Kde je upravené právo na odškodnenie?

Zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o obetiach") upravuje práva ako aj podmienky pre získanie odškodnenia v §§ 9 - 22. Predchádzajúca úprava odškodnenia (do 31.12.2017) sa nachádza v zákone č. 215/2006 Z. z. o odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi

Kto môže získať odškodnenie?  

Odškodnenie od štátu môžu získať obete násilných trestných činov. Podľa zákona o obetiach je obeťou násilného trestného činu fyzická osoba, ktorej bola:

  • úmyselným násilným trestným činom spôsobená ujma na zdraví; ak táto osoba v dôsledku tohto činu zomrela, obeťou násilného trestného činu je aj pozostalý manžel po zomretom a pozostalé dieťa po zomretom, a ak ich niet, pozostalý rodič po zomretom, a ak ho niet, osoba, ku ktorej mal zomretý vyživovaciu povinnosť (s výnimkou osôb, ktoré zomretému spôsobili smrť),
  • spôsobená morálna škoda trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania.

Odškodnenie môže byť poskytnuté osobe, ktorá je občanom SR, občanom iného členského štátu EU, alebo osobou bez štátnej príslušnosti, ktorá má na území Slovenskej republiky alebo na území iného členského štátu trvalý pobyt, alebo cudzí štátny príslušník za podmienok a v rozsahu ustanovenom medzinárodnou zmluvou​, ak k ujme na zdraví došlo na území Slovenskej republiky. O odškodnenie môže požiadať aj obeť násilného trestného činu, ktorá má v Slovenskej republike udelený azyl, doplnkovú ochranu, dočasné útočisko, pobyt alebo tolerovaný pobyt, ak k ujme na zdraví došlo na území Slovenskej republiky.​

Aké sú podmienky pre získanie odškodnenia?

Podmienkou vzniku nároku na odškodnenie je uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku ujmy na zdraví, obeťou v trestnom konaní (do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania), t. j. obeť si musí uplatniť v trestnom konaní nárok na náhradu škody. 

To však neplatí, ak bola trestným činom spôsobená smrť alebo ak ide o ujmu na zdraví spôsobenú trestným činom obchodovania s ľuďmi, znásilnenia, sexuálneho násilia alebo sexuálneho zneužívania.​

Nárok na odškodnenie obete násilného trestného činu vzniká, ak:

  • v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok alebo trestný rozkaz, ktorým sa páchateľ uznáva vinným zo spáchania trestného činu, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví,
  • v trestnom konaní nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený, pretože nie je trestne zodpovedný pre nedostatok veku alebo nepríčetnosť a ujma na zdraví nebola obeti násilného trestného činu plne uhradená inak,
  • dôjde k prerušeniu trestného stíhania z dôvodov podľa § 228 ods. 2 písm. a) až e) Trestného poriadku, k zastaveniu trestného stíhania z dôvodov podľa § 215 ods. 1 písm. d) až f) Trestného poriadku alebo z dôvodu podľa § 215 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku, prípadne k odloženiu veci z dôvodu podľa § 215 ods. 2 písm. a) Trestného poriadku a výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania orgánov činných v trestnom konaní nevyvolávajú dôvodné pochybnosti o tom, že sa stal trestný čin, ktorým bola obeti násilného trestného činu spôsobená ujma na zdraví​. 

Obeť teda môže požiadať ministerstvo o odškodnenie až po ukončení trestného konania. 

V akých prípadoch nemám nárok na odškodnenie?

Obeti násilného trestného činu ale nemožno priznať odškodnenie, ak:

  • jej bola ujma na zdraví plne uhradená inak,
  • obeť násilného trestného činu (pozostalý v prípade smrti obete) je zároveň páchateľom trestného činu, v súvislosti s ktorým sa považuje za obeť násilného trestného činu,
  • nedala súhlas na trestné stíhanie podľa § 211 Trestného poriadku, alebo
  • nemôže vykonávať oprávnenie poškodeného podľa § 47 ods. 1 Trestného poriadku.

Obeť trestného činu sexuálneho zneužívania nemá nárok na odškodnenie podľa zákona o obetiach, ak dôjde k oslobodeniu obžalovaného spod obžaloby alebo k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že obžalovaný alebo obvinený pre nedostatok veku nie je trestne zodpovedný.

V akej výške môžem získať odškodnenie? 

Celková suma odškodnenia nesmie v jednotlivom prípade presiahnuť päťdesiatnásobok minimálnej mzdy.

Na výpočet odškodnenia, ak ide o ujmu na zdraví, sa primerane použijú ustanovenia zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov; náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia ale nemožno zvýšiť. Rozhodujúci pre určenie výšky odškodnenia je v najbežnejšom prípade znalecký posudok vypracovaný na účely trestného konania (s bodovým ohodnotením podľa vyššie označeného zákona), ak takýto nie je k dispozícii, lekársky posudok vyhotovený podľa vyššie označeného zákona.

Ak bola trestným činom spôsobená smrť, obeť násilného trestného činu má nárok na vyplatenie odškodnenia v sume päťdesiatnásobku minimálnej mzdy. Ak je obetí násilného trestného činu viac (v prípade úmrtia), suma odškodnenia sa medzi nich rozdelí rovnakým dielom. Odškodnenie si ale musí uplatniť každá obeť násilného trestného činu samostatne, teda každý z pozostalých osobitnou žiadosťou.

Pri trestnom čine obchodovania s ľuďmi, trestnom čine znásilnenia, trestnom čine sexuálneho násilia a trestnom čine sexuálneho zneužívania má obeť násilného trestného činu nárok aj na vyplatenie odškodnenia za spôsobenú morálnu škodu v sume desaťnásobku minimálnej mzdy.

Odškodnenie možno primerane znížiť, ak obeť násilného trestného činu spoluzavinila ujmu na zdraví alebo neuplatnila svoje práva tak, ab získala odškodnenie od páchateľa trestného činu (napr. uplatnenie si nároku v rámci trestného konania, podanie návrhu na vykonanie exekúcie alebo uplatnenie si nároku v civilnom konaní).​

Kde môžem požiadať o odškodnenie a ako prebieha toto konanie? 

O poskytnutí odškodnenia rozhoduje a odškodnenie vypláca na základe písomnej žiadosti obete násilného trestného činu ministerstvo.

Žiadosť sa podáva na tlačive, ktoré je možné si stiahnuť na odkaze pod týmto textom. Pri vypĺňaní tlačiva je žiadateľ inštruovaný tak, aby žiadosť obsahovala všetky zákonom ustanovené náležitosti a aby k žiadosti boli priložené všetky nevyhnutné doklady.

Žiadosť je potrebné doručiť ministerstvu do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku alebo trestného rozkazu podľa § 11 ods. 1 alebo rozhodnutia podľa § 11 ods. 2 zákona o obetiach. Uplynutím tejto lehoty nárok na odškodnenie zaniká.

Ak súd v trestnom konaní odkázal obeť násilného trestného činu s jej nárokom na náhradu škody, ktorá vznikla v dôsledku ujmy na zdraví, na civilný proces alebo konanie pred iným orgánom, žiadosť je potrebné doručiť ministerstvu do jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa rozhodlo o nároku obete násilného trestného činu v civilnom procese alebo v konaní pred iným orgánom. Uplynutím tejto lehoty nárok na odškodnenie podľa zákona o obetiach zaniká.

Lehoty podľa predchádzajúcich odsekov neplynú počas konania pred príslušným orgánom, najmä počas civilného procesu a exekučného konania, v ktorom si obeť násilného trestného činu uplatňuje nárok na odškodnenie ujmy na zdraví priamo od osoby, ktorá jej ujmu na zdraví spôsobila.

Ministerstvo je povinné rozhodnúť o žiadosti do šiestich mesiacov odo dňa doručenia úplnej žiadosti


Tlačivo na podanie žiadosti o odškodnenie osôb poškodených násilnými trestnými činmi:

​​​​​​​


​​
​​​​
​​​