Preskočiť na hlavný obsah
Oficiálna stránka SK

Doména gov.sk je oficiálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

Slovenčina

    Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil rozsudok v prípade Lakatošová a Lakatoš proti Slovenskej republike

    Štrasburg, 11. decembra 2018 – Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil rozsudok, ktorým rozhodol o porušení zákazu diskriminácie, zaručeného článkom 14 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd, v spojení s právom na život podľa článku 2 Dohovoru.​

    ​Prípad sa týkal streľby, ku ktorej došlo v Hurbanove 16. júna 2012. Mestský policajt J., ktorý v tom čase nebol v službe, nelegálne držanou zbraňou na dvore rodinného domu zastrelil troch členov rodiny Lakatošovcov a ďalších dvoch členov rodiny (sťažovateľov) vážne zranil. Po streľbe sa policajt vrátil do auta a odviezol sa k domu starostky Hurbanova, pred ktorým bol napokon zatknutý. J. bol následne obvinený okrem iného zo zločinu úkladnej vraždy, sčasti dokonaného a sčasti v štádiu pokusu v súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami. Počas výsluchov v prípravnom konaní J. niekoľkokrát vypovedal o svojich spomienkach na udalosti, priznal sa k obvineniam vo všetkých bodoch a vyjadril ľútosť. V priebehu vyšetrovania bol skúmaný jeho duševný stav a znalci z odvetvia psychiatrie a klinickej psychológie vypracovali znalecké posudky. Znalci dospeli k záveru, že J. netrpí žiadnou duševnou chorobou v zmysle psychózy, avšak trpel dočasnou duševnou poruchou známou ako „abnormálna skratová reakcia s klinickým priebehom vystupňovaného afektu“, ktorá mala za následok, že v kritický moment sa stával nepríčetný. Preto počas páchania trestného činu mal podstatne zníženú schopnosť rozpoznať protiprávnosť svojho konania a ovládať ho. Významným motívom určujúcim jeho správanie pred a počas trestného činu mohla byť jeho kontinuálna frustrácia z vlastnej práce a z toho, že nemohol vyriešiť problémy verejného poriadku v meste, najmä problémy týkajúce sa rómskej časti obyvateľstva. Bezprostredný motív jeho konania v kritickom čase však nebol jasný. V marci 2013 Špecializovaný trestný súd uznal J. za vinného v zmysle obžaloby, odsúdil ho na trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov v ústave s maximálnym stupňom stráženia a uložil mu ústavné ochranné psychiatrické liečenie a ochranný dohľad na dobu 3 rokov. J. ani prokurátor sa proti rozsudku neodvolali. Sťažovatelia v trestnom konaní vystupovali v procesnom postavení poškodených a uplatnili si nárok na náhradu škody. Špecializovaný trestný súd ich v rozsudku odkázal na občianskoprávne konanie. Sťažovatelia sa pokúsili rozsudok v trestnej veci napadnúť, no bez úspechu. Neuspeli ani so sťažnosťou na Ústavnom súde Slovenskej republiky. 

    Na ESĽP sťažovatelia predložili sťažnosť opierajúcu sa o články 2 a 14 Dohovoru a tvrdili, že slovenské orgány náležite nezvážili údajné rasové náznaky trestného činu spáchaného voči nim. To znemožnilo stanoviť rasový prvok trestného činu a primerane potrestať J. Ďalej sa sťažovali podľa článku 2 v spojení s článkom 13 Dohovoru na nemožnosť položiť otázky, alebo inak napadnúť závery znalcov, pokiaľ ide o duševný stav J., čo im údajne zabránilo v aktívnej účasti na trestnom konaní.

    ESĽP vo svojom rozsudku neakceptoval argumentáciu vlády, že z priebehu vyšetrovania je zrejmé, že vnútroštátne orgány uvažovali aj nad rasovým motívom trestného činu. Vláda tvrdila, že v tomto smere vyšetrovateľ svedkom vrátane sťažovateľov kládol otázky týkajúce sa možného rasového motívu trestného činu, rovnako tak boli pohnútky J. a motív činu zisťované prostredníctvom znalcov. Na základe získaných dôkazov však vnútroštátne orgány nezistili rasový motív spáchaného skutku. ESĽP uznal, že slovenský právny poriadok poskytuje dostatočné mechanizmy na zabezpečenie požadovanej úrovne ochrany obetiam rasovo motivovaného trestného činu vraždy. Nebol však presvedčený o tom, že v posudzovanom prípade boli tieto mechanizmy primerane uplatnené. Všimol si, že hoci takmer všetci svedkovia popreli možnú nenávisť J. k rómskym obyvateľom, v znaleckom posudku sa znalec zaoberal výpoveďami J. v prípravnom konaní a spomenul jeho „paradoxne altruistický motív radikálneho riešenia verejného poriadku v meste, predovšetkým vo vzťahu k časti tam žijúcich neprispôsobivých a problematických Rómov“.  Znalec i jedna zo svedkýň spomenuli tiež incident, ktorý sa mal odohrať týždeň alebo dva pred streľbou a pri ktorom bol synovec jednej z obetí spolu s ďalšími dvoma rómskymi chlapcami chytení pri krádeži. Policajt J. sa k nim údajne správal hrubo. ESĽP mal za to, že za týchto okolností mali vyšetrovatelia a prokurátori vierohodnú informáciu, ktorá ich mala dostatočným spôsobom upozorniť na potrebu preveriť ju a v nadväznosti na výsledok počiatočného preverovania viesť vyšetrovanie aj vo vzťahu k rasovým aspektom udalostí. ESĽP podotkol, že vnútroštátne orgány vypočuli svedkov a znalcov k možnému rasovému pozadiu konania J., avšak vyšetrovanie nerozšírili o možný rasový motív skutku, ku ktorému došlo 16. júna 2012 a nezaoberali sa skutočnosťou, že krátko pred skutkom sa J. agresívne správal k rómskym chlapcom. ESĽP poukázal na to, že špeciálny prokurátor obžaloval J. zo zločinu vraždy s priťažujúcou okolnosťou, ktorou bolo spáchanie skutku na viacerých osobách. Inou priťažujúcou okolnosťou, ktorou mohol byť rasový motív skutku, sa prokurátor vôbec nezaoberal. ESĽP zdôraznil, že za situácie, keď slovenský právny poriadok neumožňuje poškodeným vystupovať v trestnom konaní v postavení vedľajšieho účastníka alebo súkromného žalobcu, ako je to v niektorých krajinách, je úloha prokurátora, ktorý vykonáva dozor nad vyšetrovaním, zásadná. Hoci v tomto prípade už prvotná výpoveď J. obsahovala možný rasový motív jeho skutku, prokurátor nedal v priebehu vyšetrovania vyšetrovateľovi pokyn viesť vyšetrovanie týmto smerom a ani nenapravil tento nedostatok vo vznesenom obvinení. Rovnako sa prokurátor nevysporiadal s možným rasovým motívom skutku v obžalobe. Vzhľadom na to ESĽP konštatoval, že vnútroštátne orgány opomenuli prešetriť možný rasový motív skutku a predovšetkým uviesť akékoľvek dôvody, pre ktoré považovali alebo nepovažovali skutok, ku ktorému došlo 16. júna 2012, za rasovo motivovaný. Ich postup nezodpovedal povinnosti štátu viesť v tomto ohľade aktívne vyšetrovanie vzhľadom na neustálu potrebu presadzovať v spoločnosti odsúdenie rasizmu. Preto ESĽP dospel k záveru o porušení článku 14 v spojení s článkom 2 Dohovoru.

    Námietku sťažovateľov opierajúcu sa o článok 13 v spojení s článkom 2 Dohovoru ESĽP nepovažoval za potrebné samostatne skúmať. 

    Pokiaľ ide o otázku spravodlivého zadosťučinenia, sťažovatelia požadovali spoločne 50 000 eur z titulu nemajetkovej ujmy. ESĽP priznal každému z nich 25 000 eur.