Vyhlásenie k vydaniu A. A. Jandieva
Prípad už bol náležite posúdený iným medzinárodným orgánom – Európskym súdom pre ľudské práva (ESĽP)
A. A. Jandiev podal už 15. júna 2012 v súlade s článkom 34 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor) sťažnosť na ESĽP. Dňa 18. júna 2012 ESĽP síce vydal predbežné opatrenie, ktorým zakázal vydanie A. A. Jandieva do Ruskej federácie (RF), ale 1. marca 2016 vyhlásil sťažnosť za neprijateľnú, čím skončila účinnosť tohto predbežného opatrenia, a tak odpadla prekážka brániaca jeho vydaniu. Dňa 7. februára 2018 povolila ministerka spravodlivosti SR vydanie A. A. Jandieva do RF. Dňa 8. februára 2018 podal A. A. Jandiev ESĽP návrh na vydanie nového predbežného opatrenia, tento však 8. februára 2018 jeho požiadavke nevyhovel s tým, že nebude brániť jeho vydaniu do RF. Ústavný súd SR nálezom III. ÚS 129/2018 z 2. mája 2018 (právoplatnosť 2. júla 2018) nevyhovel sťažnosti A. A. Jandieva, ktorou namietal porušenie svojich základných práv rozhodnutím ministerky spravodlivosti SR zo 7. februára 2018. Dňa 28. mája 2018 podal A. A. Jandiev ESĽP návrh na vydanie nového predbežného opatrenia. Dňa 29. mája 2018 rozhodol ESĽP opätovne tak, že predbežné opatrenie nevydal.
Z článku 35 ods. 2 Dohovoru jasne vyplýva, že pokiaľ by bol ESĽP presvedčený, že po vyhlásení sťažnosti za neprijateľnú (1. marec 2016) sa vyskytli nové relevantné skutočnosti, vydal by nové predbežné opatrenie, ako tomu bolo v prípade sťažnosti Čentiev v. Slovensko (pozri rozhodnutie ESĽP z 15. apríla 2014 k sťažnosti č. 27145/14 , ods. 5 a 6) a Ibragimov v. Slovensko (pozri rozhodnutie ESĽP z 30. júna 2015 k sťažnosti č. 65916/10, ods. 19 až 22) a sťažnosť by opätovne preskúmal. V posudzovanom prípade A. A. Jandieva však na rozdiel od týchto prípadov ESĽP predbežné opatrenie nevydal. Z uvedeného zároveň vyplýva, že sťažovateľova sťažnosť už bola posúdená iným medzinárodným orgánom (ESĽP) 1. marca 2016, pričom nové okolnosti, ktoré mu boli sťažovateľom predložené po rozhodnutí ministerky spravodlivosti SR (8. februára 2018) a po tom, ako ústavný súd nevyhovel jeho sťažnosti (28. mája 2018), zjavne ESĽP nepovažoval za relevantné.
Upozorňujeme, že prebiehajúce azylové konanie nepredstavuje podľa § 501 Trestného poriadku prekážku vydania. Toto ustanovenie rieši situáciu, kedy cudzinci, ktorí majú byť vydaní na trestné stíhanie alebo na výkon trestu odňatia slobody do cudziny, zneužívajú inštitút azylu opakovaným podávaním žiadostí o udelenie azylu, čím odďaľujú realizáciu ich vydania, a tým sa vyhýbajú trestnému stíhaniu alebo vykonaniu trestu v dožiadanom štáte. Prvé azylové konanie, ktoré predstavovalo prekážku vydania A.A. Jandieva právoplatne skončilo 18. novembra 2010. A.A. Jandiev podal opakovanú žiadosť o azyl 9. decembra 2010. Skutočnosť, že ide o opakovanú žiadosť potvrdil aj súd pri rozhodovaní o (ne)prípustnosti vydania podľa § 501 Trestného poriadku. Ústavný súd vo svojom náleze III. ÚS 129/2018 z 2. mája 2018 zamietnutie sťažnosti A.A. Jandieva odôvodnil aj skutočnosťou, že sťažovateľ bol neúspešný pri svojich žiadostiach o azyl vo Švajčiarsku a v Belgicku.
Pripomíname, že A. A. Jandiev je v RF stíhaný pre trestný čin účasti v ozbrojenej skupine a ňou organizované útoky, nezákonné prechovávanie, prepravu a nosenie strelnej zbrane, teroristický čin, pokus o teroristický akt formou výbuchu spôsobujúceho vystrašenie obyvateľstva, pokus o zabitie viacerých osôb spáchaným nebezpečným spôsobom organizovanou skupinou. Uvedené skutočnosti vyžadujú bezprostredné zohľadnenie bezpečnostného rizika z hľadiska jeho prípadného prepustenia na slobodu. Faktická realizácia vydania sa totiž spravuje zákonnou 60 dňovou lehotou, ktorá sa počíta od udelenia povolenia ministra spravodlivosti SR s vydaním a jej márne uplynutie dňa 18. júla 2018 by malo za následok prepustenie A. A. Jandieva z vydávacej väzby. Predbežné opatrenia Výboru pre ľudské práva nemajú na rozdiel od právne záväzného predbežného opatrenia ESĽP, či rozhodnutia Ústavného súdu SR o odklade vykonateľnosti vplyv na plynutie uvedenej procesnej lehoty.
Vzhľadom na uvedené, berúc do úvahy rozhodnutia ústavného súdu v predmetnej veci, závery ESĽP, právne nezáväzný charakter rozhodnutí Výboru pre ľudské práva, riziko prepustenia A. A. Jandieva na slobodu v dôsledku uplynutia zákonnej lehoty, ako aj hrozbu, ktorú A. A. Jandiev predstavuje pre bezpečnosť, sme nevyhoveli žiadosti Výboru pre ľudské práva, ktorou podľa pravidla 92 Rokovacieho poriadku požiadal SR , aby sa zdržala vydania menovaného do RF.
Ďalej uvádzame, že vzhľadom na záruky poskytnuté RF a našu doterajšiu prax v podobných prípadoch, budeme situáciu sťažovateľa v RF ďalej monitorovať. V liste z 3. októbra 2014 sa Genáralna prokuratúra RF zaručila v nadväznosti na žiadosť SR, že v prípade vydania A. A. Jandieva bude Zastupiteľský úrad SR (ZÚ SR) v Moskve informovaný o mieste zadržiavania sťažovateľa a zástupcovia veľvyslanectva ho budú môcť navštíviť a hovoriť s ním bez prítomnosti tretej osoby. Podobný postup sme zrealizovali aj po vydaní A. CH. Čentieva do RF, kedy zástupcovia ZÚ SR overili dodržiavanie predtým poskytnutých záruk vykonaním monitorovacej návštevy 28. apríla 2015, v rámci ktorej bolo potvrdené, že A. CH. Čentievovi počas výkonu väzby nehrozilo mučenie ani týranie, nebol zranený ani zbitý, nebol vystavený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Po dobu pobytu nepodal sťažnosť na neuspokojivé väzobné podmienky. Zástupcovia ZÚ SR Moskva potvrdili, že menovaný bol počas rozhovoru v dobrej fyzickej kondícii a nebolo na ňom vidieť žiadne známky týrania, či mučenia. Podľa správy MZVaEZ SR z 24. júla 2015 sa súdny proces menovaného skončil a bol prepustený na slobodu. Skutočnosť, že nemožno pochybovať o vierohodnosti záruk RF bola potvrdená aj v rozhodnutí ESĽP z 1. marca 2016 v prípade A.A. Jandieva (A.Y. proti Slovensku, 37146/12). RF je navyše členským štátom Rady Európy a zmluvnou stranou Dohovoru. A. A. Jandiev má teda naďalej prístup k ESĽP v prípade akýchkoľvek porušení jeho práv v RF.
Z článku 35 ods. 2 Dohovoru jasne vyplýva, že pokiaľ by bol ESĽP presvedčený, že po vyhlásení sťažnosti za neprijateľnú (1. marec 2016) sa vyskytli nové relevantné skutočnosti, vydal by nové predbežné opatrenie, ako tomu bolo v prípade sťažnosti Čentiev v. Slovensko (pozri rozhodnutie ESĽP z 15. apríla 2014 k sťažnosti č. 27145/14 , ods. 5 a 6) a Ibragimov v. Slovensko (pozri rozhodnutie ESĽP z 30. júna 2015 k sťažnosti č. 65916/10, ods. 19 až 22) a sťažnosť by opätovne preskúmal. V posudzovanom prípade A. A. Jandieva však na rozdiel od týchto prípadov ESĽP predbežné opatrenie nevydal. Z uvedeného zároveň vyplýva, že sťažovateľova sťažnosť už bola posúdená iným medzinárodným orgánom (ESĽP) 1. marca 2016, pričom nové okolnosti, ktoré mu boli sťažovateľom predložené po rozhodnutí ministerky spravodlivosti SR (8. februára 2018) a po tom, ako ústavný súd nevyhovel jeho sťažnosti (28. mája 2018), zjavne ESĽP nepovažoval za relevantné.
Upozorňujeme, že prebiehajúce azylové konanie nepredstavuje podľa § 501 Trestného poriadku prekážku vydania. Toto ustanovenie rieši situáciu, kedy cudzinci, ktorí majú byť vydaní na trestné stíhanie alebo na výkon trestu odňatia slobody do cudziny, zneužívajú inštitút azylu opakovaným podávaním žiadostí o udelenie azylu, čím odďaľujú realizáciu ich vydania, a tým sa vyhýbajú trestnému stíhaniu alebo vykonaniu trestu v dožiadanom štáte. Prvé azylové konanie, ktoré predstavovalo prekážku vydania A.A. Jandieva právoplatne skončilo 18. novembra 2010. A.A. Jandiev podal opakovanú žiadosť o azyl 9. decembra 2010. Skutočnosť, že ide o opakovanú žiadosť potvrdil aj súd pri rozhodovaní o (ne)prípustnosti vydania podľa § 501 Trestného poriadku. Ústavný súd vo svojom náleze III. ÚS 129/2018 z 2. mája 2018 zamietnutie sťažnosti A.A. Jandieva odôvodnil aj skutočnosťou, že sťažovateľ bol neúspešný pri svojich žiadostiach o azyl vo Švajčiarsku a v Belgicku.
Pripomíname, že A. A. Jandiev je v RF stíhaný pre trestný čin účasti v ozbrojenej skupine a ňou organizované útoky, nezákonné prechovávanie, prepravu a nosenie strelnej zbrane, teroristický čin, pokus o teroristický akt formou výbuchu spôsobujúceho vystrašenie obyvateľstva, pokus o zabitie viacerých osôb spáchaným nebezpečným spôsobom organizovanou skupinou. Uvedené skutočnosti vyžadujú bezprostredné zohľadnenie bezpečnostného rizika z hľadiska jeho prípadného prepustenia na slobodu. Faktická realizácia vydania sa totiž spravuje zákonnou 60 dňovou lehotou, ktorá sa počíta od udelenia povolenia ministra spravodlivosti SR s vydaním a jej márne uplynutie dňa 18. júla 2018 by malo za následok prepustenie A. A. Jandieva z vydávacej väzby. Predbežné opatrenia Výboru pre ľudské práva nemajú na rozdiel od právne záväzného predbežného opatrenia ESĽP, či rozhodnutia Ústavného súdu SR o odklade vykonateľnosti vplyv na plynutie uvedenej procesnej lehoty.
Vzhľadom na uvedené, berúc do úvahy rozhodnutia ústavného súdu v predmetnej veci, závery ESĽP, právne nezáväzný charakter rozhodnutí Výboru pre ľudské práva, riziko prepustenia A. A. Jandieva na slobodu v dôsledku uplynutia zákonnej lehoty, ako aj hrozbu, ktorú A. A. Jandiev predstavuje pre bezpečnosť, sme nevyhoveli žiadosti Výboru pre ľudské práva, ktorou podľa pravidla 92 Rokovacieho poriadku požiadal SR , aby sa zdržala vydania menovaného do RF.
Ďalej uvádzame, že vzhľadom na záruky poskytnuté RF a našu doterajšiu prax v podobných prípadoch, budeme situáciu sťažovateľa v RF ďalej monitorovať. V liste z 3. októbra 2014 sa Genáralna prokuratúra RF zaručila v nadväznosti na žiadosť SR, že v prípade vydania A. A. Jandieva bude Zastupiteľský úrad SR (ZÚ SR) v Moskve informovaný o mieste zadržiavania sťažovateľa a zástupcovia veľvyslanectva ho budú môcť navštíviť a hovoriť s ním bez prítomnosti tretej osoby. Podobný postup sme zrealizovali aj po vydaní A. CH. Čentieva do RF, kedy zástupcovia ZÚ SR overili dodržiavanie predtým poskytnutých záruk vykonaním monitorovacej návštevy 28. apríla 2015, v rámci ktorej bolo potvrdené, že A. CH. Čentievovi počas výkonu väzby nehrozilo mučenie ani týranie, nebol zranený ani zbitý, nebol vystavený neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Po dobu pobytu nepodal sťažnosť na neuspokojivé väzobné podmienky. Zástupcovia ZÚ SR Moskva potvrdili, že menovaný bol počas rozhovoru v dobrej fyzickej kondícii a nebolo na ňom vidieť žiadne známky týrania, či mučenia. Podľa správy MZVaEZ SR z 24. júla 2015 sa súdny proces menovaného skončil a bol prepustený na slobodu. Skutočnosť, že nemožno pochybovať o vierohodnosti záruk RF bola potvrdená aj v rozhodnutí ESĽP z 1. marca 2016 v prípade A.A. Jandieva (A.Y. proti Slovensku, 37146/12). RF je navyše členským štátom Rady Európy a zmluvnou stranou Dohovoru. A. A. Jandiev má teda naďalej prístup k ESĽP v prípade akýchkoľvek porušení jeho práv v RF.
A.Y. proti Slovenskej republike.pdf