​Európsky súd pre ľudské práva zamietol žiadosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o poradné stanovisko týkajúce sa inšpekčnej služby ministerstva vnútra

Najvyšší súd Slovenskej republiky podal žiadosť v rámci začatého trestného konania proti policajtovi I. E. pre obvinenie, že v roku 2014 napadol ženu. Vyšetrovanie viedla inšpekčná služba Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a policajt I. E. bol napokon uznaný vinným. Na základe podaného dovolania sa vec dostala pred Najvyšší súd Slovenskej republiky. Ten požiadal ESĽP o stanovisko, či inšpekčná služba ministerstva vnútra spĺňa kritériá stanovené v Dohovore v článku 2 (právo na život), článku 3 (zákaz neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania) a článku 6 ods. 1 (právo na spravodlivý proces), týkajúce sa vyšetrovania trestných činov spáchaných policajtmi, predovšetkým požiadavku, aby vyšetrovanie bolo vedené nezávislým a nestranným orgánom, ako aj úlohy inšpekčnej služby v predmetnom trestnom procese.

ESĽP konštatoval, že ako vyplýva z preambuly Protokolu č. 16, predmetom a najmä účelom poradného stanoviska je posilniť interakciu medzi ESĽP a vnútroštátnymi orgánmi a tým posilniť vykonávanie Dohovoru v súlade so zásadou subsidiarity. Ďalej zdôraznil, že nemá právomoc posudzovať skutkové okolnosti prípadu a účelom stanoviska je skôr štát usmerniť. Poznamenal, že nastolené otázky sa týkali iba spravodlivosti konania, ktorá je relevantná z hľadiska článku 6, a nie článkov 2 a 3. Pokiaľ ide o vnútroštátne konanie, zásadnou otázkou je, či je ako celok spravodlivé. Na účely článku 6 Dohovoru musí byť súd predovšetkým nezávislý od zákonodarného zboru, výkonnej moci a strán. ESĽP poukázal na to, že dožadujúci súd v zjednocujúcom stanovisku č. Tpj 62/2015 poskytol indície týkajúce sa odpovede na otázku, ktorá bola teraz predložená ESĽP. ESĽP žiadosť zamietol, pretože podľa jeho názoru sa položené otázky vzhľadom na ich povahu, stupeň novosti a/alebo zložitosti, netýkali takého problému, pri ktorom by dožadujúci súd potreboval usmernenie ESĽP na to, aby pri rozhodovaní o prípade, ktorý pred ním prebieha, bolo možné zabezpečiť dodržiavanie práv vyplývajúcich z Dohovoru. ESĽP rozhodol, že žiadosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o poradné stanovisko nespĺňa požiadavky článku 1 Protokolu č. 16 k Dohovoru. Rozhodnutie ESĽP je konečné.

Slovenská republika je treťou krajinou, ktorá žiadala ESĽP o stanovisko podľa Protokolu č. 16 k Dohovoru. Francúzsky kasačný súd podal prvú žiadosť v októbri 2018 a ESĽP v apríli 2019 vydal stanovisko týkajúce sa práv súvisiacich s náhradným materstvom. Druhú žiadosť podal arménsky ústavný súd v auguste 2019 a požiadal ESĽP o poradné stanovisko týkajúce sa článku arménskeho trestného zákona, ktorý penalizuje zvrhnutie ústavného poriadku; ESĽP zaujal stanovisko v máji 2020. Štvrtú žiadosť podal Najvyšší správny súd v Litve v novembri 2020 a žiadosť sa týka súčasnej platnej právnej úpravy v súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním vedeným proti verejnému činiteľovi.