Slovensko obhájilo osobitný odvod v oblasti energetiky

Energetický odvod, ktorý Slovenská republika zaviedla, je zlučiteľný so spoločnými pravidlami pre vnútorný trh s elektrinou – so smernicou 2009/72/ES. Rozhodol o tom Súdny dvor EÚ.​

​

Prípad sa týkal sporu medzi dodávateľom elektriny, spoločnosťou Slovenské elektrárne, a Úradom pre vybrané hospodárske subjekty, predtým Daňový úrad pre vybrané daňové subjekty, vo veci zákonnosti vnútroštátnej daňovej právnej úpravy, ktorá zaviedla osobitný odvod z výnosov podnikov, ktoré sú držiteľmi oprávnenia na výkon činnosti v regulovaných odvetviach, ako je odvetvie dodávky elektriny. Slovenské elektrárne mali zaplatiť špeciálny odvod vo výške 11 298 798 eur.

Na základe tohto zákona podliehajú príjmy spoločností, ktoré sa zaoberajú činnosťami v regulovaných odvetviach podnikania, ako je napríklad sektor energetiky, osobitnému poplatku, ak spravidla najmenej 50 percent príjmov spoločnosti pochádza z regulovanej činnosti. 

Vznikli však pochybnosti, či odvod nebráni plnému rozvoju konkurencie a hospodárskej súťaže na trhu s elektrinou, neznevýhodňuje slovenských dodávateľov oproti zahraničnej konkurencii a nemôže odradiť nových prevádzkovateľov od vstupu na trh s elektrinou. Osobitne bolo otázne, či zákon neporušuje smernicu 2009/72/ES. Za týchto okolností spoločnosť Slovenské elektrárne dospela k záveru, že nie je povinná platiť poplatok. 

Prípad sa dostal až na Najvyšší súd SR, ktorý sa v júli 2018 obrátil na Súdny dvor EÚ s otázkami o súlade slovenského daňového zákona a ustanoveniami smernice 2009/72/ES o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou. Súdny dvor v polovici decembra vo veci C-376/18 Slovenské elektrárne rozhodol, že smernica nebráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá zavádza osobitný odvod z výnosov z určitých regulovaných činností, uplatniteľný aj na dodávateľov elektriny.

Osobitný odvod podľa Súdneho dvora EÚ predstavuje priamu daň, ktorá sleduje rozpočtový cieľ, uplatňuje sa na širokú škálu podnikov nielen v odvetví energetiky a neuplatňuje sa na samotnú dodávku elektriny, ale zaťažuje celkový výsledok hospodárenia dotknutého regulovaného subjektu. Smernica 2009/72/ES však nie je opatrením na aproximáciu daňových predpisov členských štátov, jej ustanovenia sa neuplatňujú na vnútroštátne daňové právo. Súdny dvor EÚ napokon odmietol skúmať osobitný odvod samostatne vzhľadom na zásadu zákazu diskriminácie.

„Z rozsudku je zrejmé, že Súdny dvor EÚ nevidel rozpor sporného osobitného odvodu s konkrétnou reguláciou práva EÚ pre oblasť energetiky“, uviedla JUDr. Beatrix Ricziová, PhD., zástupkyňa SR pred súdmi EÚ, ktorá v tomto prípade zastupovala Slovenskú republiku.

Toto rozhodnutie Súdneho dvora EÚ teraz musí slovenský Najvyšší súd zohľadniť pri riešení kasačnej sťažnosti v spore Slovenských elektrární.