Rozsudok ESĽP v českom prípade týkajúcom sa sankcií za nezaočkovanie dieťaťa a neprijatia nezaočkovaného dieťaťa do materskej školy; Slovenská republika bola treťou stranou v konaní
Veľká komora Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásila rozsudok v prípade Vavřička a ďalší proti Českej republike (šesť sťažností), v ktorom sťažovatelia tvrdili, že v dôsledku uloženia pokuty za nesplnenie povinnosti dať zaočkovať dieťa a v dôsledku neprijatia nezaočkovaného dieťaťa do materskej školy došlo k porušeniu ich práv zaručených Dohovorom na ochranu ľudských práv a základných slobôd. Slovenská republika v konaní intervenovala ako tretia strana.
ESĽP vo svojom rozsudku zdôraznil, že povinné očkovanie detí, realizované v Českej republike, sleduje legitímny cieľ ochrany zdravia a ochrany práv iných, keďže očkovanie chráni osoby, ktoré ho dostanú, aj osoby, ktoré z medicínskych dôvodov nemôžu byť zaočkované a sú odkázané na kolektívnu imunitu proti závažným nákazlivým ochoreniam. Túto politiku považoval za súladnú s najlepším záujmom dieťaťa. Pri posudzovaní proporcionality tohto opatrenia zohľadnil rozsah a obsah povinného očkovania, existujúce výnimky z tejto povinnosti a existujúce procedurálne záruky.
ESĽP nepovažoval pokutu uloženú v jednom z prípadov (celkovo cca 110 EUR) za neprimerane vysokú. Taktiež poukázal na to, že hoci neprijatie detí do materských škôl pre tieto deti znamenalo určitú stratu možností pre ich osobný rozvoj, toto opatrenie malo skôr preventívny, než represívny charakter a bolo dočasné, keďže v okamihu dosiahnutia veku pre povinnú školskú dochádzku nebolo ich prijatie do základnej školy nijako podmienené ich očkovacím statusom.
Na základe uvedeného ESĽP usúdil, že sťažovateľmi napadnuté opatrenia, posudzované v kontexte národného systému, boli primerané cieľu, ktorý Česká republika sledovala povinným očkovaním, konkrétne ochranu proti ochoreniam, ktoré môžu predstavovať závažné riziká pre zdravie. ESĽP rozhodol, že práva sťažovateľov podľa článku 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného života) neboli porušené.
ESĽP vyhlásil za neprijateľné námietky sťažovateľov podľa článku 9 (právo na slobodu myslenia) a článku 2 Protokolu č. 1 k Dohovoru (právo na vzdelanie).
ESĽP nepovažoval pokutu uloženú v jednom z prípadov (celkovo cca 110 EUR) za neprimerane vysokú. Taktiež poukázal na to, že hoci neprijatie detí do materských škôl pre tieto deti znamenalo určitú stratu možností pre ich osobný rozvoj, toto opatrenie malo skôr preventívny, než represívny charakter a bolo dočasné, keďže v okamihu dosiahnutia veku pre povinnú školskú dochádzku nebolo ich prijatie do základnej školy nijako podmienené ich očkovacím statusom.
Na základe uvedeného ESĽP usúdil, že sťažovateľmi napadnuté opatrenia, posudzované v kontexte národného systému, boli primerané cieľu, ktorý Česká republika sledovala povinným očkovaním, konkrétne ochranu proti ochoreniam, ktoré môžu predstavovať závažné riziká pre zdravie. ESĽP rozhodol, že práva sťažovateľov podľa článku 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného života) neboli porušené.
ESĽP vyhlásil za neprijateľné námietky sťažovateľov podľa článku 9 (právo na slobodu myslenia) a článku 2 Protokolu č. 1 k Dohovoru (právo na vzdelanie).