Rozsudky ESĽP v prípadoch týkajúcich sa mimoriadneho dovolania
Dňa 9. júna 2015 ESĽP vyhlásil rozsudky v prípadoch DRAFT-OVA, a. s. proti SR, PSMA, spol. s r. o. proti SR a COMPCAR, s. r. o. proti SR.
Ide o prípady, v ktorých sťažovatelia namietali porušenie svojich práv v dôsledku využitia inštitútu mimoriadneho dovolania. Vo všetkých troch prípadoch boli právoplatné rozsudky vydané vnútroštátnymi súdmi v prospech sťažovateľov zrušené najvyšším súdom na základe mimoriadneho dovolania podaného generálnym prokurátorom z podnetu druhého z účastníkov konania. Sťažovatelia na európskom súde tvrdili, že týmto krokom došlo k porušeniu ich práva na spravodlivé súdne konanie, zaručeného článkom 6 Dohovoru. V jednom z prípadov bola zároveň predložená námietka porušenia článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru, teda práva na pokojné užívanie majetku, a to tým, že došlo k zrušeniu právoplatného rozsudku priznávajúceho sťažujúcej sa spoločnosti peňažné plnenie.
Európsky súd vo svojich rozsudkoch poukázal na svoju ustálenú judikatúru týkajúcu sa porušenia princípu právnej istoty v dôsledku zrušenia právoplatných súdnych rozhodnutí v súkromnoprávnych sporoch na základe mimoriadnych opravných prostriedkov, v rámci ktorej pripúšťa takýto postup len za účelom napravenia podstatných vád konania alebo omylov vo výkone spravodlivosti, ktoré majú zásadný vplyv na právny systém a nie za účelom zabezpečenia právnej čistoty. Európsky súd konštatoval, že v týchto prípadoch nezistil žiadne „podstatné a presvedčivé okolnosti“, ktoré by odôvodňovali výnimku z princípu právnej istoty, ktorý vyžaduje nezrušiteľnosť súdnych rozhodnutí v súkromnoprávnych sporoch. Poukázal na to, že v rámci konania o mimoriadnom dovolaní neboli predložené žiadne skutočnosti alebo argumenty, ktoré by nebolo možné predložiť už v priebehu prejednávania veci súdmi dvoch stupňov. Vzhľadom na uvedené európsky súd rozhodol, že neboli dané okolnosti odôvodňujúce zásah do právoplatného a vykonateľného rozsudku v prospech sťažovateľov a tento zásah bol v rozpore s princípom právnej istoty a rovnosti zbraní v súdnom konaní. Došlo preto k porušeniu článku 6 Dohovoru. Európsky súd zároveň rozhodol o porušení článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru v prípade DRAFT-OVA a. s., a to z dôvodu, že zrušením právoplatného a vykonateľného rozsudku priznávajúceho sťažujúcej sa spoločnosti právo na peňažné plnenie boli porušené majetkové správa spoločnosti.
Spoločnosť DRAFT-OVA a. s. požadovala viac ako 25 miliónov eur z titulu majetkovej škody, 100 000 eur z titulu nemajetkovej ujmy a viac ako milión eur z titulu trov konania. Pokiaľ ide o majetkovú škodu, s poukazom na to, že sťažujúca sa spoločnosť má právo na základe jeho rozsudku podať návrh na obnovu konania podľa § 228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v rámci obnoveného konania budú súdy o tomto nároku rozhodovať, európsky súd uvedený nárok zamietol. Priznal jej 10 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy a 817,55 eur ako náhradu trov konania a zvyšok jej nárokov zamietol.
Spoločnosť PSMA, spol. s r. o. požadovala viac ako milión eur z titulu majetkovej škody, 20 000 eur z titulu nemajetkovej ujmy a 26 519,57 eur z titulu trov konania. Európsky súd jej priznal 10 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy a 18 000 eur ako náhradu trov konania a zvyšok jej nárokov zamietol.
Spoločnosť COMPCAR, s. r. o. požadovala 50 000 eur z titulu nemajetkovej ujmy. Európsky súd jej priznal 7 500 eur.
Skutkové okolnosti prípadov:
DRAFT-OVA, a. s. proti Slovenskej republike:
Spoločnosť DRAFT-OVA a.s., je súkromná akciová spoločnosť založená v roku 1993 v Českej republike so sídlom v Opave. V decembri 2005 sťažujúca sa spoločnosť podala proti Slovenskému plynárenskému priemyslu návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu v súvislosti so zmenkou vystavenou v roku 1998 bývalým riaditeľom pánom J. D., bývalým ministrom hospodárstva a ministrom financií, v sume približne 11 350 000 eur. Medzi februárom 2006 a aprílom 2009 súdy trikrát rozhodli v prospech sťažujúcej sa spoločnosti, pričom dospeli k záveru, že zmenka bola v roku 1998 platne vystavená ako bianko zmena (čo znamenalo, že dátum vyplatenia mal byť dopísaný dodatočne), a že dátum vyplatenia bol platne dopísaný na 1. novembra 2005. Tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť. Po podaní podnetu na podanie mimoriadneho dovolania Slovenským plynárenským priemyslom však generálny prokurátor napadol rozsudky mimoriadnym dovolaním. Najvyšší súd zrušil rozsudky v máji 2010, akceptujúc argument generálneho prokurátora, že neexistovala žiadna platná dohoda medzi sťažujúcou sa spoločnosťou a plynárenskou spoločnosťou týkajúcou sa dopísania dátumu splatnosti. V dôsledku tohto postupu sa prípad vrátil na nižšie súdy, ktoré návrh zamietli. Svoje rozhodnutie odôvodnili tak, že zmenka bola v skutočnosti vystavená „na videnie“, čo znamenalo, že bola splatná rok po jej vystavení a teda akékoľvek nároky z nej boli premlčané. Sťažujúca sa spoločnosť podala ústavnú sťažnosť, ktorou namietala zrušenie pôvodného právoplatného a vykonateľného rozsudku v jej prospech, v januári 2012 však bola odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.
PSMA, spol. s r. o. proti Slovenskej republike:
Spoločnosť PSMA, spol. s r.o., je spoločnosť s ručením obmedzeným, založená v roku 1995 so sídlom v Bratislave. V decembri 2006 podala žalobu proti Slovenskému rozhlasu, v ktorej požadovala náhradu škody za zrušenie zmluvy, ktorú s rádiom uzavrela v roku 1995 vo vzťahu k vysielaciemu času v rádiu. V máji a novembri 2007 súdy plne žalobe vyhoveli. Vo vzťahu k výpovedi zo zmluvy súdy poznamenali, že bolo platné, pretože táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná, Slovenský rozhlas nepredložil žiadne stanovisko a nezúčastnil sa pojednávaní na prvom stupni. Rozsudky nadobudli právoplatnosť a vykonateľnosť. Po podaní mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom na podnet Slovenského rozhlasu však najvyšší súd v auguste 2009 zrušil tieto rozsudky, pričom uviedol, že nižšie súdy pochybili pri svojom rozhodovaní, nakoľko nepreskúmali splatnosť zmluvy ako takej a náležite nepreskúmali platnosť výpovede zo zmluvy. Vec bola preto vrátená na nové konanie, ktoré stále prebieha. V novembri 2010 sťažujúca sa spoločnosť podala ústavnú sťažnosť, ktorý sa týkala zrušenia pôvodného, právoplatného a vykonateľného rozsudku v jej prospech, táto však bola odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.
COMPCAR, s. r. o. proti Slovenskej republike:
Spoločnosť COMPCAR, s. r.o., je spoločnosť s ručením obmedzeným, založená v roku 1995 so sídlom v Prešove. V roku 2004 sťažujúca sa spoločnosť kúpila priamym predajom od štátom vlastnenej spoločnosti, ktorá bola v konkurze, viacero nehnuteľností. Predaj bol schválený konkurzným súdom a vlastnícke právo prevedené na sťažujúcu sa spoločnosť. Následne, v apríli 2008, mesto Košice podalo žalobu na sťažujúcu sa spoločnosť, argumentujúc, že chybou neboli nehnuteľnosti zapísané ako jeho, že teda nepatrili predávajúcemu, a že v dôsledku toho bol predaj neplatný. Žaloba bola zamietnutá, súdy na dvoch stupňoch skonštatovali, že platila právna domnienka, že nehnuteľnosti skutočne patrili spoločnosti a že žalujúca spoločnosť ich nadobudla v dobrej viere. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v januári 2010. Po podaní mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom na podnet mesta Košice však najvyšší súd v apríli 2012 zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že v tomto prípade sa právna domnienka neuplatňovala a teda za týchto okolností nemohla byť sťažujúca sa spoločnosť považovaná za vlastníka bona fide. Prípad sa vrátil na prvý stupeň a konanie stále prebieha. V októbri 2010 sťažujúca sa spoločnosť podala ústavnú sťažnosť, ktorá sa týkala zrušenia pôvodného, právoplatného a vykonateľného rozsudku v jej prospech, táto však bola odmietnutá ako zjavne neopodstatnená.
Zástupkyňa SR pred Európskym súdom pre ľudské práva s poukazom na konštantnú judikatúru tohto súdu dlhodobo upozorňovala na problematiku formulácie a využívania inštitútu mimoriadneho dovolania. Uvedenej problematike sa preto venovala aj ako členka Komisie pre rekodifikáciu Občianskeho súdneho poriadku. Nový Civilný sporový poriadok, ktorý by mal byť účinný od 1. júla 2016, už judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva reflektuje, a to v úprave nového inštitútu dovolania Generálneho prokurátora. Podľa zástupkyne SR pred Európskym súdom pre ľudské práva je potrebné, aby judikatúra ESĽP vrátane dnešných rozhodnutí bola zohľadňovaná v ďalšej praxi Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Zároveň upozorňuje účastníkov konania požadujúcich podanie mimoriadneho dovolania na to, že sa vystavujú riziku zmeškania lehoty na podanie sťažnosti podľa článku 127 ústavy, a následnej sťažnosti na európsky súd, keďže mimoriadne dovolanie nie je považované za taký prostriedok, ktorý je potrebné v zmysle judikatúry európskeho súdu vyčerpať. Ďalej upozorňuje na to, že sa iniciovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku vystavujú riziku jeho napadnutia na európskom súde druhým účastníkom konania.
TLAČOVÁ SPRÁVA ZÁSTUPKYNE VLÁDY SR PRED ESĽP
Pre viac informácií môžete kontaktovať zástupkyňu vlády SR pred ESĽP.