• Upravuje sa právna úprava predmetu súkromnoprávnych vzťahov, definície ľudského tela a
pojmu zviera, definície právneho úkonu, nakladanie s právnymi predmetmi.
• Navrhuje sa zjednotenie občianskoprávneho a obchodnoprávneho režimu premlčania a zároveň
maximálne zjednotenie a zjednodušenie premlčacích lehôt.
• Mení sa preferovanie absolútnej neplatnosti právnych úkonov a preferuje sa platnosť tam, kde to
korešponduje s vôľou konajúcich subjektov a autoritatívna ingerencia štátu prostredníctvom
súdov vyhlasujúcich neplatnosť právnych úkonov sa obmedzuje na minimum.
• Precizuje sa úprava právnych úkonov v elektronickej forme pri súčasnom zachovaní právnej istoty.
• Relatívna neplatnosť sa nahrádza inštitútom zrušiteľnosti s výraznejšou ochranou tretích strán
konajúcich v dobrej viere.
• Zjednocuje a zjednodušuje sa právna úprava zastúpenia, ktorá zároveň reaguje na mnohé
problémy z aplikačnej praxe.
Kodifikácia súkromného práva
Kodifikácia nového Občianskeho zákonníka a jej ambície
Občianske právo ako základ súkromného práva je právnym odvetvím, ktoré sa každodenne dotýka každého jedného človeka, aj keď si to v konkrétnej situácii možno ani neuvedomuje. Upravuje rodinné a statusové otázky, reguluje následky bežných, ale aj zásadných osobných, či majetkových rozhodnutí. Či už si kúpime chlieb v obchode, požičiame niečo od suseda alebo banky, niekomu spôsobíme škodu, chceme určiť, na koho prejde náš majetok po našej smrti, alebo chceme vlastniť, prenajímať nehnuteľnosť, toto všetko sú otázky, ktoré spadajú práve do občianskeho práva. Jeho kvalitná štruktúra a obsah sú preto nevyhnutné na to, aby všetky tieto vzťahy fungovali riadne a správne, čo je základným predpokladom širokého pojmu vymožiteľnosti práva.
Vzhľadom na urgentnú potrebu nového kódexu súkromného práva, ako aj vzhľadom na masívny rozsah úpravy vzťahov, ktoré pod úpravu občianskeho práva zaraďujeme, pracuje ministerstvo intenzívne na rekodifikácii súkromného práva so záujmom, okrem iného, najmä modernizovať právnu úpravu, prispôsobiť ju dnešným potrebám a zaviesť chýbajúce inštitúty, či podstatnú časť úpravy súkromnoprávnych vzťahov, presunúť relevantnú doterajšiu úpravu spadajúcu pod viaceré osobitné zákony do jedného Občianskeho zákonníka, a odstrániť tak duplicitu právnej úpravy.
O potrebe novej úpravy Občianskeho zákonníka sa diskutuje už vyše 30 rokov. Avšak snaha aj o uskutočnenie tohto ambiciózneho cieľa sa mení na realitu až v priebehu aktuálnej vlády, ktorá si jeho rekodifikáciu zaradila aj do Programového vyhlásenia vlády a práve v tomto období sa rekodifikácia občianskeho práva dostala najďalej. Zatiaľ čo viacerí predchodcovia tému otvorili, minister Boris Susko ju nielen udržal na stole, ale aj reálne posunul do fázy, kedy sa už finalizuje návrh paragrafového znenia návrhu nového Občianskeho zákonníka.
Minister Boris Susko považuje novú úpravu Občianskeho zákonníka za jeden z hlavných legislatívnych cieľov Ministerstva spravodlivosti SR. „Našim veľkým a hlavným cieľom je rekodifikácia občianskeho práva hmotného, ktorá sa tu rieši niekoľko desiatok rokov a my sme chceli s týmto naozaj pohnúť, pretože sme v Európe poslednou krajinou, v ktorej Občiansky zákonník nevyhovuje potrebám doby“, dodáva minister.
Za predsedu Komisie pre kodifikáciu nového Občianskeho zákonníka a súkromného práva poveril minister Susko súčasného rektora Univerzity Komenského v Bratislave, prof. JUDr. Mareka Števčeka, DrSc.. Zloženie Komisie reflektuje rozvrstvenie právnických profesií, od advokátov, notárov, akademikov, zástupcov justičnej sféry.
V ďalšom kroku minister inicioval sériu stretnutí so zástupcami justície, prokuratúry, stavovských právnických profesii, podnikateľských zväzov, či inými dotknutými organizáciami. Cieľom bolo nielen odprezentovať filozofiu nového znenia, ale aj predstaviť najzásadnejšie zmeny oproti aktuálne účinnému právnemu stavu. Ministerstvo pri príprave čerpá z kvality prác desiatok ľudí, kde konečným výsledkom bude kvalitný a zmysluplný kompromis.
V súčasnosti platný Občiansky zákonník bol v roku 1964 prijatý s obsahom zodpovedajúcim dobe svojho vzniku, vystavaný okolo typických situácií socialistického života, čo sa prejavilo napokon v neprirodzene zúženom právnom priestore pre slobodné rozhodovanie o vlastných záležitostiach, ktoré život prináša. Dôsledkom tak bola nielen stručná právna úprava, ktorá opomínala mnohé z klasických právnych inštitútov, ale aj príliš zjednodušujúci pohľad na právo ako na systém de facto mantinelov pre realizáciu širokej slobody jednotlivca. Ide tak aj z pohľadu vývoja a aktuálnej právnej problematiky, o nedostatočnú a príliš zovšeobecňujúcu úpravu, ktorá už nezodpovedá dnešným potrebám a kde súčasné znenie Občianskeho zákonníka do značnej miery stratilo svoje postavenie zjednocujúceho predpisu súkromného práva.
Tento stav v značnej miere pretrváva dodnes, keď vidíme, že úprava mnohých čisto občianskoprávnych vzťahov je obsiahnutá v partikulárnych predpisoch. Najvýraznejšie sa to prejavuje v duálnej úprave súkromnoprávnych záväzkov obsiahnutej jednak v Občianskom a jednak v Obchodnom zákonníku. Dôsledkom je, že Občiansky zákonník do značnej miery stratil svoje postavenie zjednocujúceho predpisu súkromného práva. Táto rozdrobenosť právnej úpravy vedie k neprehľadnosti a “neživotaschopnosti” jednotlivých inštitútov, a v neposlednom rade prispieva k neprehľadnosti a nepredvídateľnosti právnej úpravy, v ktorej by sa mal orientovať aj bežný človek.
V záujme odstránenia tohto nepriaznivého stavu prišiel rezort spravodlivosti po dlhodobých diskusiách a intenzívnych prácach, s návrhom rekodifikovaného znenia podstatnej časti súkromného práva. Výsledkom dlhodobých prác by mala byť nová podoba Občianskeho zákonníka.
Vo vzťahu k uchopeniu obsahovej podstaty a konceptuálnych východísk kodifikovanej úpravy, môžeme hovoriť o základných princípoch, z ktorých sa pri príprave tohto zásadného návrhu dôsledne vychádzalo. Ako nosnú zásadu pritom možno označiť racionálnu kontinuitu, t. j. racionálnu nadväznosť na už existujúcu právnu úpravu, pri súčasnom zachovaní vžitej terminológie, pojmov a výrazov, a teda k zmenám došlo iba v prípadoch, keď to bolo nevyhnutné.
Ďalším podstatným elementom zmeny je súčasne preferencia slobody a maximálnej možnej autonómie vôle človeka, a to tak, aby si každý mohol zariadiť či usporiadať svoje osobné záležitosti v priebehu celého životného cyklu podľa svojich predstáv a možností, pokiaľ tým nebude zasahovať do práv iného, či narúšať verejný záujem.
Vo všeobecnosti, pri kodifikácii sa zvolila monistická koncepcia ako východisková pre vytvorenie jednotného a rozsiahleho civilného kódexu, ktorý zároveň bude z veľkej časti absorbovať aj problematiku upravenú v osobitných zákonoch. Súčasťou nového Občianskeho zákonníka tak bude rodinné právo, ďalej právna úprava nekalej súťaže a obchodných záväzkových vzťahov, ako aj právna úprava osobitných ustanovení o vecných právach k bytom a nebytovým priestorom.
Ide teda o integráciu viacerých osobitných úprav do Občianskeho zákonníka. Neopomenuteľným podkladom pritom bude aspekt pozdvihnutia ochrany poctivosti v právnom styku.
Základné ciele samotnej rekodifikácie možno zhrnúť nasledovne:
• odstrániť relikty socialistického prístupu k súkromnému právu – t. j. odstrániť úpravu, ktorá je ešte aj v súčasnosti obsahom poplatná dobe svojho vzniku ako úprava, len pre základné, typizované situácie bez možnosti dispozitívnej odchýlky od kogentného znenia zákona, čo v dnešnej dobe charakterizovanej zložitosťou spoločenských a ekonomických vzťahov už skrátka neporkýva tempo a rozmanitosť životných situácii človeka 21. storočia,
• zmodernizovať súkromné právo – a to prispôsobením jeho úpravy dnešným potrebám, reflektujúc tak požiadavky doby, v ktorej žijeme, spolu so zavedením chýbajúcich inštitútov, takých, ktoré každá moderná európska úprava pozná a pracuje s nimi,
• pozdvihnúť význam autonómie vôle v takom význame, že nový Občiansky zákonník má byť nosným pilierom slobodného uváženia a voľby každého jednotlivca o tom, ako chce žiť a usporiadať si svoje životné situácie tak, aby ingerencia štátu do toho bola minimálna,
• zjednotiť podstatnú časť súkromnoprávnej úpravy odstránením duplicity právnej úpravy a presunom úpravy z osobitných zákonov do Občianskeho zákonníka všade tam, kde to dáva zmysel,
• sprehľadniť a vyjasniť systém súkromného práva a teda, lepšie prepojiť tú úpravu, ktorá zostane zachovaná v osobitných zákonoch, s úpravou Občianskeho zákonníka, a vyjasniť a zjednotiť vzťahy medzi nimi vrátane terminológie,
V apríli uplynulo 61 rokov od účinnosti Občianskeho zákonníka z roku 1964. Definitívne spracovanie návrhu je vysoko aktuálne, spolu s ambíciou so začatím legislatívneho procesu v najširšom poňatí, už v tomto roku. Očakávaným predpokladom je samozrejme text nového jednotného a komplexného civilného kódexu, s vôľou zachovania vžitých inštitútov, avšak s úpravou tam, kde to je nevyhnutné s ohľadom na základné ciele a východiská rekodifikácie. Tak, aby došlo k zjednoteniu a sprehľadneniu úpravy právnych vzťahov, zrkadliac potreby aktuálnej doby a toho, aké hodnoty a ciele samotná spoločnosť vyznáva i očakáva. „Veľa práce bolo za celú dobu existencie úvah a projektu rekodifikácie, už vykonanej. A hoci nás mnohé náročné diskusie ešte len čakajú, zásadný je fakt, že nový Občiansky zákonník má byť chrbtovou kosťou slobodného uváženia každého jednotlivca o tom, ako chce žiť, ako si má usporiadať svoje životné situácie, a štát by mu do toho mal rozprávať len minimálne. Slobodná a čo najväčšia možná autonómia vôle človeka sú princípom, z ktorých ako kľúčových, pri tom vychádzame“, uviedol k navrhovanej rekodifikácii predseda rekodifikačnej komisie, profesor Števček.
Proces prípravy nového Občianskeho Zákonníka je a bude čo najviac transparentný a otvorený celospoločenskému dialógu.
Návrhy, ktoré sú výsledkom činnosti rekodifikačnej komisie sú kontinuálne konzultované s odbornou verejnosťou a po ukončení konzultácií budú predložené do medzirezortného pripomienkového konania.
Na stránke ministerstva sa môžete oboznámiť s východiskami novej právnej úpravy a postupne aj s paragrafovým znením návrhov jednotlivých častí nového Občianskeho zákonníka. Ako prvé sa zverejňujú výsledky pracovnej skupiny vo všeobecnej časti návrhu nového Občianskeho zákonníka, teda vymedzenie základných stavebných kameňov a konštrukcií nového súkromného práva. Na to budú postupne nadväzovať čiastkové zverejnenia vo viacerých súbežných líniách oblastí súkromného práva. Po všeobecnej časti budú nasledovať osoby (strešná úprava otázok právnických osôb súkromného práva a statusové otázky fyzických osôb), ďalej rodinné právo nasledované záväzkovou časťou OZ, vecným a dedičským právom.
Veríme, že diskusia a práce na novom Občianskom zákonníku vyústi do kvalitnej a modernej úpravy, takej očakávanej už generáciami slovenských civilistov po odbornej stránke, a vyžadovanej podstatnou časťou našej spoločnosti ako conditio sine qua non ako prvok modernity a príslušnosti k európskej právnej kultúre.
KOMISIA PRE KODIFIKÁCIU NOVÉHO OBČIANSKEHO ZÁKONNÍKA A SÚKROMNÉHO PRÁVA
Členovia_komisie (PDF, 153 KB)PREZENTAČNÉ MATERIÁLY
Predbežná základná štruktúra nového kódexu
UPOZORNENIE:
Zverejnená je pracovná verzia častí návrhu paragrafového znenia nového Občianskeho zákonníka vypracovaného kodifikačnou komisiou (jednotlivými pracovnými skupinami). Tieto sú predmetom ďalších prác a legislatívno-technického spracovania a môžu byť priebežne aktualizované.
• Status fyzických osôb spôsobilosť na práva a povinnosti v odvetviach súkromného
práva vzniká narodením a zaniká smrťou.
• Určenie okamihu počatia dieťaťa – deň, od ktorého do pôrodu uplynulo 300 dní.
• Určenie miesta smrti.
• Normuje sa možnosť súdneho určenia spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu.
• Regulácia súhlasu zákonného zástupcu pri niektorých úkonoch neplnoletých a
dodatočné schválenie úkonu samotným neplnoletým, ktorý medzičasom
získalspôsobilosť na právne úkony.
• Úprava právnych účinkov konania aj bez súhlasu opatrovníka alebo správcu majetku.
• Definícia obydlia, domácnosti a bydliska fyzických osôb.
PRÁVNA OCHRANA DOSPELÝCH FYZICKÝCH OSÔB
• Dorovnanie postavenia fyzických osôb pre existenciu určitých zdravotných či iných obmedzení pri
realizácii právnych úkonov (vysoký vek, mentálne či funkčné obmedzenia týkajúce sa zdravotného
stavu, ktoré môžu mať vplyv na ich rozhodovaciu schopnosť).
• Zachovanie dostatočného priestoru pre autonómiu vôle jednotlivca.
• Zavedenie inštitútu tzv. „podporovaného“ rozhodovania (možnosť využiť tento inštitút a možnosť
voľby podporovateľa, určenie rozsahujeho oprávnení a povinností) zmluva o podpore, resp.
autoritatívne rozhodnutie súdu.
• Zaopatrovacie plnomocenstvo osoba, ktorej mábyť pomoc poskytnutá, môže predvídať
zhoršenie zdravotného stavu a preto sa rozhodne udeliť osobitný druh plnomocenstva v čase,
keď niet dôvodu spochybňovať jej vôľovú a rozpoznávaciu schopnosť.
• Hmotnoprávny opatrovník.
• Evidencia listín (právno ochranných inštitútov) v Centrálnom notárskom registri listín.
2_2_pravnicke_osoby (PDF, 1 MB)
PRÁVNICKÉ OSOBY
• Koncepčná zmena pri prejave vôle právnickej osoby jej štatutárnym orgánom zo súčasného
priameho konania na nepriame konanie (konanie v zastúpení), vrátane určenia typu
zastúpenia, ktoré sa bude na zastupovanie právnickej osoby jej štatutárnym orgánom
aplikovať.
• Stanovenie základného štandardu výkonu pôsobnosti členov orgánov právnických osôb
platného pre všetky typy právnických osôb, pokiaľ osobitná právna úprava tento štandard
neupraví osobitne.
• Výslovná úprava stretu záujmov pri konaní člena orgánu právnickej osoby (nezávislá na
úprave stretu záujmov v rámci zastúpenia subjektov práva), regulácia následkov porušenia
regulácie stretu záujmov orgánom právnickej osoby.
• Doplnenie v súčasnosti absentujúcej úpravy regulujúcej nedostatky rozhodnutí orgánov
právnických osôb.
• Zachovanie jedinečného postavenia manželstva a osobitného významu najlepšieho záujmu dieťaťa.
• Manželstvo
⚬ precizujú sa podmienky uzavretia manželstva v prípade priameho ohrozenia života jedného zo
snúbencov v tom, že nie je potrebné predkladať nielen zákonom požadované doklady, ale ani
žiadosť o uzavretie manželstva. Potrebné zachovať požiadavku prítomnosti dvoch svedkov;
⚬ konvalidácia manželstva pre nedostatok veku snúbenca/snúbencov nastane v prípade, ak počas
trvania manželstva manželka porodí dieťa alebo otehotnie;
⚬ zavádza sa subjektívna prekluzívna lehota pre podanie návrhu na začatie konania o neplatnosť
manželstva v prípadoch, ak bez povolenia súdu uzavrie manželstvo osoba, ktorej spôsobilosť na
právne úkony je obmedzená, alebo ak uzavrela manželstvo osoba postihnutá duševnou poruchou,
ktorá by mala za následok obmedzenie spôsobilosti na právne úkony;
⚬ nový dôvod neplatnosti manželstva nepoctivý úmysel pri uzavieraní manželstva;
⚬ rozšírenie dôvodov pre neexistentnosť manželstva.
• Majetkové vzťahy medzi manželmi – upúšťa sa od pojmu bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov, ktorý je nahradený pojmom spoločné imanie manželov (SIM). Pojem imanie zahŕňa
tak majetok, ako aj záväzky manželov. SIM môže mať dve formy zákonnú a zmluvnú (SIM
vznikne v zákonnej podobe za predpokladu, že manželia neuzavreli zmluvu, ktorá by ju
modifikovala. Mení sa spôsob úhrady dlhov len jedného z manželov vyváženosť právnej
ochrany ako druhého manžela, tak aj veriteľov.
• Zánik manželstva navrhuje sa zavedenie inštitútu nesporového rozvodu a zánik manželstva
v dôsledku zmeny pohlavia jedného z manželov.
⚬ Určenie rodičovstva – zmeny v oblasti určovania a zapierania otcovstva, zohľadňujúce
rozhodovaciu prax a medicínsky pokrok. Lehota na zapretie otcovstva sa skracuje na
2 roky. Upravuje sa lehota rozhodujúca pre počatie dieťaťa (160 dní). V rámci druhej
domnienky už nie je možné určiť otcovstvo bez súhlasného vyhlásenia oboch rodičov
(nepripúšťa sa výnimka na strane matky, ako tomu bolo doteraz). Konanie o zapretí
otcovstva aj bez návrhu, ak sú splnené zákonom stanovené podmienky. Osobitne sa
upravuje určenie otcovstva pri asistovanej reprodukcii.
• Poručníctvo a opatrovníctvo – precizuje sa právna úprava; mení sa štruktúra a systematika
právnej úpravy.
• Náhradná starostlivosť – súčasná právna úpravaz ostáva zachovaná; mení sa štruktúra a
systematika právnej úpravy. Zdôrazňuje sa potreba a spôsob výkonu participačných práv
dieťaťa.
• Osvojenie – osvojiteľom nemôže byť blízka osoba dieťaťa v priamom rade a súrodenec dieťaťa.
Zákon preferuje biologické príbuzenstvo dieťaťa pred právnym príbuzenstvom. Zostáva
zachovaný princíp osvojenia výlučne maloletého dieťaťa (výnimka plnoletú osobu je možné
osvojiť len vtedy, ak v dobe začatia konania o osvojení bola maloletá).
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
• Zapracúvajú sa mnohé závery judikatúry, čo sprehľadní právny systém, zjednoduší občanom
možnosť informovať sa o svojich právach a zvýši právnu istotu.
• Zavádzajú sa inštitúty, ktoré v praxi fungovali, avšak vzhľadom na absentujúcu právnu úpravu
boli vystavené právnej neistote (napr. prevod zmluvy, peňažná zábezpeka, jednostranné
odpustenie dlhu).
• Posilňuje sa ochrana tretích osôb a právneho styku v kontexte postupovania pohľadávok,
ktoré je dôležité pre modernú ekonomiku.
• Zavádza sa moderný a v iných právnych poriadkoch osvedčený jednotný systém následkov
nesplnenia, ktorý sprehľadní a zjednotí následky porušenia všetkých typov zmlúv, pričom v
súčasnosti je potrebné tieto následky hľadať v neúplnej úprave jednotlivých zmluvných typov.
• V rámci procesu uzatvárania zmlúv sa zavádzajú inštitúty osvedčené v príbuzných právnych
poriadkoch, ktorých úprava doteraz absentovala (napr. zodpovednosť za nepoctivé rokovanie,
písomné potvrdenia ústnych zmlúv, kontrola štandardizovaných zmlúv).
NÁHRADA ŠKODY A BEZDÔVODNÉ OBOHATENIE
• Upravujú sa mnohé sporné otázky týkajúce sa náhrady škody, najmä možnosť vopred sa vzdať
nároku na náhradu škody, ktorá má byť v zásade prípustná v súlade s autonómiou vôle, ale
nesmie chrániť úmyselných škodcov.
• Upravuje sa sporná otázka nemajetkových nárokov z porušenia zmluvy (napr. zrušenie
svadobnej hostiny v posledný deň, kedy je len vrátenie zálohy zjavne neadekvátne).
• Rozširuje sa rozsah explicitne upravených skutkových podstát zodpovednosti za škodu a
priznáva sa širší rozsah náhrady škody.
• Výslovne sa upravuje kontroverzná téma náhrady nemajetkovej škody sekundárnych obetí
(napr. blízke osoby obete dopravnej
• Výrazne sa modernizuje úprava bezdôvodného obohatenia, nakoľko súčasná úprava nedáva
odpovede na mnohé situácie praktického života; novou úpravou tak dôjde k zvýšeniu právnej
istoty.
VŠEOBECNE K ZMLUVNÝM TYPOM
• Zjednotenie občianskoprávnej a obchodnoprávnej úpravy odstránenie dualizmu niektorých
zmluvných typov (kúpna zmluva, zmluva o dielo, mandátna a príkazná zmluva).
• Výslovná kategorizácia zmluvných typov v súlade s právnou doktrínou:
⚬ Zmluvy o prevode vlastníctva
⚬ Zmluvy o prenechaní veci na užívanie
⚬ Zmluvy o konaní alebo o výsledku konania
⚬ Odvážne zmluvy
⚬ Záväzky z právnych úkonov jednej osoby
• Modernizácia o nové inštitúty.
• Inkorporácia niektorých typických zmluvných typov do základného kódexu súkromného práva
(napr. licenčné zmluvy podľa Autorského zákona).
OSOBITNÁ ČASŤ – ZMLUVNÉ TYPY
1. Zmluvy o prevode vlastníctva
⚬ 1.1 Kúpna zmluva – zjednotenie duálnej právnej úpravy; východiskom je úprava kúpnej
zmluvy v Obchodnom zákonníku. Ustanovenia sa použijú aj na prevody iných právnych
predmetov.
⚬ 1.2 Spotrebiteľská kúpna zmluva – návrh preberá právnu úpravu účinnú od 01. 07. 2024.
⚬ 1.3 Zmluva o predaji podniku – vychádza sa z úpravy v Obchodnom zákonníku.
⚬ 1.4 Zámenná zmluva – nevyhnutné doplnenie súčasnej právnej úpravy.
⚬ 1.5 Darovacia zmluva – doplnenie súčasnej strohej úpravy o nové inštitúty (určenie účelu
darovania, darovanie s príkazom) a precizujú sa dva dôvody zániku darovacieho právneho
vzťahu (zrušenie darovania pre zmenu okolností a odvolanie darovania).
⚬ 1.6 Zmluva o sponzorstve – zavádza iba základný právny rámec tohto zmluvného typu,
pričom základom je právna úprava zmluvy o sponzorstve v zákone o športe.
2. Zmluvy o prenechaní veci na užívanie
⚬ 2.1 Nájomná zmluva
￭ okrem všeobecnej úpravy nájmu upravuje tri osobitné druhy nájmu , a to nájom budovy
alebo jej časti pôjde o nový osobitný druh nájmu , ktorý zastrešuje a zjednocuje nájom
budovy , ako aj časť budovy konkrétne nájom bytu , podnájom bytu a nájom a podnájom
určený na podnikanie ), podnikateľský nájom hnuteľnej veci ) nájom podniku a nájom
poľnohospodárskeho pozemku , poľnohospodárskeho podniku a lesného pozemku
￭ bez zásadnejších koncepčných zmien nerozčleňuje sa na nájom a árendu
￭ strany nájomnej zmluvy sa budú označovať prenajímateľ a nájomník
￭ menia sa ustanovenia , ktoré sa prekonali upúšťa sa od nájmu nebytových priestorov ) a
dopĺňajú sa ustanovenia , ktoré si vyžiadala prax prednájomné právo alebo všeobecná
inflačná doložka
￭ vypúšťa sa inštitút bytových náhrad zavádzajú sa opatrenia , ktoré budú chrániť osoby
predstratou bývania
⚬ 2.2 Zmluva o ubytovaní
⚬ 2.3 Zmluva o výpožičke
⚬ 2.4 Licenčná zmluva – integrácia právnej úpravy licenčnej zmluvy do súkromnoprávneho
kódexu
⚬ 2.5 Zmluva o poskytovaní digitálneho plnenia
3. Zmluvy o konaní alebo o výsledku konania
⚬ 3.1 Obstarávateľské zmluvy – precizuje sa doterajšia právna úprava.
⚬ 3.2 Zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti – rámcová úprava vzťahu medzi
ošetrovaným a poskytovateľom zdravotnej starostlivosti.
⚬ 3.3 Zmluva o poskytovaní služieb cestovného ruchu.
⚬ 3.4 Zmluva o preprave – precizuje sa úprava zmluvy o preprave osôb (vymedzenie základných
pojmov, vylúčenie osôb z prepravy a precizovanie zodpovednosti dopravcu a hierarchizácia
zodpovednosti).
⚬ 3.5 Zmluva o úschove – odstránenie duality právnej úpravy.
⚬ 3.6 Bankové zmluvy.
⚬ 3.7 Zmluva o diele – odstránenie duality právnej úpravy a vecne vychádza z právnej úpravy
zmluvy o diele v Obchodnom zákonníku.
⚬ 3.8 Pracovná zmluva – odkaz na právnu úpravu v osobitnom právnom predpise.
⚬ 3.9 Zmluva o spoločenstve.
⚬ 3.10 Zmluva o tichom spoločenstve.
⚬ 3.11 Zmluva o franšíze – úprava nového zmluvného typu.
4. Odvážne zmluvy
⚬ 4.1 Poistná zmluva.
⚬ 4.2 Zaopatrovacie zmluvy – rozlišuje sa zmluva o zaopatrovacej rente (doterajšia zmluva o
dôchodku a o zaopatrení osoby (nový zmluvný typ).
⚬ 4.3 Stávka, hra, žreb – definujú sa rozdiely medzi stávkou, hrou a žrebom a upravujú sa
spoločné pravidlá pre všetky uvedené zmluvy.
5. Záväzky z právnych úkonov jednej osoby – zjednocujú sa jednostranné záväzky podľa
Občianskeho zákonníka (verejná súťaž a verejný prísľub) a podľa Obchodného zákonníka (sľub
odškodnenia a obchodná verejná súťaž).
⚬ 5.1 Verejný prísľub.
⚬ 5.2 Sľub odškodnenia.
• Držba – držiteľom je ten, kto vec ovláda a nakladá s ňou ako s vlastnou, alebo kto pre seba vykonáva
právo pripúšťajúce trvalý alebo opätovný výkon. Rozlišuje sa držba oprávnená a neoprávnená.
• Vymedzenie obsahu vlastníckeho práva – vlastník má právo v rozsahu, ktorý pripúšťa právny poriadok, predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a inak s ním nakladať podľa svojej vôle, a iné osoby z toho vylúčiť. Pristupuje sa k regulácii obmedzení vlastníckeho práva v
súkromnoprávnej rovine.
• Ochrana vlastníckeho práva – nóvum v sporoch o priebeh hranice (objektívne zistiteľnej a
nezistiteľnej) medzi pozemkami. Zakladá sa právomoc súdu konštitutívnym rozhodnutím stanoviť
hranice medzi pozemkami, ktoré už nie je možné objektívne zistiť.
• Prevod vlastníckeho práva – upravuje sa nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom evidovania v katastri nehnuteľností.
• Domnienka správnosti zápisu v katastri nehnuteľností – ochrana dobromyseľného nadobúdateľa
práv. Konštruujú sa dva všeobecné spôsoby dobromyseľného nadobúdania práv budovaných na
pozitívnej stránke a negatívnej stránke princípu materiálnej publicity.
• Spoluvlastníctvo – nerozlišuje sa medzi podielovým a bezpodielovým spoluvlastníctvom
upravuje sa iba ekvivalent podielového spoluvlastníctva. Upúšťa sa od súčasnej koncepcie
predkupného práva obmedzuje sa na prípady, kedy spoluvlastníctvo vzniklo vyporiadaním
dedičstva alebo inou právnou skutočnosťou odlišnou od zmluvy, pričom spoluvlastníci nemohli
svoje právne postavenie odpočiatku ovplyvniť.
• Obmedzené vecné práva
⚬ Vecné bremená explicitné zakotvenie práva vlastníka zaťažiť svoju nehnuteľnú vec vecným
bremenom v prospech inej svojej nehnuteľnej veci (vlastníkova služobnosť);
⚬ Záložné právo preberá sa súčasná právna úprava; naviac sa počíta s možnosťou vzniku
záložného práva na zabezpečenie budúcej pohľadávky, pričom zabezpečovaná pohľadávka v
čase vzniku záložného práva ešte nemusí existovať;
⚬ Predkupné právo umožňuje sa zriadiť predkupné právo s vecno právnymi účinkami bez
nadväznosti na akúkoľvek scudzovaciu zmluvu.
• Osobitné ustanovenia o vlastníctve k bytom a nebytovým priestorom.
• Koncepcia založená na väčšom rešpektovaní autonómie vôle poručiteľa.
• Rozšírenie právnych úkonov mortis causa a zavedenie nových právnych inštitútov.
• Popri dedení zo závetu a zo zákona nový delačný dôvod – dedičská zmluva (odplatná alebo bezodplatná)
• Odkaz – záväzok dedičov vydať predmet odkazu odkazovníkovi (napr. nadácia alebo kultúrna ustanovizeň)
– smrťou poručiteľa vzniká odkazovníkovi pohľadávka voči dedičom na vydanie odkazu. Odkazovník
nezodpovedá za pozostalostné dlhy. Cena odkazu nesmie prevýšiť 25 % čistej hodnoty dedičstva.
• Príkaz – uloženie povinnosti dedičovi, aby niečo konal, aby sa určitého konania zdržal, alebo aby strpel
konanie inej osoby. Nemožno uložiť povinnosť poskytnúť vecné alebo finančné plnenie. Vymožiteľnosť
príkazu závisí od toho, či existuje legitimovaná osoba na podanie žaloby na splnenie príkazu proti dedičovi,
a od toho, či by v žalobe navrhovaný výrok rozsudku bol materiálne vykonateľný (napr. príkaz zhotoviť
pomník).
• Správca dedičstva určí ho poručiteľ bude vykonávať úkony potrebné na zachovanie dedičstva v čase
od smrti poručiteľa do súdneho potvrdenia dedičstva dedičom.
• Nepreberajú sa inštitúty, ktoré by umožnili, aby dedičstvo nadobudol najskôr predný dedič a po ňom dedič následný (fideikomisárna substitúcia, rozväzovacia podmienka účinnosti závetu, ktorej splnenie nastalo až po smrti poručiteľa a pod.).
• Rozšírenie zákonných dedičov v tretej skupine na potomkov súrodencov poručiteľa ad infinitum. Vo štvrtej skupine, tak ako doposiaľ, dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa. Rozdiel v novej právnej úprave vo štvrtej skupine je však v tom, že ak nededí niektorí z prarodičov, nastupuje na jeho podiel na dedičstve reprezentácia do dvoch stupňov. Rozšírenie okruhu zákonných dedičov sleduje za cieľ aj zníženie prípadov od úmrtia.
• Povinný podiel sa znižuje u maloletého potomka na 2/10 a u plnoletého potomka na 1/10. Koncepcia individuálneho povinného podielu – nárok na povinný podiel bude mať potomok, ak by sa dedilo len zo zákona, nik by dedičstvo neodmietol a žiadny dedič by nebol nespôsobilý.
• Delená zodpovednosť dedičov za pozostalostné dlhy.
• Potvrdenie dedičstva a deľba dedičstva jedným uznesením súdu. Pri dedičstvách s komplikovanou štruktúrou alebo s vyššou cenou môže potvrdenie dedičstva do spoluvlastníctva spôsobiť problémy súd bude môcť takéto dedičstvo autoritatívne vyporiadať (návrat k inštitútu reálneho autoritatívneho vyporiadania dedičstva).
Priebeh prác na rekodifikácii súkromného práva v SR
1998
Prvá rekodifikačná komisia po vzniku Slovenskej republiky pracovala pod vedením prof. Karola Planka. Jej výsledkom bol návrh paragrafového znenia nového Občianskeho zákonníka, ktorý bol schválený Vládou SR a v r. 1998 postúpený do Národnej rady SR. Tá však o návrhu nakoniec nerokovala. Návrh bol založený na vnímaní Občianskeho zákonníka ako integrovaného kódexu všeobecného súkromného práva, ktorý zahŕňa tak obchodné, ako aj neobchodné záväzky zo zmlúv.
2002
Rekodifikačná komisia pod vedením prof. Petra Vojčíka pripravila v r. 2002 Legislatívny zámer Občianskeho zákonníka, ktorý bol schválený Vládou SR. Aj legislatívny zámer bol budovaný na monistickom prístupe, teda na stanovisku, že Občiansky zákonník ako kódex všeobecného súkromného práva by mal zahŕňať úpravu obchodných aj neobchodných záväzkov. Na základe tohto zámeru však k vypracovaniu návrhu paragrafového znenia nedošlo.
2009
Rekodifikačná komisia pod vedením prof. Ján Lazara pripravila nový Legislatívny zámer Občianskeho zákonníka, ktorý bol v r. 2009 schválený Vládou SR. Na základe tohto zámeru sa začali práce na príprave nového návrhu paragrafového znenia, ktorých východiskom bol taktiež monistický prístup.
2015
V nadväznosti na legislatívny zámer z r. 2009 vyústili rekodifikačné práce pod vedením prof. Antona Dulaka v r. 2015 do zverejnenia návrhu paragrafového znenia nového Občianskeho zákonníka. Návrh bol založený na monistickom prístupe. Na schválenie Vládou SR však nebol predložený.
2018
Následne ďalšie práce na rekodifikácii súkromného práva prebiehali pod vedením prof. Mareka Števčeka tzv. postupnou cestou, kedy sa nemal vypracovať nový Občiansky zákonník, ale postupne sa mal novelizovať ten existujúci. Výsledkom týchto prác bolo vypracovanie paragrafového znenia aj s odôvodnením v rozsahu záväzkového práva a niektorých otázok všeobecnej časti Občianskeho zákonníka. Návrh, taktiež budovaný na monistickom prístupe, bol predložený do neformálneho pripomienkového konania.
2020 – 2023
Od r. 2020 prebiehajú rekodifikačné práce v dvoch pracovných skupinách: v skupine pre rekodifikáciu občianskeho práva pod vedením dr. Milana Hlušáka a v skupine pre rekodifikáciu práva obchodných spoločností a družstiev pod vedením doc. Lucie Žitňanskej. Výsledkom prác by mal byť predovšetkým nový Občiansky zákonník, založený na monistickom prístupe ako integrovaný kódex všeobecného súkromného práva, a Zákon o obchodných spoločnostiach a družstvách, ktorý bude vychádzať z Legislatívneho zámeru rekodifikácie práva obchodných spoločností, ktorý schválila Vláda SR v r. 2021.
2023 – súčasnosť
V rámci jedného z hlavných legislatívnych cieľov Programového vyhlásenia vlády pre rok 2023-2027 sa v záujme právnej úpravy každodenných medziľudských vzťahov podporila široká diskusia a potreba dokončenia modernej rekodifikácie Občianskeho zákonníka, vrátane dedičského a rodinného práva, ktorá bude plne akcentovať podmienky života v 21. storočí, najmä v súvislosti s rozvojom komunikačných prostriedkov. Pod záštitou ministra spravodlivosti Borisa Suska a odborným vedením predsedu rekodifikačnej komisie, profesora JUDr. Mareka Števčeka, DrSc., sa pristupuje k zreálneniu niekoľkoročných zámerov úpravy zásadného predpisu civilného práva, od ktorého účinnosti z roku 1964 uplynulo už vyše 60 rokov. Ambíciou je začatie legislatívneho procesu v najširšom poňatí v roku 2025. Očakávaným predpokladom je vznik nového jednotného a komplexného civilného kódexu, v rozumnej miere i terminológii, s vôľou zachovania vžitých inštitútov, avšak s úpravou tam, kde to je nevyhnutné, s ohľadom najmä na monistickou koncepciou a racionálnou kontinuitou dané východiská rekodifikácie. Základnými stanovenými cieľmi je odstrániť relikty socialistického prístupu, zmodernizovať súkromné právo, pozdvihnúť význam individuálnej autonómie, zjednotiť podstatnú časť súkromnoprávnej úpravy, sprehľadniť a vyjasniť systém súkromného práva, a zaviesť jednotnú metódu regulácie súkromnoprávnych vzťahov, resp. jednotného systému následkov porušenia. A to tak, aby sa nový Občiansky zákonník mohol stať plnohodnotným nosným pilierom slobodného uváženia a voľby každého jednotlivca o tom, ako chce žiť a usporiadať si svoje životné situácie za účasti ideálne minimálnej ingerencie štátu.
Vaše podnety píšte do kontaktného formulára.
TENTO FORMULÁR NENAHRÁDZA BUDÚCE MEDZIREZORTNÉ PRIPOMIENKOVÉ KONANIE.