Rozhodnutie slovenského súdu vo veciach ochrany spotrebiteľa

Krajský súd potvrdil uznesenie okresného súdu, ktorým tento zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodu, že sa vymáha plnenie zo spotrebiteľskej formulárovej zmluvy a rozhodcovská doložka predstavuje  neprijateľnú zmluvnú podmienku. Krajský súd sa plne stotožnil so závermi rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veci 3 Cdo 146/2011, podľa ktorého je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe  platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy a ak  k jej uzavretiu nedošlo, nemohol rozhodcovský súd spor prejednať a vydať ani rozhodcovský rozsudok. Exekučný súd pritom nie je viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd a je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri  rozhodovaní o udelenie poverenia  (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku) vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
Neobstojí ani tvrdenie oprávneného, že rozhodcovská doložka banky nemôže byť posúdená ako neprijateľná z dôvodu uplatnenia postupu podľa § 93b Zákona o bankách, kedy sú banky povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a zároveň ich preukázateľne poučiť o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich vzájomných sporov.  Krajský súd ustálil, že  v súvislosti s uzavretím rozhodcovskej zmluvy banka neuniesla dôkazné bremeno, že jej zamestnanec najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu formy riešenia sporov, pričom uzavrel, že zákonom vyžadované preukázateľné poučenie spotrebiteľa a umožnenie voľby (ne-)uzavretia rozhodcovskej zmluvy nenapĺňa také konanie dodávateľa, keď tento rozhodcovskú  doložku uvedie  iba ako súčasť všeobecných obchodných podmienok.