Preskočiť na hlavný obsah
Z technických príčin môže dnes dochádzať k oneskoreniu aktualizácii dát a informácií na našej webovej stránke Justice.gov.sk a taktiež na stránke Obcan.justice.sk. Za vzniknuté nepríjemnosti sa ospravedlňujeme.
  1. Domov
  2. Tlačové správy
  3. Parlament schválil novelu infozákona

Parlament schválil novelu infozákona

Poslanci Národnej rady SR dnes definitívne schválili novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorú v pléne predstavila ministerka spravodlivosti, Mária Kolíková. Návrh zákona reaguje na potrebu zabezpečiť transpozíciu Smernice Európskeho parlamentu a Rady EÚ o otvorených dátach a opakovanom použití informácií verejného sektora do právneho poriadku Slovenskej republiky. Ministerstvo spravodlivosti zároveň naďalej pracuje aj na väčšej, komplexnejšej novele infozákona , ktorá bude reflektovať záväzky z Programového vyhlásenia vlády s úmyslom rozšíriť okruh povinne zverejňovaných informácií, zvýšiť vymožiteľnosť práva na informácie a neznižovať existujúci štandard prístupu k informáciám.

K najzásadnejším zmenám, ktoré smernica EÚ prináša, patria:

  1. rozšírenie personálnej pôsobnosti na tzv. verejné podniky,
  2. rozšírenie vecnej pôsobnosti na „osobitné“ kategórie informácií napríklad na informácie s vysokou hodnotou (tzv. high-value datasets alebo datasety s vysokým potenciálom na opakované použitie), ktorých zoznam zadefinuje Európska komisia vykonávacím aktom, ďalej výskumné údaje ako špecifickú kategóriu informácií vznikajúcich v rámci vedeckého výskumu financovaného z verejných zdrojov (napr. štatistiky, výsledky meraní; nie však vedecké články/publikácie, ktoré naďalej zostávajú vylúčené z pôsobnosti smernice), dynamické údaje (napr. satelitné, meteorologické, dopravné a i.), ktoré majú byť sprístupňované prostredníctvom aplikačného programovacieho rozhrania (API),
  3. bezplatné sprístupňovanie informácií na účely opakovaného použitia (s výnimkou tzv. hraničných nákladov spojených napr. s anonymizáciou osobných údajov alebo ochranou dôverných obchodných informácií),
  4. rozšírenie zákazu tzv. výhradných dohôd.

Od prijatia pôvodnej smernice v roku 2003 došlo celosvetovo k rýchlemu technologickému pokroku a prudkému nárastu informácií vrátane tých, ktoré vytvára resp. ktorými disponuje verejný sektor. Ide o informácie z rôznych oblastí, napríklad zemepisné, dopravné, environmentálne, meteorologické, hospodárske, ale i spoločenské či politické. Informácie, ktoré vznikajú vo verejnom sektore, na úrovni všetkých zložiek moci (zákonodarnej, výkonnej, súdnej), pri výkone činností verejných podnikov vo verejnom záujme (napr. pri poskytovaní služieb v oblasti dopravy, energetiky, atď.) alebo ako výsledok výskumov financovaných z verejných prostriedkov, predstavujú významný zdroj informácií, ktoré môžu byť pre spoločnosť prínosné. Prístup k týmto informáciám v elektronickej podobe umožňuje fyzickým a právnickým osobám hľadať nové spôsoby ich využitia a vytvárať nové produkty a služby. Smernica tak reaguje na požiadavky súčasnej digitálnej a technologickej doby s cieľom čo v najväčšom rozsahu využiť hospodársky a sociálny potenciál informácií verejného sektora.

Zvyšok požiadaviek na zmenu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré vyplývajú z Programového vyhlásenia vlády a nie sú pretavené do predkladaného návrhu zákona, alebo ktoré vzídu z pripomienkového konania, budú naplnené neskôr v samostatnom legislatívnom procese. Je to najmä z dôvodu urgentnej potreby vykonať transpozíciu smernice EÚ v čo možno najkratšom čase. To zároveň prispeje ku komplexnejšej právnej úprave aj po širšej odbornej diskusii.

Účinnosť zákona v zmysle schváleného návrhu je 1. august 2022.