ESĽP rozhodol v prospech Slovenska v prípade ZIPP Bratislava, spol. s r.o.
Dňa 19. novembra 2013 Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyhlásil rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti v prípade ZIPP Bratislava, spol. s r.o. proti Slovenskej republike.
Skutkový stav možno zhrnúť nasledovne. Krajský súd v Bratislave rozsudkom z apríla 2002 zaviazal sťažujúcu sa spoločnosť na zaplatenie určitej peňažnej sumy. Najvyšší súd rozsudok potvrdil, jeho rozhodnutie však nebolo sťažujúcej sa spoločnosti doručené. Aj napriek tomu bola na rozsudku vyznačená doložka právoplatnosti, podľa ktorej rozsudok nadobudol právoplatnosť 27. júla 2003 a vykonateľnosť 13. augusta 2003. V rámci exekučného konania začatého na návrh veriteľa podala sťažujúca sa spoločnosť námietky proti upovedomeniu o začatí exekúcie s tým, že rozsudok najvyššieho súdu z mája 2003 jej nebol doručený, a preto rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Exekučný súd námietky v novembri 2003 zamietol s poukazom na to, že krajský súd už medzičasom doručil rozsudok najvyššieho súdu sťažujúcej sa spoločnosti a na rozsudku vyznačil novú doložku právoplatnosti. Následne bola vykonaná exekúcia celej sumy vrátane trov exekúcie odpísaním z bankového účtu sťažujúcej sa spoločnosti. Generálny prokurátor na podnet sťažujúcej sa spoločnosti napadol rozhodnutie exekučného súdu mimoriadnym dovolaním, ktorému najvyšší súd vo februári 2005 vyhovel, zrušil napadnuté rozhodnutie a vrátil vec exekučnému súdu na ďalšie konanie. Exekučný súd sa však vecou opätovne nezaoberal, a to z dôvodu, že exekúcia už bola vykonaná a navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. V decembri 2005 sťažujúca sa spoločnosť podala žalobu podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti štátu a tvrdila, že v dôsledku nesprávneho úradného postupu krajského súdu a nezákonného rozhodnutia exekučného súdu jej vznikla škoda v podobe trov exekučného konania vo výške približne 28 600 EUR, ktorým sa mohla vyhnúť, ak by mala možnosť rozsudok splniť dobrovoľne. Súdy žalobu zamietli s odôvodnením, že sťažujúca sa spoločnosť v rámci exekučného konania podala námietky iba proti exekúcii ako takej, nepodala však námietky voči trovám exekúcie. Následné rozhodnutie z novembra 2003 sa preto netýkalo priamo trov exekúcie, ktoré si sťažujúca sa spoločnosť uplatňovala prostredníctvom žaloby na náhradu škody. Sťažujúca sa spoločnosť neuspela ani so sťažnosťou podanou na ústavnom súde.