Otázky a odpovede k zákonu o COVID -19

​​​​​

Otázky a odpovede ku „COVID zákonu“

Sekcia civilného práva MS SR pripravila súhrn najčastejších otázok a odpovedí k zákonu č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v znení zákona č. 92/2020 Z. z.



 
Ako majú súdy vyznačovať právoplatnosť a vykonateľnosť súdnych rozhodnutí?

Pre úkon vyznačovania právoplatnosti v aplikácii Súdny manažment v časti „Výpočet právoplatnosti“ a počítanie lehôt spojených s týmto výpočtom sa súdy riadia ustanovením § 1 písm. a) COVID zákona.

Ustanovenie § 1 písm. b) COVID zákona sa na výpočet právoplatnosti rozhodnutia súdu v tejto časti aplikácie nepoužijú. Dôvod je ten, že toto ustanovenie sa používa výslovne len v súkromnoprávnych vzťahoch t. j. typicky v občianskoprávnych vzťahoch, prípadne obchodnoprávnych vzťahoch. Ide o vzťahy, kedy jedna strana druhej strane nemôže autoritatívne nanútiť splnenie povinnosti. Ide napríklad o vzájomné vzťahy medzi podnikateľmi, vzťah spotrebiteľ - dodávateľ. Procesné predpisy ako Civilný sporový poriadok alebo Civilný mimosporový poriadok sú ale súčasťou verejného práva (nie súkromného) a v nich obsiahnuté normy nie sú normami upravujúcimi súkromnoprávne vzťahy. Práve naopak. Ide o vzťahy súd - strana (účastník).

Pre uľahčenie výpočtu právoplatnosti bola v IS Súdny manažment pridaná funkcionalita s názvom „Predĺženie COVID-19“. 

Funkcionalitu nájdete v  kalkulačke Senát / Výpočty / Výpočet právoplatnosti. 

Informácia: Dátum v časti výpočet právoplatnosti je dátum, kedy bolo účastníkovi/strane sporu doručené rozhodnutie súdu.

Funkcionalita je nastavená tak, aby automaticky započítavala obdobie od 27.3.2020 do 30.4.2020  do výpočtu právoplatnosti bez manuálneho zásahu (§ 1 písm. a) COVID zákona).

V prípade, ak súd potrebuje vypočítať právoplatnosť bez započítania predĺženia doby počas COVID-19, stačí „odznačiť“ príznak „Predĺženie COVID-19“.

Príklad: Ak je účastníkovi doručené rozhodnutie dňa 19.3.2020, proti ktorému je prípustné odvolanie v lehote 15 dní, bude postup  súdu pri výpočte právoplatnosti nasledovný:
Lehota začína plynúť:                        deň nasledujúci po doručení.
Deň doručenia:                                  19.3.2020.
Prvý deň plynutia lehoty:                 20.3.2020.
Lehota plynie do                                26.3.2020 vrátane (27.3.2020 už bol zákon účinný).
Z lehoty uplynulo:                             7 dní ( v čase od 20.3.2020 do 26.3.2020).
Zostatok zvyšku lehoty:                    8 dní.
Opätovný začiatok 
plynutia lehoty po 30.4.2020:         1.5.2020 (vrátane).
Nakoľko ôsmy deň zvyšku lehoty pripadá na štátny sviatok, posúva sa posledný deň lehoty na  prvý nasledujúci pracovný deň, t. j. pondelok 11.5.2020.
Výpočet dňa právoplatnosti:           12.5.2020.

V súvislosti s aktuálnou situáciou týkajúcou sa COVID-19 sú často rušené vytýčené pojednávania, je to s súlade s ustanoveniami COVID zákona?  

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 COVID  zákona, v  čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu, súdy vykonávajú pojednávania, hlavné pojednávania a verejné zasadnutia len v nevyhnutnom rozsahu. V zmysle dôvodovej správy k predmetnému zákonu to neznamená, že súdy nesmú uskutočňovať pojednávania, ale novela je opatrením, ktoré má vykonávanie pojednávaní obmedziť len na nevyhnutné minimum. Medzi "nevyhnutné minimum" možno zaradiť najmä hlavné pojednávania vo väzobných veciach v trestných konaniach, pojednávania úkonov v konaniach starostlivosti súdu o maloletých a v iných konaniach úkonov, bez ktorých uskutočnenia hrozí nenávratná škoda alebo iný vážny neodvratný následok. V konkrétnom prípade to však bude vecou úvahy zákonného sudcu, či pojednávanie vytýči.

Ako je to s dodržiavaním  súdnych rozhodnutí upravujúcich styk rodiča s dieťaťom, resp. rozhodnutia o striedavej starostlivosti?

Zo žiadneho opatrenia Ústredného krízového štábu SR ani Úradu verejného zdravotníctva SR nevyplýva zákaz styku medzi príbuznými ani obmedzenie vykonateľnosti súdnych rozhodnutí. To platí samozrejme za predpokladu, že nie je daný iný dôvod, pre ktorý by striedavá starostlivosť , resp. styk rodiča s dieťaťom nepripadal do úvahy (napr. karanténa rodiča a pod.).

V prípade striedavej starostlivosti maloletých, musí rodič, prichádzajúci zo zahraničia, podstúpiť povinnú karanténu s diagnostikou na ochorenie COVID-19 a následnú domácu izoláciu po dobu 14 dní? 

Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR platné od 1. mája 2020 sa nevzťahujú na osoby, ktoré vstupujú na územie Slovenskej republiky z dôvodu realizácie právoplatného súdneho rozhodnutia vo veci vykonávania striedavej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa, prípadne práva styku s maloletým dieťaťom. Osoba, ktorá takto vstupuje na územie Slovenskej republiky je povinná pri vstupe na územie SR preukázať sa právoplatným rozhodnutím súdu alebo rodičovskou dohodou a zároveň informovať Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže) o zámere vstupu na územie Slovenskej republiky z dôvodu uvedeného. 

Musí zamestnávateľ z dôvodu mimoriadnej situácie odložiť výkon exekúcie zrážkami zo mzdy? 

Zo strany zamestnávateľa nevyplýva povinnosť odložiť výkon exekúcie zrážkami zo mzdy z dôvodu mimoriadnej situácie, vzniknutej v súvislosti so šírením nákazlivej ľudskej choroby COVID-19. 

V exekučných konaniach začatých po 12. marci 2020 bude môcť povinný požiadať súdneho exekútora o odklad exekúcie na 6 mesiacov resp. maximálne do 1. decembra 2020. Nesmie však ísť o prípad, kedy: 

ide o opätovný odklad,
povinnému už boli povolené splátky,
exekúciu na vymoženie výživného,
povinný má splniť inú ako peňažnú povinnosť.

Povinný musí k žiadosti pripojiť aj tzv. vyhlásenie o majetku. Ide o tzv. odklad s blokovaním, a teda odklad nebráni súdnemu exekútorovi vykonávať úkony smerujúce k zisteniu a k zabezpečeniu majetku podliehajúceho exekúcii, najdlhšie na tri mesiace. Na dlhšiu dobu je možné exekúciu odložiť len so súhlasom povinného.
 
Mohol  súdny exekútor zadržať  finančné prostriedky na účte dňa  27. marca 2020?

Exekúcie pokračujú v zmysle Exekučného poriadku s obmedzeniami podľa § 7 COVID zákona, t. j. exekútor nemôže do 30. apríla 2020 realizovať dražbu hnuteľného alebo nehnuteľného majetku povinného a vykonávať exekúciu predajom nehnuteľnosti. V exekúcii vykonávanej inými ako uvedenými spôsobmi exekútor môže pokračovať. Obdobne, za súčasného právneho stavu naďalej ostávajú platné a účinné prípadné dohody uzavreté medzi exekútorom a povinným o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky.

Pozastavili sa exekúcie na výživné?

Exekúcie pokračujú v zmysle zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) s obmedzeniami podľa § 7  COVID zákona, t.j. súdny exekútor nemôže do 30. apríla 2020 realizovať dražbu hnuteľného alebo nehnuteľného majetku povinného a vykonávať exekúciu predajom nehnuteľnosti. V exekúcii vykonávanej inými ako uvedenými spôsobmi súdny exekútor môže pokračovať.

Ako je to s plynutím lehôt? Modelová situácia: Dovolanie v civilnom súdnom konaní, kedy  plynie 2 mesačná lehota od 31.1.2020 do 31.3.2020. Nebude plynúť lehota od 12.3.2020 do 31.3.2020? Po  30.4.2020 bude prislúchať 2 mesačná lehota, alebo len doba od 12.3.2020 do 31.3.2020, po ktorú lehota neplynula? Možno aj v čase, keď lehota nebude plynúť, podať toto dovolanie?

Od momentu účinnosti COVID zákona dňa 27.3.2020 sa prerušuje plynutie lehoty v konkrétnom prípade. Plynutie prerušenej lehoty bude pokračovať po 30. apríli 2020, t. j. od 1. mája 2020. Ak by teda prerušenie plynutia lehoty zachytilo lehotu v momente, keď  ostávajú ešte 4 dni do jej konca (t. j. 31. marca 2020), tieto 4 dni začnú plynúť od 1. mája 2020, čiže lehota by  uplynula až 4. mája 2020. Dovolanie je však možné podať aj v čase, keď lehota nebude plynúť.

Ako je to s plynutím lehôt? Modelová situácia:  Dňa  16.3.2020 bolo doručené  uznesenie v civilnom súdnom konaní, kde je lehota na odvolanie 15 dní.  Nastalo plynutie tejto lehoty? Nebude táto lehota plynúť až do 30.4.2020? Možno odvolanie podať aj po dni 30.4.2020? Možno odvolanie podať aj v čase, keď táto lehota nebude plynúť?
 
Od momentu účinnosti COVID  zákona dňa 27.3.2020 nebude táto lehota plynúť. Ak Vám bolo 16. marca 2020 doručené uznesenie, lehota 15 dní uplynie 31. marca 2020. Keďže COVID  zákon nadobudol účinnosť dňa  27. marca 2020, zachytí lehotu v čase jej plynutia, preto sa preruší jej plynutie do 30. apríla 2020, pričom od 1. mája 2020 dobehne jej zvyšok (ani v tomto prípade nezačína plynúť odznovu). Aj v tomto prípade platí, že odvolanie môžete podať aj počas prerušenia plynutia lehoty. 

Sú platné upovedomenia o zastavení starých exekúcií podľa zákona č. 233/2019 Z. z. vydané v čase do 30.4.2020, keď na základe rozhodnutia vlády došlo k zastaveniu exekúcií z dôvodu mimoriadnej situácie? Bude toto rozhodnutie o zastavení exekúcií považované za konečné zastavenie, alebo ide len o prerušenie exekúcií, ktoré bude po uplynutí dôvodov pokračovať? 

Od účinnosti COVID zákona zo dňa 27.03.2020 dochádza k prerušeniu plynutia niektorých lehôt v exekučnom procese do 30. apríla. Ide o lehoty: 
na podanie námietok proti exekúcii, začatej pred 31. marcom 2017, 
na podanie návrhu na zastavenie exekúcie začatej po 1. apríli 2017, 
na podanie námietok proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie,
na podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie pre veriteľa v prípade zastavenia starej exekúcie. 
Zároveň je podľa COVID zákona exekútor povinný do 30. apríla upustiť od vykonania akejkoľvek dražby majetku, teda nehnuteľností, hnuteľných vecí či obchodných podielov. Exekútori zároveň do 30. apríla nesmú vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti ani vykonať žiadne úkony smerujúce k dražbe nehnuteľnosti.
Je potrebné však upozorniť, že prijatie zákona, okrem vyššie uvedeného, nemá vplyv na prerušenie exekúcií a exekučné konanie naďalej pokračuje s prihliadnutím na vyššie uvedené výnimky. 
V prípade, že je v tomto čase doručené upovedomenie o zastavení starej exekúcie, došlo k zastaveniu starej exekúcie a zákon nemá vplyv na samotné zastavenie starej exekúcie. 

Môže sa vykonávať dražobný proces, ktorý už začal, (napr. obhliadky nehnuteľností atď. )? Akým spôsobom postupovať pri výkone dražobnej činnosti (nakoľko zákonom sú dražby zakázané, avšak opatrenie ÚVZ SR povoľuje otvorenie prevádzok dražobníkov), do ktorej kategórie poskytnutia štátnej pomoci sa zaraďujú dražobníci? 

Činnosť dražobníkov ako taká nie je pozastavená. Pozastavené sú len tie aktivity a procesné úkony, ktoré by smerovali k sociálnym kontaktom viacerých osôb, čo je v súčasnej dobe nežiaduce. Z tohto pohľadu je teda zrejmé, že konanie dražby, kedy je nevyhnutná prítomnosť viacerých osôb, je vylúčené a zakázané. Rovnako tak je potrebné zohľadniť skutočnosť, že pokiaľ ide o ponukové konania, tieto by v súčasnej dobe istotne neprebiehali tak, ako je to obvyklé – za bežných okolností by ľudia robili viac ponúk ako dnes, a teda súťaž by bola z tohto dôvodu obmedzená. Na druhej strane ale neplatí absolútny zákaz pre dražobníkov vykonávať iné aktivity, ktoré spadajú do ich činnosti. Prevádzky dražobníkov môžu zostať otvorené a dražobníci sa môžu venovať iným činnostiam, napr. dohadovať podmienky zmluvy o vykonaní dražby, umožniť príslušným osobám nahliadanie do spisu, vykonávať iné administratívne činnosti a pod. Samozrejme za dodržania príslušných hygienických opatrení tak, aby sa zamedzilo šíreniu ochorenia COVID-19.

Ako majú postupovať správcovia v súvislosti s aktuálnou situáciou ohľadom pandémie ochorenia COVID-19 ?

Vo vzťahu k fungovaniu kancelárií jednotlivých právnických profesií vyplýva, že notári, exekútori, správcovia aj advokáti naďalej vykonávajú činnosť a zabezpečujú plnenie úloh zverených im zákonom, avšak za prísnych hygienických opatrení (zamedzenie zhromažďovaniu väčšieho počtu ľudí, používanie dezinfekčných prostriedkov a ochranných pomôcok). Osobný kontakt so stránkami by sa mal uskutočňovať len v odôvodnených a neodkladných prípadoch (napr. doručenie prihlášky pohľadávky), ideálne po predchádzajúcej telefonickej či elektronickej konzultácii,  a za dodržania všetkých preventívnych opatrení a odporúčaní Úradu verejného zdravotníctva SR. 
 
Mohli sa do dňa 27.03.2020 na území Slovenskej  republiky realizovať dobrovoľné dražby?

Ak dražobník vykonal dražbu pred 27.03.2020, kedy COVID zákon nadobudol účinnosť, dražobník neporušil povinnosť zákazu organizovania dražieb, ako to ustanovuje § 7 COVID zákona. 

Ako je to s možnosťami uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníctva k majetku úpadcu? 

Základným cieľom ustanovenia § 7 COVID zákona je dočasne zakázať vykonávanie dražieb podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov, podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení ďalších zákonov a podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.  V dôvodovej správe sa uvádza, že ak má dražba splniť svoj účel, je nutné, aby boli vytvorené predpoklady pre čo najširšiu účasť záujemcov, čo za aktuálnej mimoriadnej situácie nie je možné, pretože je nežiaduce, aby sa na jednom mieste koncentrovali väčšie skupiny osôb. Vzhľadom na to sa javí ako účelné dočasne zamedziť vykonávaniu dražieb pod hrozbou sankcie neplatnosti dražby. Z uvedeného vyplýva, že základným cieľom tohto zákonného ustanovenia je zabrániť koncentrácii väčších skupín osôb pri realizácii speňažovania majetku v rámci (v tomto prípade) konkurzu.

Vo vzťahu k ponukovým konaniam, v ktorých došlo pred nadobudnutím účinnosti COVID  zákona k schváleniu víťaznej ponuky príslušným orgánom, predmetné ustanovenie nebráni uzatvoriť príslušné zmluvy, nakoľko druhá veta ustanovenia § 7 COVID zákona sa viaže výlučne k zákazu speňažovania majetku v procesoch uvedených v prvej vete dotknutého ustanovenia.

 
Rieši COVID zákon aj nedodržanie lehôt voči komerčným poisteniam z titulu nezaplatenia zákonného poistenia motorových vozidiel pripadne ostatných poistných zmlúv pre firmy, ktoré sú kvôli nariadeniu vlády zatvorené (prípadne splátkové kalendáre na preklenutie tento situácie)? 
 
Na uvedený okruh právnych vzťahov sa COVID zákon nevzťahuje, resp. nevyplýva z neho  takáto možnosť.

Aké sú možnosti aplikácie ustanovenia § 5 COVID zákona  v kontexte hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov v zmysle ust. § 14 a nasl. zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a akú formu hlasovania (korešpondenčnú/elektronickú preferuje COVID zákon?  
 
Účelom ustanovenia § 5 COVID zákona  bolo ponúknuť právnickým osobám (aj keď to nemajú explicitne upravené v stanovách) možnosť hodnoverným spôsobom sprocesovať rozhodovanie kolektívneho orgánu „per rollam“, t. j. iným spôsobom ako fyzickou účasťou aktérov (za účelom minimalizácie nutnosti zhromažďovania sa väčšieho počtu osôb na jednom mieste).

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky nie je gestorom zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“). V kontexte vyššie uvedeného účelu ustanovenia zákona o mimoriadnych opatreniach však treba z nášho pohľadu posúdiť, či zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sám neponúka alternatívy k realizácii schôdze vlastníkov, ktorú z nášho pohľadu predstavuje písomné hlasovanie.
Ďalším parametrom, ktorý je potrebné spomenúť, je otázka pojmu „kolektívne orgány právnických osôb“. Ministerstvo spravodlivosti SR zastáva názor, že tento predpoklad sa dá považovať za splnený, iba ak je správa vykonávaná formou spoločenstva.

Ustanovenie § 5 COVID zákona je potrebné vykladať ako možnosť pre právnické osoby, kde rozhodovanie jej kolektívnych orgánov inou ako fyzickou účasťou nie je možné. Úmyslom zákonodarcu rozhodne nebolo znižovať štandard v právnych úpravách, kde sa s inou ako prezenčnou formou počíta. To znamená, že v prípade, ak by sa aj realizovalo hlasovanie podľa ustanovenia COVID zákona, musí byť dodržaný štandard písomného hlasovania, ako to predpokladá zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, resp. zmluva o spoločenstve (napríklad oznámenie termínu, miesta a otázok 7 dní vopred podľa § 14a ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, atď.).
Režim uvedený v COVID zákone má v niektorých aspektoch ešte prísnejšie požiadavky ako písomné hlasovanie podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Ako príklad uvádzame povinnosť úradného osvedčenia podpisu na hlasovacom lístku (§ 190a ods. 5 Obchodného zákonníka), pričom v prípade písomného hlasovania podpis vlastníka bytu a nebytového priestoru v dome na hlasovacej listine potvrdia najmenej dvaja overovatelia prítomní pri podpise, ktorí boli zvolení na schôdzi vlastníkov; úradné osvedčenie podpisu sa vyžaduje iba v prípadoch ak to vyžaduje zmluva o spoločenstve (§ 14a ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov).

Vo vzťahu k otázke, či COVID zákon preferuje niektorú formu hlasovania (korešpondenčnú/elektronickú) uvádzame, že zákon nepreferuje žiadnu z foriem, rozhodujúcou je skutočnosť, či vlastníci disponujú kvalifikovaným elektronickým podpisov. Súčasne uvádzame, že je možná aj kombinácia týchto foriem. Podstatné je, aby bol prejav vôle jednoznačne zachytený.

V súvislosti so znením ust. § 5 COVID zákona, ktoré sa odvoláva na primerané použitie ustanovenia § 190a až 190d Obchodného zákonníka, je možné za súčasnej epidemiologickej situácie v podmienkach organizácií cestovného ruchu: 
a)      pri korešpondenčnom hlasovaní upustiť od obligatórneho úradného
osvedčenia podpisu člena kolektívneho orgánu na hlasovacom lístku, alebo príp.
b)  realizovať korešpondenčné hlasovanie elektronicky prostredníctvom elektronickej platformy, ktorá vygeneruje každému členovi jedinečný kód, ktorý mu umožní hlasovať bez potreby použiť kvalifikovaný elektronický podpis a kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku?
 
K písmenu a): 
Úmyslom zákonodarcu bolo  v § 5 COVID zákona ponúknuť právnickým osobám (aj keď  to nemajú  explicitne upravené v stanovách) možnosť, ako hodnoverným spôsobom zrealizovať valné zhromaždenie „na diaľku“.

Zastávame názor, že pri interpretácii § 5 COVID zákona je potrebné vychádzať z teleologického (ratione legis) výkladu, ktorý ma zabezpečiť nájdenie účelu a zmyslu právnej normy. Je potrebné skúmať, aký bol úmysel zákonodarcu a aký je účel rozoberanej právnej normy. A súčasne pri rozbore ustanovení čerpať i zo zásad systematického výkladu, podľa ktorého sa zmysel zákona nedá určiť výlučne z jednotlivých jeho ustanovení od seba izolovaných, ale len z ich súvislostí s ostatnými právnymi predpismi.

V prípade, že by právnické osoby začali „hromadne“ upúšťať od jednotlivých prvkov právnej úpravy (a v tomto prípade ide o podstatné prvky) ako je napríklad úradné osvedčenie podpisu na hlasovacom lístku pri korešpondenčnom hlasovaní, tak by režim, ktorý zákonodarca ponúka, postupne strácal vierohodnosť a právnu relevanciu. Súčasne by mohlo dôjsť aj k oslabeniu, či strate rovnocennosti z pohľadu právnej istoty ku klasickému valnému zhromaždeniu.

K písmenu b):
Rovnako aj v tomto prípade je potrebné vychádzať z obdobného spôsobu interpretácie, ako sme uviedli pri písmene a). Pri rozbore tejto problematiky možno uvažovať o kombinácii spôsobov hlasovania, teda možnosť hlasovať elektronicky aj korešpondenčne. 
Táto kombinácia by mohla v praxi pomôcť pri riešení situácie, ak členovia nemajú kvalifikovaný elektronický podpis. Členovia by podľa našej mienky mohli hlasovať korešpondenčne s úradným osvedčením podpisu. Podstatné v tomto prípade opäť bude, aby bol prejav vôle jednoznačne zachytený.

Ak má právnická osoba vyšší počet spoločníkov, poruší štatutárny orgán svoje povinnosti, ak zabráni tomu, aby sa z valného zhromaždenia počas mimoriadnej situácie stalo hromadné podujatie a v súvislosti s opatreniami Úradu verejného zdravotníctva SR č. OLP/2731/2020 vylúči možnosť osobnej účasti spoločníkov na valnom zhromaždení tak, že svoje právo účasti na valnom zhromaždení budú realizovať výlučne vo forme  korešpondenčného hlasovania alebo hlasovania za použitia elektronických prostriedkov?

Štatutárny orgán má právo a povinnosť počas mimoriadnej situácie organizačne zabezpečiť konanie valného zhromaždenia tak, že nediskriminačným spôsobom vylúči možnosť osobnej účasti všetkých spoločníkov (akcionárov) a umožní im hlasovanie na valnom zhromaždení výlučne korešpondenčným hlasovaním alebo hlasovaním za použitia elektronických prostriedkov za primeraného použitia ustanovenia § 190a až §190d Obchodného zákonníka.  Valného zhromaždenia by sa  mal v takom prípade fyzicky zúčastňovať iba nevyhnutný počet osôb zabezpečujúcich jeho priebeh a osôb zvolených do orgánov valného zhromaždenia. 

Čo platí v prípade realizácie schôdze veriteľov podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z. z.“) ?

COVID zákon nerieši situáciu v prípade realizácie schôdze veriteľov, resp. neupravuje osobitne formu tohto úkonu v rámci konkurzného konania, ani nemodifikuje aktuálne platnú právnu úpravu obsiahnutú v zákone č. 7/2005 Z. z. Je potrebné uviesť, že v ustanovení §5 COVID  zákon síce upravuje, že kolektívne orgány právnických osôb založených podľa predpisov občianskeho práva alebo obchodného práva môžu v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu používať korešpondenčné hlasovanie alebo umožniť účasť ich členov na zasadnutí takéhoto orgánu prostredníctvom elektronických prostriedkov, aj keď to nevyplýva z ich vnútorných predpisov alebo stanov. Ustanovenia § 190a až § 190d Obchodného zákonníka sa použijú primerane. Avšak je potrebné uviesť, že „schôdza veriteľov“ v zmysle ustanovení zákona č. 7/2005 Z. z. nie je „výslovne“ kolektívnym orgánom právnickej osoby, t.j. nie je skupinou osôb, ktorá je na základe zákona alebo zakladateľského dokumentu právnickej osoby oprávnená konať v mene tejto právnickej osoby vo všetkých veciach, preto ani toto ustanovenie nemožno v prípade schôdze veriteľov aplikovať.

Pre úplnosť uvádzame, aj keď je porušenie povinnosti správcu zvolať schôdzu veriteľov závažným porušením jeho povinností, v súčasnej situácii túto schôdzu nemožno vzhľadom na prijaté opatrenia v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby Covid-19 realizovať „fyzicky“, čo však nebráni tomu, aby sa táto schôdza realizovala prostredníctvom elektronických prostriedkov, napr. videokonferenciou.