Prípad nadväzoval na skorší prípad Kuc proti Slovenskej
republike, o ktorom ESĽP rozhodol rozsudkom z 25. júla 2017. Sťažovateľ bol
pôvodne odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov za viacero skutkov
na základe toho, že s cieľom presadzovať práva zvierat zhromažďoval výbušniny,
niektoré z nich spolu s písomnými vyhrážkami poslal veterinárovi a do centrály
siete supermarketov a zostrojil a nechal explodovať nástražný výbušný systém
pri vchode do prevádzky rýchleho občerstvenia v Košiciach. Na základe dovolania
podaného sťažovateľom Najvyšší súd Slovenskej republiky v apríli 2016 rozsudky
nižších súdov zrušil a vec bola vrátená prvostupňovému súdu, ktorý sťažovateľa
v septembri 2016 opäť uznal vinným z viacerých obzvlášť závažných zločinov a prečinov
a odsúdil ho na trest odňatia slobody v trvaní 23 rokov a 6 mesiacov. Po
zrušení tohto rozsudku krajským súdom, okresný súd opätovne rozhodol
v novembri 2017, uznal sťažovateľa vinným a uložil mu trest odňatia
slobody v trvaní 10 rokov a ochranný dohľad v trvaní 36 mesiacov.
Krajský súd rozsudok zmenil a trest sprísnil na 12 rokov odňatia slobody. Sťažovateľ
neuspel s dovolaním podaným na najvyšší súd. Počas celého obdobia trvania
trestného konania bola sťažovateľova osobná sloboda obmedzená; sťažovateľ bol
vo väzbe, ktorá bola opakovane predlžovaná, resp. vo výkone trestu odňatia
slobody.
Sťažovateľ na ESĽP žaloval Slovenskú republiku pre porušenie
práv z dôvodu dĺžky a dôvodnosti väzby. Tvrdil, že vnútroštátne súdy pri
rozhodovaní o jeho pokračujúcej väzbe nevzali do úvahy osobitosť jeho situácie
danú jeho duševným stavom a nezaoberali sa jeho argumentmi v tomto ohľade.
V rozsudku z 25. júla 2017, ktorý sa týkal väzby sťažovateľa do 2.
apríla 2014, ESĽP rozhodol, že článok 5 ods. 3 Dohovoru bol porušený. Keďže
najvyšší súd v apríli 2016 zrušil odsudzujúci rozsudok a zároveň
rozhodol o vzatí sťažovateľa do väzby (sťažovateľ v tom čase už
vykonával trest odňatia slobody), sťažovateľ ďalšie trvanie väzby neúspešne napadol
na ústavnom súde a následne aj na ESĽP novou sťažnosťou.
ESĽP vo svojom aktuálnom rozsudku vzal do úvahy dve obdobia,
počas ktorých sa na sťažovateľa hľadí ako na držaného vo väzbe z hľadiska
článku 5 ods. 3 Dohovoru, a to od 14. apríla 2016 do 29. septembra 2016 (5
mesiacov a 16 dní) a od 20. apríla 2017 do 2. novembra 2017 (6
mesiacov a 13 dní); celkovo približne jeden rok. Vnútroštátne súdy sa vo
svojich rozhodnutiach o väzbe opierali o pretrvávajúcu hrozbu úteku
sťažovateľa a pokračovania v trestnej činnosti. ESĽP bol toho názoru, že
vnútroštátne súdy posúdili tieto riziká najmä s ohľadom na „osobnosť“
sťažovateľa a okolnosti trestnej veci, avšak v ich rozhodnutiach podľa
neho neboli uvedené žiadne podrobnosti o sťažovateľovej osobnosti alebo
konkrétne skutočnosti odôvodňujúce pretrvávajúcu väzbu sťažovateľa. Ďalej podľa
jeho názoru vnútroštátne súdy neodpovedali na sťažovateľov argument o tom,
že jeho zlý psychický stav vylučuje riziko úteku a že mu väzenské
zariadenie nemôže poskytnúť odvykaciu terapiu. ESĽP konštatoval, že preto nie
je presvedčený, že rozhodnutia vnútroštátnych súdov boli založené na analýze
všetkých relevantných skutočností, a má pochybnosti o tom, či dôvody väzby, tak
ako sú uvedené v rozhodnutiach súdov, boli dostatočné. ESĽP ďalej
vyslovil, že vnútroštátne súdy nepreukázali v konaní „osobitnú
starostlivosť“ a poukázal na to, že značné prieťahy boli spôsobené
opakovaným vrátením veci prvostupňovému súdu, čo malo za následok predĺženie
väzby sťažovateľa. ESĽP rozhodol, že článok 5 ods. 3 Dohovoru bol porušený.
Pokiaľ ide o otázku spravodlivého zadosťučinenia, sťažovateľ
požadoval 20 000 EUR z titulu nemajetkovej ujmy a 3 000 EUR z titulu nákladov a výdavkov;
vláda tieto nároky popierala a argumentovala, že uplatnený nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy čiastočne nespadá pod označený článok Dohovoru
a čiastočne je neprimerane vysoký, a že uplatnený nárok na náhradu
nákladov a výdavkov sťažovateľ nepodložil žiadnymi dokladmi. ESĽP priznal sťažovateľovi
2 000 EUR z titulu nemajetkovej ujmy a nárok z titulu nákladov a
výdavkov zamietol. Rozsudok je právoplatný.