ODŠKODŇOVANIE OBETÍ TRESTNÝCH ČINOV

Právna  úprava odškodňovania obetí násilných trestných činov

Dňa 01.01.2018 nadobudla účinnosť nová právna úprava odškodňovania obetí násilných trestných činov, a to zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 274/2017 Z. z.“), ktorý odškodňovanie upravuje v tretej časti – Odškodňovanie obetí trestných činov (§ 10 až 22).

V zmysle prechodných ustanovení (§ 35 zákona č. 274/2017 Z. z.) sa konania vo veciach podľa tretej časti začaté pred 01.01.2018 dokončia podľa predpisov účinných do 31.12.2017, teda podľa zákona č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 215/2006 Z. z.“).

Odškodňovanie obetí násilných trestných činov ale zaviedol už zákon č. 255/1998 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.01.1999. Zatiaľ čo podľa tohto predpisu o odškodnenie mohol požiadať poškodený, ktorý je občanom SR alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá má na území SR povolený trvalý pobyt, ak ku škode došlo na území SR, zákon č. 215/2006 Z. z. rozšíril okruh oprávnených osôb aj na občanov členských štátov EÚ, resp. osoby, ktoré majú trvalý pobyt na území členských štátov EÚ (od roku 2008 aj na cudzích štátnych príslušníkov za podmienok a v rozsahu ustanovenom medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom). Podmienka, že k ujme muselo dôjsť na území Slovenskej republiky, ostala zachovaná. Zákon č. 274/2017 Z. z. rozšíril okruh osôb, ktorým je možné poskytnúť odškodnenie, aj na osoby, ktoré majú v Slovenskej republike udelený azyl, doplnkovú ochranu, dočasné útočisko, pobyt alebo tolerovaný pobyt, ak k ujme na zdraví došlo na území Slovenskej republiky.

Zatiaľ čo podľa pôvodnej právnej úpravy na odškodnenie nebol právny nárok, v prípade čo i len čiastočného nevyhovenia žiadosti o odškodnenie podľa zákona č. 215/2006 Z. z. sa poškodený mohol domáhať odškodnenia žalobou na súde proti Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). V zákon č. 274/2017 Z. z. bola táto textácia vypustená a keďže konanie podľa zákona č. 274/2017 Z. z. má povahu administratívneho konania a jeho výsledkom je rozhodnutie orgánu verejnej správy, proti ktorému nie je prípustný opravný prostriedok, v prípade nevyhovenia žiadosti má obeť násilného trestného činu právo domáhať sa ochrany svojich subjektívnych práv správnou žalobou v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok.   

Podmienky odškodňovania obetí násilných trestných činov podľa zákona č. 274/2017 Z. z.

Obeťou násilného trestného činu sa podľa zákona č. 274/2017 Z. z. rozumie fyzická osoba, ktorej bola:

1. úmyselným násilným trestným činom spôsobená ujma na zdraví; ak táto osoba v dôsledku tohto činu zomrela, obeťou násilného trestného činu je aj pozostalý manžel po zomretom a pozostalé dieťa po zomretom, a ak ich niet, pozostalý rodič po zomretom, a ak ho niet, osoba, ku ktorej mal zomretý vyživovaciu povinnosť (s výnimkou osôb, ktoré zomretému spôsobili smrť),

2. spôsobená morálna škoda trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania.

Obeti násilného trestného činu ale nemožno priznať odškodnenie, ak:

1. jej bola ujma na zdraví plne uhradená inak,

2. obeť násilného trestného činu podľa § 2 ods. 1 písm. d) prvého bodu časť vety za bodkočiarkou je zároveň páchateľom trestného činu, v súvislosti s ktorým sa považuje za obeť násilného trestného činu,

3. nedala súhlas na trestné stíhanie podľa § 211 Trestného poriadku alebo

4. nemôže vykonávať oprávnenie poškodeného podľa § 47 ods. 1 Trestného poriadku.

Nárok na odškodnenie obete násilného trestného činu podľa zákona č. 274/2017 Z. z. vzniká, ak:

1.       v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví,

2.       v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, pretože nie je trestne zodpovedný pre nedostatok veku alebo nepríčetnosť a ujma na zdraví nebola obeti násilného trestného činu plne uhradená inak,

3.       dôjde k prerušeniu trestného stíhania z dôvodov podľa § 228 ods. 2 písm. a) až e) Trestného poriadku, k zastaveniu trestného stíhania z dôvodov podľa § 215 ods. 1 písm. d) až f) Trestného poriadku alebo z dôvodu podľa § 215 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, prípadne k odloženiu veci z dôvodu podľa § 215 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku a výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní nevyvolávajú dôvodné pochybnosti o tom, že sa stal trestný čin, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví.

Obeť trestného činu sexuálneho zneužívania nemá nárok na odškodnenie podľa zákona č. 274/2017 Z. z., ak dôjde k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby alebo k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že obžalovaný alebo obvinený pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedný.

Podmienkou vzniku nároku na odškodnenie podľa zákona č. 274/2017 Z. z. je uplatnenie si nároku na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku ujmy na zdraví zo strany obete násilného trestného činu v trestnom konaní. To neplatí, ak ide o ujmu na zdraví spôsobenú trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania.

Rozsah odškodnenia obetí násilných trestných činov podľa zákona č. 274/2017 Z. z.

Celková suma odškodnenia poskytnutá podľa zákona č. 274/2017 Z. z. nesmie v jednotlivom prípade presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy.

Na výpočet odškodnenia, ak ide o ujmu na zdraví, sa primerane použijú ustanovenia zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov; náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ale nemožno zvýšiť. Rozhodujúci pre určenie výšky odškodnenia je najbežnejšom prípade znalecký posudok vypracovaný na účely trestného konania (s bodovým ohodnotením podľa vyššie označeného zákona), ak takýto nie je k dispozícii, lekársky posudok vyhotovený podľa vyššie označeného zákona.

Ak bola trestným činom spôsobená smrť, obeť násilného trestného činu má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy. Ak je obetí násilného trestného činu viac (v prípade úmrtia), suma odškodnenia sa medzi nich rozdelí rovnakým dielom. Odškodnenie si ale musí uplatniť každá obeť násilného trestného činu samostatne, teda každý z pozostalých osobitnou žiadosťou.

Pri trestnom čine obchodovania s ľuďmi, trestnom čine znásilnenia, trestnom čine sexuálneho násilia a trestnom čine sexuálneho zneužívania má obeť násilného trestného činu nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu v sume desaťnásobku minimálnej mzdy.

Konanie o poskytnutí odškodnenia podľa zákona č. 274/2017 Z. z.

O poskytnutí odškodnenia rozhoduje a odškodnenie vypláca na základe písomnej žiadosti obete násilného trestného činu ministerstvo.

Žiadosť sa podáva na tlačive, ktorého vzor určí ministerstvo; tlačivo žiadosti je možné si stiahnuť na odkaze pod týmto textom. Pri vypĺňaní tlačiva je žiadateľ inštruovaný tak, aby žiadosť obsahovala všetky zákonom ustanovené náležitosti a aby k žiadosti boli priložené všetky nevyhnutné doklady.

Žiadosť je potrebné doručiť ministerstvu do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu podľa § 11 ods. 1 alebo rozhodnutia podľa § 11 ods. 2 zákona č. 274/2017 Z. z. Uplynutím tejto lehoty nárok na odškodnenie zaniká.

Ak súd v trestnom konaní odkázal obeť násilného trestného činu s jej nárokom na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku ujmy na zdraví, na civilný proces alebo konanie pred iným orgánom, žiadosť je potrebné doručiť ministerstvu do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o nároku obete násilného trestného činu v civilnom procese alebo v konaní pred iným orgánom. Uplynutím tejto lehoty nárok na odškodnenie podľa zákona č. 274/2017 Z. z. zaniká.

Lehoty podľa odsekov 2 a 3 neplynú počas konania pred príslušným orgánom, najmä počas civilného procesu a exekučného konania, v ktorom si obeť násilného trestného činu uplatňuje nárok na odškodnenie ujmy na zdraví priamo od osoby, ktorá jej ujmu na zdraví spôsobila.

Ministerstvo je povinné rozhodnúť o žiadosti do šiestich mesiacov odo dňa doručenia úplnej žiadosti


Formulár na podanie žiadosti o odškodnenie osôb poškodených násilnými trestnými činmi: