Preskočiť na hlavný obsah
  1. Domov
  2. Tlačové správy
  3. Európsky súd pre ľudské práva zamietol sťažnosť slovenského sudcu v súvislosti s protipandemickými opatreniami

Európsky súd pre ľudské práva zamietol sťažnosť slovenského sudcu v súvislosti s protipandemickými opatreniami

Štrasburg. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zverejnil svoje rozhodnutie, ktorým zamietol sťažnosť sudcu Dalibora Miľana, podanú proti Slovenskej republike v súvislosti s protipandemickými opatreniami. Rozhodnutie prijal bez toho, aby túto sťažnosť oznámil žalovanému štátu, teda aj bez vyjadrenia Slovenskej republiky (takýto postup umožňujú procesné pravidlá konania pred ESĽP).

Sťažnosť podal sudca, ktorému Súdna rada Slovenskej republiky dočasne pozastavila výkon funkcie z dôvodu, že počas súdnych pojednávaní odmietol nosiť ochrannú tvárovú masku (rúško alebo respirátor). Pozastavenie trvalo šesť mesiacov a pre sudcu znamenalo zníženie platu počas tohto obdobia o 20 %. Sťažovateľ sa sťažoval na porušenie viacerých ustanovení Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

ESĽP sa vo svojom rozhodnutí odvolal na svoje predchádzajúce rozhodnutie Lörinc a ďalší proti Slovenskej republike v prípade týkajúcom sa opatrení prijatých vládou Slovenskej republiky a Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v období medzi 11. marcom 2020 a 15. marcom 2021 v reakcii na pandémiu Covid-19. ESĽP konštatoval, že v rozsahu, v akom je posudzovaná sťažnosť identická so sťažnosťou v prípade Lörinc a ďalší, je neprijateľná z rovnakých dôvodov, konkrétne z dôvodu, že predstavuje actio popularis (žaloba vo verejnom záujme). Pokiaľ ide o pozastavenie výkonu funkcie sudcu u sťažovateľa, ESĽP podotkol, že jeho sťažnosť spočíva v tom, že tým došlo k porušeniu jeho práva na prácu, teda práva, ktoré ako také nie je zaručené Dohovorom. Ďalej ESĽP uviedol, že aj za predpokladu, že sťažovateľ sa chce v podstate dovolávať článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru, teda práva na pokojné užívanie majetku, z dôvodu dočasného zníženia platu, neboli vyčerpané vnútroštátne prostriedky nápravy, keďže nie je žiaden náznak, že by sťažovateľ vzniesol takúto námietku pred ústavným súdom, keď individuálnou sťažnosťou napadol svoje suspendovanie. Vzhľadom na uvedené ESĽP dospel k záveru, že sťažnosť neodkrýva žiadne náznaky porušenia práv a slobôd zakotvených v Dohovore a jeho protokoloch a vyhlásil ju za neprijateľnú.