjsť k prekročeniu finančného limitu.
Pri určovaní hodnoty plnenia platí, že pri zmluve majúcej rámcový charakter dôjde k čerpaniu maximálneho rámca prijímaných hodnôt; ak je účastníkov rámcovej zmluvy viac, dôjde k čerpaniu maximálneho rámca prijímaných hodnôt u každého účastníka rámcovej zmluvy.
Pri určovaní hodnoty plnenia v prípade štátnej pomoci platí, že ak výšku štátnej pomoci nemožno určiť, vzniká povinnosť zápisu bez ohľadu na hodnotu plnenia.
Pri určovaní hodnoty plnenia platí, že ak ide o zmluvu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti, ktorej predmetom je opakujúce sa plnenie, finančný limit spojený s opakujúcim sa plnením (250.000 eur) sa posudzuje počas kalendárneho roka, pričom povinnosť zápisu vzniká pred prijatím plnenia, ktorého poskytnutím má dôjsť k prekročeniu finančného limitu.
Pri nájomných zmluvách sa vždy posudzuje hodnota „nájomného“ ako odplaty za užívanie predmetu nájmu, a nie hodnota predmetu nájmu. Napriek tomu, že nájomná zmluva je zmluva, ktorej predmetom je užívanie predmetu nájmu, čo možno považovať za právo k majetku, „nájomné“ je plnením peňažným a opakovaným, preto treba pri posudzovaní splnenia finančných limitov aplikovať § 2 ods. 3 zákona. Ak je nájomná zmluva uzatvorená na dobu určitú, hodnota plnenia je súčtom všetkých čiastkových plnení („nájomné“). Ak je nájomná zmluva uzatvorená na dobu neurčitú, vzniká povinnosť zápisu do registra pred prijatím plnenia, ktorého poskytnutím má dôjsť k prekročeniu finančného limitu.
Osoba má s obcou uzatvorenú zmluvu o dielo, z ktorej má získať odmenu za vykonanie diela vo výške 150.000 eur po odovzdaní diela. Táto osoba je partnerom verejného sektora, keďže jednorazovo prijíma peňažné prostriedky nad 100.000 eur.
Lekáreň (ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti) má so zdravotnou poisťovňou uzavretú zmluvu, v ktorej sa zdravotná poisťovňa zaväzuje poskytnúť plnenie, ktoré je však závislé od počtu predaných liečiv tejto lekárne. V tomto prípade pôjde o opakujúce sa plnenie, pričom celková suma plnenia je závislá od skutočnosti, ktorou je počet predaných liekov a teda nemožno hovoriť o tom, že je vopred známe celkové poskytnuté plnenie.
Obec má s advokátom uzavretú zmluvu o poskytovaní právnych služieb, v ktorej je uvedené, že mu bude mesačne poskytovať odmenu za vykonané právne služby v závislosti od počtu úkonov ktoré advokát pre obec vykoná. Opäť, ako v predchádzajúcom prípade pôjde o opakujúce sa plnenie.
Osoba má s ministerstvom uzatvorenú zmluvu o dotácii vo výške 200.000 eur, pričom v rámci projektu bude realizovať tri projektové aktivity prostredníctvom dvoch subdodávateľov, pričom prvý z nich sa zaväzuje dodať stavebné práce v hodnote 105.000 eur, druhý iné služby v hodnote 20.000 eur. Prijímateľ dotácie je partnerom verejného sektora, keďže jednorazovo prijíma peňažné prostriedky nad 100.000 eur.
Partnerom verejného sektora je aj prvý subdodávateľ, keďže prijíma peňažné plnenie nad finančný limit 100.000 eur.
PZákladnou povinnosťou PVS je povinnosť byť zapísaný v RPVS, a to počas trvania právneho vzťahu, z ktorého plynú PVS verejné zdroje. Zápisom sa v tomto prípade rozumie zápis v rozsahu podľa § 4. Nesplnenie tejto povinnosti znamená zamedzenie prístupu k verejným zdrojom.
PVS je povinný poskytnúť oprávnenej osobe na účely podľa tohto zákona súčinnosť. Ide najmä o súčinnosť pri overovaní identifikácie konečného užívateľa výhod. Nesplnenie tejto povinnosti môže viesť k situácii, že PVS príde o svoju oprávnenú osobu, ktorá sa nechá vymazať, a teda PVS vo výsledku príde o možnosť čerpať verejné zdroje, keďže nebude mať v registri zapísanú oprávnenú osobu.
Ak dôjde k zmene údajov zapísaných v registri týkajúcich sa konečného užívateľa výhod, partner verejného sektora je povinný bezodkladne informovať o tom oprávnenú osobu zapísanú v registri a táto oprávnená osoba je povinná oznámiť to registrujúcemu orgánu do 60 dní odo dňa, keď k zmene došlo, a doložiť k návrhu na zápis aj verifikačný dokument.
Ak dôjde k výmazu oprávnenej osoby na jej návrh, je partner verejného sektora povinný zabezpečiť zápis novej oprávnenej osoby najneskôr do 30 dní od výmazu vrátane overenia identifikácie konečného užívateľa výhod.
Za správnosť údajov zapísaných v registri, identifikáciu konečného užívateľa výhod a overovanie identifikácie konečného užívateľa výhod zodpovedá partner verejného sektora a oprávnená osoba zapísaná v registri (v rozsahu svojej povinnosti konať s odbornou starostlivosťou). Porušenie tejto povinnosti môže viesť k uloženiu pokuty, výmazu z registra, diskvalifikácii štatutárnych orgánov, prípadne aj k vzniku trestnej zodpovednosti.
PVS je povinný v konaní podľa § 12 hodnoverne preukázať, že údaje o konečnom užívateľovi výhod zapísané v registri sú pravdivé a úplné. Neunesenie dôkazného bremena môže viesť k výmazu PVS z registra.
Zákon sa vzťahuje aj na subdodávateľov tých osôb, ktoré sú partnermi verejného sektora. Aj subdodávatelia sú partnermi verejného sektora a majú povinnosť zapísať sa do registra prostredníctvom oprávnených osôb a tieto zápisy sú povinné udržiavať. Zákon obsahuje vlastnú definíciu subdodávateľa. Na rozdiel od doteraz používanej definície podľa predpisov o verejnom obstarávaní nejde podľa novej úpravy o subdodávateľov v prvom rade, ale o všetkých subdodávateľov v celom rade, ktorí vedia alebo majú vedieť, že nimi poskytované plnenia alebo nadobúdaný majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva súvisia so zmluvou medzi hlavným dodávateľom a štátom.
Zákonodarca slovami „vie alebo má vedieť so zreteľom na všetky okolnosti” rozumie prípady, kedy v súvislosti s činnosťou subdodávateľa dodávajúceho určité tovary či služby pre partnera verejného sektora musí jednoznačne mať vedomosť o tom s kým a na aký účel zmluvu uzatvára. Príkladom možno uviesť situáciu kedy bude subdodávateľ dodávať stavebný materiál na výstavbu diaľnic, či obdobných projektov. Tu sa prezumuje, že subdodávateľ musí o tejto skutočnosti vedieť a je teda jeho povinnosťou zapísať sa do registra. Odlišnou situáciou bude napr. dodanie výpočtovej techniky subdodávateľom A subjektu B, ktorý následne dodá túto techniku ministerstvu. Je zrejmé, že subdodávateľ A v tomto prípade pravdepodobne nevie a nemusí vedieť, že jeho plnenie bude súvisieť so zmluvou uvedenou v § 2 zákona.
Samozrejme, aj v prípade subdodávateľov vzniká povinnosť zápisu do RPVS až vtedy, ak sú naplnené aj finančné limity uvedené v zákone.
Na tomto miestne treba rozlišovať, či ide o poskytovanie plnení v procese verejného obstarávania, alebo ide o zmluvy uzatvárané mimo tohto režimu.
V prípade, ak ide o zmluvy uzatvárané v režime verejného obstarávania, zodpovedným bude v prvom rade sám verejný sektor, pretože v zmysle § 11 zákona o verejnom obstarávaní verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu s uchádzačom alebo uchádzačmi, ktorí majú povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora a nie sú zapísaní v registri partnerov verejného sektora alebo ktorých subdodávatelia alebo subdodávatelia podľa osobitného predpisu, ktorí majú povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora a nie sú zapísaní v registri partnerov verejného sektora. Porušenie tejto povinnosti je správnym deliktom.
V prípade, ak ide o zmluvy uzatvárané mimo tohto režimu, zodpovední za svoj zápis budú priamo subdodávatelia. V rámci tohto režimu nemožno prenášať zodpovednosť na samotný verejný sektor - ako je tomu v režime podľa zákona o verejnom obstarávaní. Zákon takú povinnosť, aká je ustanovená v § 11 zákona o verejnom obstarávaní neobsahuje, napriek tomu je vhodné, aby si verejný sektor nastavil zodpovednostné vzťahy voči partnerom verejného sektora tak, ako to napr. urobilo ministerstvo spravodlivosti pre vzťahy vznikajúce v rezorte v inštrukcii Ministerstva spravodlivosti č. 7/17 k uplatňovaniu zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dostupná online tu: https://www.justice.gov.sk/Stranky/Zakony/Zbierka-instrukcii-a-oznameni-MS-SR.aspx. Podľa tejto inštrukcie všetky do budúcna uzatvárané zmluvy s partnerom verejného sektora budú obsahovať tzv. subdodávateľskú doložku, kde sa dodávateľ zaviaže pod hrozbou zmluvných sankcií, že si „ustriehne“ svojich subdodávateľov. Samozrejme nie je vylúčené, že partner verejného sektora si následne bude zmluvné sankcie vymáhať v zmluvách so samotným subdodávateľom.
Oprávnená osoba je subjekt ustanovený zákonom, ktorý vykonáva činnosti pre PVS v registračnom konaní a ktorý spoluzodpovedná za správnosť údajov zapísaných v registri a ich pravidelnú aktualizáciu. V registri môže mať partner verejného sektora zapísanú vždy len jednu oprávnenú osobu. Jedna oprávnená osoba však môže vykonávať činnosti pre viacerých partnerov verejného sektora.
Jedine oprávnená osoba je aktívne legitimovaná na komunikáciu s registrujúcim orgánom. Oprávnená osoba koná za partnera verejného sektora. Podania, ktoré neurobila oprávnená osoba sú registrujúcim orgánom odmietnuté.
Oprávnenou osobou môže byť advokát, notár, banka, pobočka zahraničnej banky, audítor, daňový poradca, ktorí majú miesto podnikania alebo sídlo na území Slovenskej republiky a ktorí sa na základe písomnej dohody zaviazali plniť povinnosti oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora.
Oprávnenou osobou nemôže byť ten, u koho sú dané dôvody vylúčenia. K tomu pozri časť „Vylúčenie oprávnenej osoby.”
Výkon činnosti oprávnenej osoby je (aj v zmysle dôvodovej správy) činnosť sui generis, pričom možnosť výkonu tejto činnosti je automaticky spojená s oprávnením na výkon inej „licencovanej“ činnosti (napr. s výkonom advokácie, notárstva, daňového poradenstva). Ako činnosť sui generis nie je ani výkonom týchto „licencovaných“ činností, ale nejde ani o samostatný predmet podnikania.
Nakoľko nejde v tomto prípade o výkon činnosti profesistov, nemôžu sa na činnosť oprávnenej osoby vzťahovať ani obmedzenia spojené s výkonom týchto profesných činností, napr. zákaz reklamy a pod.
Pokiaľ je právnická osoba oprávnená na výkon advokácie alebo na činnosť daňového poradcu v zmysle osobitných predpisov, môže vykonávať činnosť oprávnenej osoby. Napr. v zmysle zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v znení neskorších predpisov, môže vykonávať advokáciu aj advokátska kancelária, ktorou je verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť alebo spoločnosť s ručením obmedzeným. Takáto advokátska obchodná spoločnosť môže byť zároveň aj oprávnenou osobou.
Oprávnenou osobou môže byť aj zahraničná osoba oprávnená na území Slovenskej republiky vykonávať rovnaký predmet činnosti ako oprávnená osoba, ktorá má na území Slovenskej republiky umiestnený svoj podnik alebo svoju organizačnú zložku, a ktorá sa na základe písomnej dohody zaviazala plniť povinnosti oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora.
Zastúpenie oprávnenej osoby pri výkone tejto činnosti nie je možné, a to ani na základe splnomocnenia. Oprávnená osoba musí konať vždy osobne.
Možnosť „zastúpenia“ prichádza do úvahy len v prípade, ak je v postavení oprávnenej osoby PO. Oprávnený konať za PO je jej štatutárny orgán (napr. v prípade s.r.o je to konateľ). Konanie prostredníctvom štatutárneho orgánu však nie konaním v zastúpení, ale považuje sa za konanie osobné.
Ak v čase od 31. decembra do 28. februára dôjde k zápisu zmeny zapísaných údajov o konečných užívateľoch výhod partnera verejného sektora, tak oprávnená osoba nemá povinnosť zaslať registrujúcemu orgánu oznámenie o overení identifikácie konečného užívateľa výhod k 31. decembru.
Ministerstvo spravodlivosti nevedie zoznam oprávnených osôb. Oprávnenou osobou môže byť ktorýkoľvek advokát, notár, banka, pobočka zahraničnej banky, audítor či daňový poradca so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, pričom je na samotných subjektoch, či sa uvedenú činnosť rozhodnú vykonávať. V prípade problémov so zabezpečením oprávnenej osoby, odporúčame inšpirovať sa zápismi v registri partnerov verejného sektora, ktoré už boli vykonané prostredníctvom oprávnených osôb a to tak, že v rámci možnosti "rozšírené vyhľadávanie" na stránke RPVS zvolíte v hornej časti možnosť "vyhľadať podľa oprávnenej osoby".
Medzi PVS a oprávnenou osobou musí existovať zmluvný vzťah založený písomnou dohodou, v ktorej sa oprávnená osoba zaviaže plniť povinnosti oprávnenej osoby pre PVS. Na dohodu o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora sa primerane vzťahujú ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve o kontrolnej činnosti (§ 591 až 600 ObZ). Oprávnená osoba však nie je viazaná pokynmi partnera verejného sektora – túto skutočnosť nemožno zmluvne obmedzovať alebo rušiť, keďže ide o zákonnú úpravu.
V dohode si oprávnená osoba môže upraviť aj zodpovednostné vzťahy voči partnerovi verejného sektora (napr. sľub odškodnenia) pre prípad, že partner verejného sektora nespolupracuje alebo uvedie nepravdivé, neúplné údaje. Dohoda však nemôže vylúčiť zákonné ručenie za zaplatenie uloženej pokuty.
Dohoda medzi oprávnenou osobou a partnerom verejného sektora sa povinne prikladá k návrhu na zápis, resp. k tým návrhom, ktoré sa týkajú oprávnenej osoby.
Oprávnená osoba je povinná pri podávaní návrhov na zápis komunikovať s registrujúcim orgánom elektronicky a používať prostriedky pre autorizáciu elektronických podaní. Na listinné podania sa neprihliada, rovnako sa neprihliada ani na podania, ktoré nie sú autorizované oprávnenou osobou.
Oprávnená osoba je povinná uviesť v návrhu na zápis pravdivé a úplné údaje, a ak sa návrh na zápis týka konečného užívateľa výhod, doložiť ich aj verifikačným dokumentom.
Ak dôjde k zmene údajov zapísaných v registri týkajúcich sa konečného užívateľa výhod, partner verejného sektora je povinný bezodkladne informovať o tom oprávnenú osobu zapísanú v registri a táto oprávnená osoba je povinná oznámiť to registrujúcemu orgánu do 60 dní odo dňa, keď k zmene došlo a doložiť k návrhu na zápis aj verifikačný dokument. Ak sa oprávnená osoba zapísaná v registri dozvie o zmene údajov zapísaných v registri o konečnom užívateľovi výhod, je povinná bezodkladne o tom informovať partnera verejného sektora.
Oprávnená osoba je povinná identifikovať konečného užívateľa výhod pri prvom zápise do registra a následne overovať identifikáciu konečného užívateľa výhod (i) v súvislosti s podaním návrhu na zápis zmeny konečného užívateľa výhod, (ii) pri svojom zápise ako oprávnenej osoby do registra, (iii) k 31. decembru kalendárneho roka, (iv) v súvislosti s uzatvorením zmluvy alebo jej zmenou, a to nie skôr ako päť dní pred uzatvorením zmluvy alebo jej zmenou a (v) v súvislosti s plnením zo zmluvy, ktorého hodnota prevyšuje v úhrne 1.000.000 eur za 30 dní, a to nie skôr ako päť dní pred plnením zo zmluvy.
Oprávnená osoba je povinná pri identifikácii konečného užívateľa výhod a overovaní identifikácie konečného užívateľa výhod konať nestranne a s odbornou starostlivosťou, zaobstarať si o predmete zápisu do registra všetky dostupné informácie a tieto vyhodnotiť postupom podľa zákona č. 297/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov; oprávnená osoba nie je viazaná pokynmi partnera verejného sektora. Konaním s odbornou starostlivosťou sa rozumie konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu oprávnenej osoby po zohľadnení a nezávislom odbornom vyhodnotení všetkých dostupných informácií, ktoré získala alebo mohla získať a ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie.
Konaním s odbornou starostlivosťou pri vykonávaní identifikácie konečného užívateľa výhod sa nerozumie len získanie údajov o partnerovi verejného sektora z verejne dostupných registrov (napr. Obchodný register, Živnostenský register),
ale zahŕňa aj samostatnú činnosť oprávnenej osoby, ktorá môže vyžadovať od PVS aj inak nedostupné dokumenty (zmluvy, faktúry, objednávky, pohyby na účtoch či zakladateľské dokumenty alebo zápisnice o hlasovaní či iné zápisnice a výstupy z rokovaní v rámci PVS). Tieto dokumenty je následne povinná oprávnená osoba dôsledne posúdiť a vyhodnotiť a tak logickým postupom i identifikovať konečného užívateľa výhod. Okrem uvedených podkladov si môže tiež vyžadovať od PVS aj čestné vyhlásenie o určitých skutočnostiach.
Povinnosťou PVS je zároveň aj poskytnúť oprávnenej osobe súčinnosť. Oprávnená osoba si v dohode o plnení povinností oprávnenej osoby môže za týmto účelom upraviť aj zodpovednostné vzťahy (sľub odškodnenia, zmluvná pokuta) PVS pre prípad, že uvedenú súčinnosť neposkytne resp. uvedie vedome neúplné či nesprávne informácie a údaje. Zároveň v takýchto situáciách prichádza do úvahy aj výmaz oprávnenej osoby na návrh samotnej oprávnenej osoby.
Ak registrujúci orgán uložil pokutu podľa § 13 ods. 1 písm. b), za jej zaplatenie ručí oprávnená osoba zapísaná v registri v čase porušenia povinnosti, ktoré bolo sankcionované. Oprávnená osoba nie je povinná zaplatiť pokutu, ak preukáže, že konala s odbornou starostlivosťou.
Podľa § 19 zákona oprávnená osoba nesmie vykonávať úkony podľa tohto zákona, ak:
a) Je v tej istej veci zároveň partnerom verejného sektora alebo konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, pre ktorého má plniť povinnosti oprávnenej osoby,
b) Konečný užívateľ výhod partnera verejného sektora a oprávnenej osoby je tá istá fyzická osoba,
c) Má akýkoľvek vzťah k partnerovi verejného sektora alebo k členom jeho orgánov, ktorý by mohol spochybniť jej nestrannosť, najmä ak je personálne alebo majetkovo prepojená s partnerom verejného sektora.
Z praktického hľadiska treba poznamenať, že vzhľadom na charakter oprávnených osôb možno očakávať, že oprávnená osoba bude plniť úlohy oprávnenej osoby pre svoju doterajšiu klientelu. Tu treba uviesť, že vzťah „advokát – klient“ nie je prekážkou pre výkon činnosti oprávnenej osoby pre tohto klienta ako partnera verejného sektora.
Personálnym prepojením sa rozumie najmä vzťah osôb, ktoré sú navzájom „blízke.“ Koho možno považovať za blízku osobu určuje § 116 Občianskeho zákonníka. Personálnym prepojením zároveň rozumieme aj účasť oprávnenej osoby v dozorných, kontrolných a iných orgánoch partnera verejného sektora.
Majetkovým prepojením rozumieme najmä vzťahy v ktorých je oprávnená osoba svojím príjmom „závislá“ na partnerovi verejného sektora. Ide najmä o pracovnoprávne vzťahy – teda vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom založený pracovnou zmluvou, dohodou ... . Rovnako sa majetkovým prepojením rozumie aj akákoľvek účasť na podnikaní či zisku partnera verejného sektora (napr. právo na obchodný podiel, účasť na podnikaní tichého spoločníka, účasť na podnikaní v podobe akcií.... ).
Samozrejme okrem personálneho alebo majetkového prepojenia, môžu existovať aj iné vzťahy ktoré môžu spochybniť nestrannosť oprávnenej osoby. Tieto je oprávnená osoba pred uzavretím dohody o plnení povinnosti s partnerom verejného sektora povinná vždy posúdiť. Pochybnosť o nestrannosti, ako dôvod pre vylúčenie určitých subjektov z vykonávania činnosti ktoré by mohli ohroziť profesionalitu aj kvalitu výkonu tejto činnosti, pozná právny poriadok vo viacerých právnych predpisoch, nie je to teda len inštitút nanovo zavedený zákonom.
Vylúčiť osoby ktoré by boli určitým spôsobom predpojaté, sa vyžaduje najmä v tých prípadoch, kedy by táto predpojatosť mohla mať vplyv na celkový priebeh a výsledok ich činnosti z hľadiska napr. spravodlivého rozhodovania, resp. objektívneho zohľadnenia pochybných skutočností, či - ako v tomto prípade i v konečnom dôsledku na zapísanie pravdivých a úplných údajov.
Preto zákon vyžaduje od oprávnenej osoby, aby spĺňala podmienku nestrannosti uvedenú v § 19 písm. c) zákona.
Podľa judikatúry súdov sa nestrannosť člení na dve hľadiská - ide jednak o nestrannosť objektívnu a nestrannosť subjektívnu.
Subjektívna nestrannosť sa zakladá na tzv. teórii zdania a teda vo výsledku znamená, že oprávnená osoba sa sama považuje za nestrannú, nezaujatú a schopnú takto konať.
Táto subjektívna nestrannosť však nie je dostačujúca, k subjektívnej nestrannosti musí pristúpiť i nestrannosť objektívna, ktorá vyžaduje, aby jestvovalo objektívne presvedčenie (napr. tretích osôb) o tom že neexistujú okolnosti ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že vzťah medzi oprávnenou osobou a partnerom verejného sektora je takého charakteru či intenzity, že by bránili v konaní oprávnenej osoby nestranne a nezávisle.
Vyhlásenie oprávnenej osoby, že nemá vzťah k partnerovi verejného sektora podľa § 19 je povinnou prílohou návrhu na zápis, ak sa tento návrh týka aj oprávnenej osoby.
Porušenie zákazu podľa § 19 vedie k uloženiu pokuty podľa § 13 ods. 1 a ods. 4. Zároveň vedie k výmazu PVS z registra. Ďalej má za následok diskvalifikáciu štatutára PVS, ktorý je právnickou osobou a súčasne zakladá oprávnenie štátu odstúpiť od zmluvy alebo prestať plniť, prípadne vôbec nezačať plniť zmluvu bez toho, aby sa dostal do omeškania.
Zákon umožňuje, aby sa zapísaná oprávnená osoba nechala vymazať z registra (napr. z dôvodu ukončenia spolupráce s partnerom verejného sektora). V tomto prípade návrh na výmaz podáva oprávnená osoba. Registrujúci orgán o tejto skutočnosti informuje partnera verejného sektora, ktorý má 30 dní na zabezpečenie zápisu novej oprávnenej osoby a nové overenie identifikácie konečného užívateľa výhod. Nesplnenie povinnosti dodatočného zápisu oprávnenej osoby zakladá oprávnenia verejného sektora podľa § 15 zákona.
Zákon tiež umožňuje, aby partner verejného sektora „vymenil“ svoju zapísanú oprávnenú osobu. V tomto prípade návrh na zápis zmeny podáva nová oprávnená osoba, pričom sa vyžaduje nové overenie identifikácie konečného užívateľa výhod (verifikačná udalosť).
Podľa § 6a zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov konečným užívateľom výhod je každá fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu – podnikateľa alebo združenie majetku, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod. Medzi konečných užívateľov výhod patrí najmä:
a) Ak ide o právnickú osobu, ktorá nie je združením majetku ani emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu alebo rovnocenných medzinárodných noriem, fyzická osoba, ktorá:
1. Má priamy alebo nepriamy podiel alebo ich súčet najmenej 25 % na hlasovacích právach v právnickej osobe alebo na jej základnom imaní vrátane akcií na doručiteľa,
2. Má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán v právnickej osobe alebo akéhokoľvek ich člena,
3. Ovláda právnickú osobu iným spôsobom, ako je uvedené v prvom a druhom bode,
4. Má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania právnickej osoby alebo z inej jej činnosti;
b) Ak ide o fyzickú osobu – podnikateľa, fyzická osoba, ktorá má právo na hospodársky prospech najmenej 25 % z podnikania fyzickej osoby – podnikateľa alebo z inej jej činnosti;
c) ak ide o združenie majetku, fyzická osoba, ktorá:
1. Je zakladateľom alebo zriaďovateľom združenia majetku; ak je zakladateľom alebo zriaďovateľom právnická osoba, fyzická osoba podľa písmena a),
2. Má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať štatutárny orgán, riadiaci orgán, dozorný orgán alebo kontrolný orgán združenia majetku alebo ich člena alebo je členom orgánu, ktorý má právo vymenovať, inak ustanoviť alebo odvolať tieto orgány alebo ich člena,
3. Je štatutárnym orgánom, riadiacim orgánom, dozorným orgánom, kontrolným orgánom alebo členom týchto orgánov,
4. Je príjemcom najmenej 25 % prostriedkov, ktoré poskytuje združenie majetku, ak boli určení budúci príjemcovia týchto prostriedkov; ak neboli určení budúci príjemcovia prostriedkov združenia majetku, za konečného užívateľa výhod sa považuje okruh osôb, ktoré majú významný prospech zo založenia alebo pôsobenia združenia majetku.
Ak žiadna fyzická osoba nespĺňa kritériá uvedené v odseku 1 písm. a), za konečných užívateľov výhod u tejto osoby sa považujú členovia jej vrcholového manažmentu; za člena vrcholového manažmentu sa považuje štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu.
Konečným užívateľom výhod je aj fyzická osoba, ktorá sama nespĺňa kritériá podľa odseku 1 písm. a), b) alebo písm. c) druhého a štvrtého bodu, avšak spoločne s inou osobou konajúcou s ňou v zhode alebo spoločným postupom spĺňa aspoň niektoré z týchto kritérií.
S účinnosťou od 1.9.2019 sa za člena vrcholového manažmentu považuje štatutárny orgán alebo členovia štatutárneho orgánu partnera verejného sektora.
Právna úprava účinná do 31. augusta 2019 za člena vrcholového manažmentu považoval okrem štatutárneho orgánu a jeho členov aj prokuristu a vedúcich zamestnancov v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu.
Pri identifikácií KÚV výhod podľa definície uvedenej v ustanovení § 6a ods. 1 zákona č. 297/2008 Z. z. si treba uvedomiť, že definícia KÚV je primárne a vo všeobecnej rovine obsiahnutá v úvodnej vete § 6a ods. 1, a teda KÚV je „fyzická osoba, ktorá skutočne ovláda alebo kontroluje právnickú osobu, fyzickú osobu – podnikateľa alebo združenie majetku, a každá fyzická osoba, v prospech ktorej tieto subjekty vykonávajú svoju činnosť alebo obchod.“ Ide o určitú „generálnu klauzulu“ prostredníctvom ktorej je oprávnená osoba povinná posudzovať ktorékoľvek vzťahy v rámci partnera verejného sektora. Ak určitá fyzická osoba spĺňa uvedenú definíciu napriek tomu že nespĺňa jednotlivé definičné kritériá uvedené pod jednotlivými písmenami a bodmi tohto ustanovenia, bude KÚV. Uvedené definičné kritériá sú totiž vyjadrené len demonštratívne.
KÚV pritom možno určiť aj na základe viacerých kritérií uvedených v § 6a ods. 1, vtedy je potrebné vo verifikačnom dokumente túto skutočnosť uviesť (vrátane uvedenia všetkých definícií, ktoré konečný užívateľ spĺňa).
Pokiaľ nemožno identifikovať KÚV podľa § 6a ods. 1 ani podľa § 6a ods. 3, možno až následne pristúpiť k aplikácií § 6a ods. 2 – čo znamená, že ak žiadna osoba nie je KÚV a teda tým kto „na konci dňa“ požíva hospodársky prospech z činnosti alebo podnikania partnera verejného sektora, zapíšu sa do registra namiesto KÚV členovia vrcholového manažmentu.
Uvedená situácia prichádza do úvahy najmä v prípade občianskych združení alebo iných subjektov neziskového sektora, v prípade ak budú mať povinnosť zapísať sa do RPVS.
Pri partnerovi verejného sektora, ktorý je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu, ktorý podlieha požiadavkám na uverejňovanie informácií podľa osobitného predpisu, rovnocenného právneho predpisu členského štátu alebo rovnocenných medzinárodných noriem alebo spoločnosťou, ktorú tento emitent priamo alebo nepriamo výlučne majetkovo ovláda a priamo alebo nepriamo výlučne riadi, sa do registra zapisujú namiesto konečných užívateľov výhod členovia štatutárneho orgánu partnera verejného sektora. Verifikačný dokument musí v uvedených prípadoch preukazovať, že podmienky na zápis štatutárneho orgánu a členov štatutárneho orgánu sú splnené. A naviac, namiesto údajov o trvalom pobyte člena štatutárneho orgánu podľa predchádzajúcej vety môže oprávnená osoba aj bez splnenia podmienok podľa odseku 6 uviesť sídlo zapísaného partnera verejného sektora, t.j. nemusí sa uvádzať adresa trvalého bydliska.
Praktický príklad: Spoločnosť X, ktorá je partnerom verejného sektora a ktorá pôsobí na území SR, pričom je zriadená francúzskou spoločnosťou ktorej jediným spoločníkom je japonská spoločnosť. Japonská spoločnosť je emitentom cenných papierov prijatých na obchodovanie na regulovanom trhu. V tomto prípade sa zapíšu členovia vrcholového manažmentu spoločnosti X – teda slovenskej „dcéry“.
Verifikačný dokument musí v uvedených prípadoch preukazovať, že podmienky na zápis vrcholného manažmentu boli splnené.
Konečný užívateľ výhod je povinný do 15 dní, odkedy sa dozvedel, že sa stal konečným užívateľom výhod partnera verejného sektora, oznámiť partnerovi verejného sektora, že sa stal jeho konečným užívateľom výhod, a oznámenie doručiť aj oprávnenej osobe zapísanej v registri. Oznámením podľa predchádzajúcej vety nie sú dotknuté povinnosti partnera verejného sektora a oprávnenej osoby podľa zákona.
Identifikácia KÚV sa vykonáva pri prvom zápis partnera verejného sektora do registra a overenie identifikácie KUV sa vykonáva následne a priebežne počas trvania zápisu v registri. Z hľadiska účinkov sú oba inštitúty rovnocenné. Uvedené je dôležité aj s ohľadom na výnimku uvedenú v § 11 ods. 3.
Zákon ukladá oprávnenej osobe povinnosť vykonávať priebežné overovanie identifikácie konečného užívateľa výhod. Táto povinnosť sa realizuje v súvislosti s tzv. verifikačnými udalosťami, ktorými sú:
1. podanie návrhu na zápis zmeny konečného užívateľa výhod,
2. zápis oprávnenej osoby do registra,
3. k 31. decembru kalendárneho roka,
4. v súvislosti s uzatvorením zmluvy alebo jej zmenou, a to nie skôr ako päť dní pred uzatvorením zmluvy alebo jej zmenou,
5. v súvislosti s plnením zo zmluvy, ktorého hodnota prevyšuje v úhrne 1 000 000 eur za 30 dní, a to nie skôr ako päť dní pred plnením zo zmluvy.
Za správnosť údajov zapísaných v registri, identifikáciu konečného užívateľa výhod a overovanie identifikácie konečného užívateľa výhod zodpovedá partner verejného sektora a oprávnená osoba zapísaná v registri.
Overovanie identifikácie KÚV podľa bodu 1 sa vykoná v spojitosti s podaním návrhu na prvý zápis PVS do registra. Overovanie identifikácie KÚV podľa bodov 2 a 3 sa vykoná v spojitosti s podaním návrhu na zmenu zapísaných údajov v registri. Overovanie identifikácie KÚV podľa bodov 4, 5 a 6 sa vykoná prostredníctvom na to určenej elektronickej služby „Overenie identifikácie konečného užívateľa výhod“.
S účinnosťou od 1.9.2019 je možné vykonať identifikáciu KÚV aj bez toho, aby boli splnené podmienky podľa § 11 ods. 2 zákona. Aj dobrovoľné overenie identifikácie KÚV zakladá výnimku podľa § 11 ods. 3 zákona. Aj pri dobrovoľnom overení identifikácie KÚV platí, že ak nedošlo k zmene KÚV, tak overenie identifikácie KÚV sa vykoná prostredníctvom elektronickej služby „Overenie identifikácie konečného užívateľa výhod“.
Ustanovenie § 11 ods. 3 zákona umožňuje nevykonať overenie identifikácie KÚV podľa § 11 ods. 2 písm. d) alebo e) vtedy, ak k identifikácii KÚV alebo overeniu identifikácie KÚV došlo v posledných šiestich mesiacoch pred uzatvorením zmluvy alebo jej zmenou alebo pred plnením zo zmluvy.
Príklad: partner verejného sektora bol zapísaný do registra dňa 1.4.2020, pričom bola vykonaná identifikácia KÚV. V auguste 2020 bude uzatvárať zmluvu, ktorej plnenie prekračuje finančné limity. Vzhľadom na to, že sa uzatvára zmluva, malo by nasledovať overenie identifikácie KÚV v súvislosti s uzatvorením zmluvy podľa § 11 ods. 2 písm. d). Keďže k identifikácii KÚV došlo v posledných šiestich mesiacoch pred uzatvorením zmluvy, platí výnimka podľa § 11 ods. 3 a overenie identifikácie KÚV podľa § 11 ods. 2 písm. d) nie je potrebné.
Podľa § 11 ods. 2 písm. c) zákona je oprávnená osoba povinná overiť identifikáciu konečného užívateľa výhod partnera verejného sektora k 31. decembru každého kalendárneho roka. Ak pri tomto type overovania identifikácie oprávnená osoba nezistí, že došlo k zmene KÚV, musí do 28. februára nasledujúceho kalendárneho roka zaslať registrujúcemu orgánu oznámenie o overení identifikácie konečného užívateľa výhod. Oznámenie o overení identifikácie sa zasiela súdu prostredníctvom elektronickej služby „Overenie identifikácie konečných užívateľov výhod“, pričom k oznámeniu sa neprikladajú žiadne prílohy.
Ak v čase od 31. decembra do 28. februára dôjde k zápisu zmeny zapísaných údajov o konečných užívateľoch výhod partnera verejného sektora, tak oprávnená osoba nemá povinnosť zaslať registrujúcemu orgánu oznámenie o overení identifikácie konečného užívateľa výhod k 31. decembru.
Identifikácia KÚV sa preukazuje verifikačným dokumentom, ktorý vyhotovuje oprávnená osoba.
Verifikačný dokument je verejne dostupný v registri – zverejnenie verifikačného dokumentu nie je porušením obchodného tajomstva ani bankového tajomstva. Partneri verejného sektora a aj oprávnené osoby musia strpieť zverejnenie verifikačného dokumentu.
Podľa § 11 ods. 5 obsahovými náležitosťami verifikačného dokumentu sú:
1. Odôvodnenie, na základe akých informácií identifikovala oprávnená osoba konečného užívateľa výhod,
2. Vlastnícka štruktúra a riadiaca štruktúra partnera verejného sektora, ak je ním právnická osoba - riadiacu štruktúru možno vykladať v kontexte § 6a ods. 2 zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu.
3. Údaje podľa § 4 ods. 3 písm. f) zákona, t.j. údaje o verejných funkcionároch v riadiacej či vlastníckej štruktúre, ak o nich má alebo mohla mať vedomosť vrátane označenia verejnej funkcie – verejným funkcionárom sa rozumie len funkcionár vykonávajúci funkciu na území Slovenskej republiky.
4. V prípade partnera verejného sektora podľa § 4 ods. 4 preukázanie toho, že podmienky na zápis vrcholného manažmentu do registra sú splnené,
5. Vyhlásenie, že skutočnosti uvedené vo verifikačnom dokumente zodpovedajú ňou skutočne zistenému stavu.
Verifikačný dokument má len jednu formálnu náležitosť, ktorá je v zákone upravená výslovne – musí byť autorizovaný oprávnenou osobou (autorizácia – podpísanie kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo pečaťou). Následne § 11 ods. 5 ustanovuje jeho obsahové náležitosti. Je vhodné, aby takýto dokument niesol označenie „verifikačný dokument“. Taktiež je vhodné, aby verifikačný dokument bol rozdelený na 5 častí [písmená a) až e) v § 11 ods. 5]. Z povahy veci vyplýva, že ak sa napríklad žiada „vlastnícka štruktúra a riadiaca štruktúra“, tak je namieste označiť príslušnú časť textu týmto nadpisom a vyjadriť sa k nej. A to aj vtedy, ak ide o PVS, ktorý nemá takúto štruktúru (napr. živnostník) – v tomto prípade je namieste aj negatívne vyjadrenie.
V úvodnej vete § 11 ods. 5 sa uvádza, že „Identifikácia konečného užívateľa výhod a overenie identifikácie konečného užívateľa výhod sa preukazuje...“. Je teda zrejmé, že verifikačný dokument sa robí pri (i) identifikácii KÚV a (ii) pri overení identifikácie KÚV. Prvá situácia zodpovedá prvozápisu, resp. prvému overeniu KÚV, ide teda o prvotné overenie KÚV. Druhá situácia zodpovedá neskôr vykonávanej verifikácii, ak nastanú verifikačné udalosti. V takomto ponímaní, aj keď to síce zákon nepredpisuje, je žiaduce uviesť, čo je vlastne dôvodom verifikácie.
Vzhľadom na to, že prvou obsahovou náležitosťou je „odôvodnenie“, je zdôraznený jeho význam. Pojem „odôvodnenie“ v sebe zahŕňa takú vlastnosť argumentácie, ktorá nepripúšťa iný záver ako ten, ktorý z neho vyplýva. Imanentnou vlastnosťou odôvodnenia je teda jeho presvedčivosť.
Zákon vyžaduje, aby oprávnené osoby zisťovali, či vo vlastníckej alebo riadiacej štruktúre partnera verejného sektora pôsobia verejní funkcionári. Ďalej tiež vyžaduje, aby oprávnená osoba zistila, či konečným užívateľ výhod je alebo nie je verejným funkcionárom. Pre zodpovedanie otázky, koho každého možno považovať za verejného funkcionára treba vychádzať z ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení neskorších predpisov.
Ďalej rozhodnutie o uložení pokuty je zároveň rozhodnutím o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka, t.j. štatutár dotknutej právnickej osoby je na tri roky automaticky vymazaný zo všetkých obchodných spoločností a zároveň počas týchto troch rokov nemôže byť ako štatutárny orgán zapísaný do obchodného registra.
Uvedenie nepravdivých údajov o konečnom užívateľovi výhod zakladá zároveň oprávnenie pre štát odstúpiť od zmluvy.
Uvedenie nepravdivých údajov o konečnom užívateľovi výhod môže zakladať aj trestnú zodpovednosť.
Rovnaké sankcie hrozia aj v prípade nesplnenia povinnosti podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa § 9 ods. 1 alebo za porušenie zákazu podľa § 19.
Zákon túto otázku vôbec nerieši, čo zároveň vyplýva z významu verifikačného dokumentu. Verifikačný dokument totiž slúži na to, že osvedčuje predpokladané skutočnosti t.j. kto je KÚV v konkrétnom časovom okamihu. Z povahy veci je nelogické riešiť dobu platnosti verifikačného dokumentu. Ak sa zmenia skutočnosti pôvodne osvedčené verifikačným dokumentom t.j. dôjde k zmene KÚV, zákon ukladá vykonať návrh na zmenu zapísaných údajov a pri tej príležitosti vyhotoviť nový verifikačný dokument.
Verifikačný dokument sa zverejňuje v RPVS. Vzhľadom na jeho verejný charakter je neprípustné uvádzať vo verifikačnom dokumente rodné čísla pri označovaní konečných užívateľov výhod alebo iných fyzických osôb. Namiesto rodného čísla je potrebné v prípade konečných užívateľov výhod používať dátum narodenia – dátum narodenia sa v prípade konečných užívateľov výhod zapisuje do RPVS.
Súd pred vykonaním zápisu kontroluje verifikačný dokument, či obsahuje rodné číslo. Ak obsahuje rodné číslo, tak súd návrh na zápis zamietne. To nebráni podaniu námietok a opraveného verifikačného dokumentu (t.j. bez rodného čísla).
Registrujúci orgán vykonáva niekoľko typov konaní, ktoré sú navzájom podmienené:
1.Registračné konanie (PRe),
2.Konanie o námietkach (PNre, PNsre),
3.Konanie o overení pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri (PExre),
4.Konanie o pokute (PPok),
5.Konanie o výmaze (PVym),
6.Konanie o diskvalifikácii.
Registračné konanie vykonáva registrujúci orgán. Registrujúcim orgánom pre celé územie SR je Okresný súd Žilina.
Registračné konanie na Okresnom súde Žilina zabezpečujú vyšší súdni úradníci a sudcovia.
Registračné konanie v sebe zahŕňa prvý zápis do registra (prvozápis), zmenu zapísaných údajov a dobrovoľný výmaz z registra.
Registračné konanie je plne elektronické, t.j. všetky podania oprávnenej osoby vrátane príloh adresované Okresnému súdu Žilina musia byť v elektronickej podobe a autorizované. Listinné podania nie sú prípustné a neprihliada sa na ne.
Pre vykonanie podania v rámci registračného konania treba využiť príslušnú elektronickú službu.
Registračné konanie je bezplatné.
Registrujúci orgán vykoná zápis, ak návrh na zápis podala oprávnená osoba, ak je návrh na zápis úplný, ak sú spolu s návrhom na zápis predložené povinné prílohy, ak konečný užívateľ výhod uvedený v návrhu na zápis zodpovedá konečnému užívateľovi uvedenému vo verifikačnom dokumente a ak verifikačný dokument spĺňa náležitosti, resp. ak sú pripojené povinné prílohy. Ak nie sú splnené podmienky pre vykonanie zápisu, registrujúci orgán návrh odmietne. Proti odmietnutiu vykonania zápisu možno podať námietky v lehote 15 dní od doručenia oznámenia.
Lehota na vybavenie návrhu na zápis je 5 pracovných dní. Táto lehota môže byť predĺžená predsedom súdu o ďalších 10 (kalendárnych) dní.
Návrh na zápis, zmenu či výmaz údajov môže podať len oprávnená osoba, ktorá má s partnerom verejného sektora uzavretú písomnú dohodu o plnení oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora. Návrh ktorý by podal partner verejného sektora resp. iná osoba bude registrujúcim orgánom odmietnutý.
Zákon ustanovuje tri povinné prílohy, ktorými sú:
1. Verifikačný dokument
2. Vyhlásenie oprávnenej osoby, že nemá vzťah k partnerovi verejného sektora podľa § 19
3. Písomná dohoda o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora
4. Čestné vyhlásenie podľa § 4 ods. 6, ak sa uplatňuje postup podľa § 4 ods. 6.
Ministerstvo spravodlivosti nevedie ani neposkytuje vzory uvedených príloh. Je na oprávnenej osobe, ako uvedené podklady skoncipuje, pričom zákon dostatočne jasne vymedzuje, čo majú tieto podklady obsahovať. V prípade verifikačného dokumentu sa možno inšpirovať verifikačnými dokumentmi pripojenými k novým zápisom v registri, ktoré vo formáte PDF možno ich stiahnuť.
Verejne dostupnou prílohou je len verifikačný dokument. Dohoda o plnení povinností oprávnenej osoby pre partnera verejného sektora ani vyhlásenie oprávnenej osoby, že nemá vzťah k partnerovi verejného sektora, a čestné vyhlásenie podľa § 4 ods. 6 verejne prístupné v RPVS nie sú.
Opravným prostriedkom pri odmietnutiu vykonania zápisu sú námietky. Námietku môže podať oprávnená osoba v lehote 15 dní od doručenia oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu.
Konanie o námietkach je plne elektronické. Námietka musí byť autorizovaná.
O riadne a včas podanej námietke rozhoduje v prvom kroku vyšší súdny úradník. Ak námietkam nevyhovie, vec predloží sudcovi, ktorý rozhodne o námietkach. Rozhodnutie sudcu je v tomto prípade konečné a nie sú proti nemu prípustné opravné prostriedky.
Zákon umožňuje podať tzv. kvalifikovaný podnet, a to komukoľvek. Na podklade kvalifikovaného podnetu začína registrujúci orgán konanie o overení pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri. Toto konanie môže registrujúci orgán začať aj z vlastnej iniciatívy (ex offo).
Kvalifikovaný podnet môže podať každý (občan, právnická osoba, štátny orgán). Kvalifikovaný podnet musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať opis skutočností odôvodňujúcich dôvodnú pochybnosť o pravdivosti alebo úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri. Na podanie, ktoré nie je kvalifikovaným podnetom, registrujúci orgán neprihliada; o tom oznamovateľa upovedomí – to však nevylučuje ex offo konanie.
Účastníkmi tohto konania sú partner verejného sektora a oprávnená osoba, ak to navrhla. Oznamovateľ kvalifikovaného podnetu nie je účastníkom konania, má však niektoré procesné práva (právo nazerať do súdneho spisu, predkladať listiny, z ktorých vyplývajú skutočnosti ním tvrdené, navrhovať dôkazy a byť upovedomený o termíne pojednávania).
Registrujúci orgán môže nariadiť pojednávanie, ak to považuje za potrebné. Registrujúci orgán aj bez nariadenia pojednávania môže nariadiť vypočutie osoby, ak jej výpoveď môže mať význam pre rozhodnutie alebo postup registrujúceho orgánu v konaní.
Orgány verejnej moci a povinná osoba podľa osobitného predpisu sú povinné registrujúcemu orgánu na jeho žiadosť a v ním určenej lehote poskytnúť súčinnosť pri overovaní pravdivosti a úplnosti údajov o konečnom užívateľovi výhod zapísaných v registri.
Ak partner verejného sektora hodnoverne nepreukáže, že údaje o konečnom užívateľovi výhod zapísané v registri sú pravdivé a úplné, registrujúci orgán rozhodne o výmaze partnera verejného sektora z registra. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia vymaže partnera verejného sektora z registra a začne konanie o uložení pokuty podľa § 13 ods. 1. Proti rozhodnutiu súdu o výmaze nie sú prípustné opravné prostriedky.
Rozhodnutie o výmaze podľa § 12 sa zverejňuje.
Konanie o pokute začína registrujúci orgán ex offo. Toto konanie môže byť vyvolané aj na základe externého podnetu.
Na konanie o pokute sa primerane vzťahuje Civilný mimosporový poriadok. Pri ukladaní pokuty registrujúci orgán prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti.
Proti rozhodnutiu o pokute podľa § 13 ods. 1 môže podať odvolanie len oprávnená osoba, ak jej registrujúci orgán uložil zaplatiť pokutu spoločne a nerozdielne s osobou podľa odseku 1 písm. b).
Rozhodnutie o pokute sa zverejňuje.
Konanie o výmaze začína registrujúci orgán ex offo. Konanie o ex offo výmaze registrujúci orgán začína, ak uložil pokutu z dôvodov podľa § 13 ods. 2 a táto pokuta nebola zaplatená. Toto konanie začína aj vtedy, ak nie je splnená povinnosť pre-registrácie subjektov pôvodne zapísaných do registra konečných užívateľov výhod.
Výmaz sa vykonáva aj podľa § 12 zákona. V tomto prípade rozhodnutie o výmaze je však výsledkom iného konania.
Zákon o RPVS upravuje celý rad povinností, ktorých nositeľom je PVS, oprávnená osoba, konečný užívateľ výhod, či subjekty verejného sektora. Porušenie týchto povinností zakladá vznik zodpovednostných vzťahov. Sankcie za porušenie týchto povinností majú súkromnoprávny charakter (odstúpenie od zmluvy, neplnenie zmluvy), administratívnoprávnych charakter (priestupky, správne delikty, zrušenie verejnej licencie), trestnoprávny charakter alebo spôsobujú inú ujmu (výmaz z registra, diskvalifikácia štatutárov).
Možno sankcionovať aj partnera verejného sektora, ktorý nie je zapísaný v RPVS a spĺňa podmienky zápisu?
Formálnou sankciou pre tieto subjekty je najmä to, že sa nemôžu uchádzať o verejné prostriedky. Ak sa subjekt do RPVS nezapíše , verejný sektor nesmie uzavrieť zmluvu s týmto subjektom, inak sa dopúšťa porušenia zákona z ktorého plynú sankcie (pozri časť „Aké sankcie hrozia subjektom verejného sektora?“).
Podľa povahy porušenej povinnosti sankcie podľa zákona primárne postihujú PVS, jeho štatutárne orgány, oprávnenú osobu a KÚV. Môžu však postihovať aj samotný verejný sektor. Zjednodušene možno schému sankcií vyjadriť nasledovne:
PRE PARTNERA VEREJNÉHO SEKTORA
a) pokuta (vo výške hospodárskeho prospechu inak od 10 000 – 1 000 000 eur)
b) výmaz z registra
c) diskvalifikácia,
d) odstúpenie od zmluvy,
e) neplnenie záväzku
f) odňatie licencie (pri držiteľoch verejných licencií)
Plus je tu aj formálna sankcia v prípade nezapísania do RPVS – nemožnosť uchádzať sa o verejné prostriedky.
PRE ŠTATUTÁRNY ORGÁN (členov štatutárneho orgánu) PVS
a) pokuta 10 000 - 100 000 eur
PRE KONEČNÉHO UŽÍVATEĽA VÝHOD
a) pokuta do 10 000 eur
PRE OPRÁVNENÚ OSOBU
a) pokuta od 10 000 - 100 000 eur
b) ručenie za zaplatenie pokuty uloženej štatutárnemu orgánu (jeho členom) partnera verejného sektora
PRE VEREJNÝ SEKTOR
a) pokuta od 1 000 – 100 000 eur (podľa zákona o priestupkoch)
b) pokuta 5% zmluvnej ceny (podľa zákona o verejnom obstarávaní)
Uvedenie nepravdivých údajov o konečnom užívateľovi výhod alebo verejných funkcionároch podľa § 4 ods. 3 písm. f) má za následok uloženie pokuty:
a) Partnerovi verejného sektora pokutu vo výške hospodárskeho prospechu, ktorý partner verejného sektora získal; ak hospodársky prospech nemožno zistiť, registrujúci orgán uloží pokutu od 10.000 eur do 1.000.000 eur,
b) Osobe, ktorá je štatutárnym orgánom, alebo každému členovi štatutárneho orgánu partnera verejného sektora v čase porušenia povinnosti pokutu od 10.000 eur do 100.000 eur – za zaplatenie tejto pokuty ručí oprávnená osoba.
Ďalej rozhodnutie o uložení pokuty je zároveň rozhodnutím o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka, t.j. štatutár dotknutej právnickej osoby je na tri roky automaticky vymazaný zo všetkých obchodných spoločností a zároveň počas týchto troch rokov nemôže byť ako štatutárny orgán zapísaný do obchodného registra.
Uvedenie nepravdivých údajov o konečnom užívateľovi výhod zakladá zároveň oprávnenie pre štát odstúpiť od zmluvy.
Uvedenie nepravdivých údajov o konečnom užívateľovi výhod môže zakladať aj trestnú zodpovednosť.
Rovnaké sankcie hrozia aj v prípade nesplnenia povinnosti podať návrh na zápis zmeny zapísaných údajov týkajúcich sa konečného užívateľa výhod v lehote podľa § 9 ods. 1 alebo za porušenie zákazu podľa § 19.
S nesplnením niektorých zákonných povinností sú spojené aj súkromnoprávne dôsledky, a to právo štátu odstúpiť od zmluvy a právo štátu prestať plniť (alebo ani nezačať plniť) zmluvné povinnosti bez toho, aby sa dostal do omeškania.
Právo štátu odstúpiť od zmluvy vzniká:
a) Dňom právoplatnosti rozhodnutia o výmaze partnera verejného sektora z registra podľa § 12 zákona,
b)Dňom právoplatnosti rozhodnutia o pokute z dôvodov podľa § 13 ods. 2 zákona,
c) Ak je partner verejného sektora viac ako 30 dní v omeškaní so splnením povinnosti podľa § 10 ods. 2 tretej vety zákona,
d) Ak nie je načas splnená povinnosť podľa § 23 ods. 1 zákona.
Právo štátu prestať plniť zmluvné povinnosti bez toho, aby sa dostal do omeškania vzniká:
a) Ak nie je splnená povinnosť podľa § 11 ods. 2 zákona,
b) Ak je partner verejného sektora v omeškaní so splnením povinnosti podľa § 10 ods. 2 tretej vety zákona,
c) Ak nie je načas splnená povinnosť podľa § 23 ods. 1 zákona.
Uvedenie nepravdivých údajov o konečnom užívateľovi výhod môže zakladať trestnoprávnu zodpovednosť partnera verejného sektora a oprávnenej osoby. Ide najmä o trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 a 260 Trestného zákona, trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona a trestný čin subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona. Uvedené trestné činy sú trestnými činmi fyzických osôb aj právnických osôb.
Trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 a 260 Trestného zákona:
Objektom tohto trestného činu je záujem spoločnosti na riadnom vedení hospodárskej a obchodnej evidencie za účelom ochrany pred jej skresľovaním. Subjektom, t.j. páchateľom tohto trestného činu môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Nepravdivými alebo hrubo skresľujúcimi údajmi sú údaje, ktoré sa nezakladajú na pravde alebo skreslene informujú o podstatných okolnostiach a faktoch slúžiacich na kontrolu hospodárenia. Registrom podľa osobitného predpisu je napr. register podľa zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon), zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov; pod tento pojem možno subsumovať aj register partnerov verejného sektora.
Podľa § 5 ods. 3 zákona o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov ,,Ak sa návrh na zápis týka konečného užívateľa výhod, prílohou návrhu na zápis je verifikačný dokument.“ Z uvedeného možno odvodiť, že za daných okolností je verifikačný dokument podkladom nevyhnutným na to, aby došlo k zápisu do registra partnerov verejného sektora, t. j. aj podkladom slúžiacim na zápis do iného registra v zmysle skutkovej podstaty trestného činu skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie podľa § 259 Trestného zákona. Nakoľko subjekt predmetného trestného činu je všeobecný, môže sa ho dopustiť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba, a teda aj partner verejného sektora, ako aj oprávnená osoba.
Trestný čin subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona:
Objektom tohto trestného činu je vlastnícke právo, najmä v súvislosti s účelným využívaním dotácií, subvencií alebo iných príspevkov z verejných zdrojov. Subjektom, t. j. páchateľom tohto trestného činu môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Partner verejného sektora môže byť páchateľom tohto trestného činu. Pri oprávnenej osobe je situácia ,,zložitejšia“ v tom zmysle, že taká oprávnená osoba síce môže vylákať od iného dotáciu, subvenciu, príspevok alebo iné plnenie, avšak nie je tou osobou, ktorá nespĺňa podmienky, na ktoré je viazané poskytnutie alebo použitie danej dotácie, subvencie a pod. podľa všeobecne záväzného právneho predpisu (osobou, ktorá nespĺňa tieto podmienky je partner verejného sektora). Do úvahy však prichádza trestnosť oprávnenej osoby za spolupáchateľstvo, kedy je medzi spolupáchateľmi rozdelené naplnenie objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu tak, že ich konanie naplní všetky znaky predmetného trestného činu iba vo svojom súhrne. Pritom sa nevyžaduje, aby konanie spolupáchateľov bolo rovnocennej povahy (t.j. konanie každého zo spolupáchateľov nemusí mať všetky znaky trestného činu), ale stačí, ak trestná činnosť vo svojom súhrne napĺňa znaky skutkovej podstaty daného trestného činu. Do úvahy tiež prichádza trestnoprávny postih oprávnenej osoby za niektorú z foriem účastníctva [napr. ako pomocníka podľa § 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona].
Trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona:
V prípade, že by nebolo možné subsumovať stanovenú situáciu pod niektoré z vyššie uvedených trestných činov (trestný čin subvenčného podvodu je lex specialis k trestnému činu podvodu), bolo by ju možné zahrnúť pod trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona. Objektom trestného činu podvodu je predovšetkým vlastnícke právo alebo práva súvisiace s držbou veci. Subjektom, t. j. páchateľom tohto trestného činu môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Tohto trestného činu sa môže dopustiť tak partner verejného sektora ako aj oprávnená osoba. Pre naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu sa vyžaduje aj spôsobenie škody. V prípade, že by bola škoda (pod ktorú by v danom prípade boli zahrnuté štátom poskytnuté finančné prostriedky partnerovi verejného sektora) vyššia ako 100 000 eur, do úvahy by prichádzala kvalifikácia predmetného skutku ako trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona alebo trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona, ak by bola škoda vo výške najmenej 133 000 eur.
Zákonná úprava predpokladá, že subjekty verejného sektora (štátne orgány, samospráva atď.), resp. osoby konajúce v ich mene môžu byť sankcionované za porušenie niektorých zákonných povinností, a to nasledovne:
Podľa § 42b ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sa priestupku dopustí ten, kto uzavrie zmluvu s partnerom verejného sektora ak partner verejného sektora nebol ku dňu uzavretia zmluvy zapísaný do registra partnerov verejného sektora. Z uvedeného teda vyplýva, že osoba konajúca v mene subjektu verejného sektora (napr. minister, vedúci služobného úradu, starosta a pod.), ktorá uzavrie zmluvu s fyzickou osobou alebo právnickou osobu, ktorá nie je zapísaná v RPVS hoci mala byť, je deliktuálne zodpovedná za toto konanie. Sankciou za takýto priestupok je pokuta od 1.000 do 100.000 eur.
Podľa § 11 zákona o verejnom obstarávaní platí, že verejný obstarávateľ a obstarávateľ nesmie uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu s uchádzačom alebo uchádzačmi, ktorí majú povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora a nie sú zapísaní v registri partnerov verejného sektora alebo ktorých subdodávatelia alebo subdodávatelia podľa osobitného predpisu, ktorí majú povinnosť zapisovať sa do registra partnerov verejného sektora a nie sú zapísaní v registri partnerov verejného sektora. Porušenie tohto zákazu zo strany verejného obstarávateľa zakladá deliktuálnu zodpovednosť podľa § 182 ods. 1 písm. d) zákona o verejnom obstarávaní.
K výmazu partnera verejného sektora z registra môže dôjsť z jeho vlastnej iniciatívy (návrh na výmaz však podáva oprávnená osoba). V tomto prípade ide o dobrovoľný výmaz.
K výmazu partnera verejného sektora však môže dôjsť aj bez návrhu, a ako následok uvedenia nepravdivých a neúplných údajov o konečnom užívateľovi výhod (§ 12). Následkom výmazu je v takomto prípade začatie konania o uložení pokuty. Rozhodnutie o výmaze je zároveň aj rozhodnutím o vylúčení podľa § 13a Obchodného zákonníka. Výmaz partnera verejného sektora ďalej zakladá oprávnenie štátu odstúpiť od zmluvy, ako aj možnosť neplniť zmluvu bez toho, aby sa štát dostal do omeškania.
Dobrovoľný výmaz počas konania o kvalifikovanom podnete síce možný je, ale nevytvára prekážku pre dokončenie konania o kvalifikovanom podnete, ani pre vyvodenie zodpovednosti a pre uloženie sankcií za porušenie zákona.
S účinnosťou od 1.9.2019 bol zavedený nový typ sankcie, a to diskvalifikácia zo zápisu do RPVS. Podľa § 13a zákona, ak registrujúci orgán vykoná výmaz partnera verejného sektora v konaní o kvalifikovanom podnete alebo po uložení pokuty podľa § 13 ods. 2, partner verejného sektora nemôže byť do RPVS zapísaný počas dvoch rokov od výmazu; to platí aj vtedy, ak partner verejného sektora nie je zapísaný v registri ku dňu právoplatnosti rozhodnutia podľa § 12 ods. 8.