Preskočiť na hlavný obsah
Oficiálna stránka SK

Doména gov.sk je oficiálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

Slovenčina

    Rozsudok ESĽP vo veci X. proti Lotyšsku

    ​Dňa 26. novembra 2013 Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „európsky súd“) vyhlásil rozsudok veľkej komory vo veci X. proti Lotyšsku týkajúceho sa medzinárodného únosu dieťaťa.

    ​Prípad sa konkrétne týka konania o návrat dieťaťa do Austrálie ako krajiny obvyklého pobytu, ktorú matka opustila spolu s dcérou v čase, keď mala necelých tri a pol roka. Skutkové okolnosti prípadu možno zhrnúť nasledovne. Prvostupňový súd v Lotyšsku v novembri 2008 nariadil návrat dieťaťa do Austrálie po tom, ako otec uneseného dieťaťa inicioval konanie o návrat. Sťažovateľka sa voči tomuto rozsudku odvolala, pričom namietala svoju vlastnú neschopnosť vrátiť sa a žiť v Austrálii. Okrem toho predložila posudok vypracovaný psychológom na jej vlastnú žiadosť, v ktorom sa konštatovalo, že v prípade okamžitého oddelenia dieťaťa od matky môže vzniknúť u dieťaťa psychologická trauma. V januári 2009 Krajský súd v Rige potvrdil prvostupňové rozhodnutie o návrate dieťaťa, majúc za to, že tvrdenia matky boli nepodložené. Pokiaľ ide o možnú obavu zo vzniku psychologickej traumy vyjadrenej v posudku, konštatoval, že mu neprináleží ho posúdiť z dôvodu, že sa týkal merita konania o opatrovníckom práve, ktoré nebolo súčasťou konania o návrat dieťaťa.    

    Vo veci najskôr rozhodovala sedemčlenná komora európskeho súdu rozsudkom z 13. decembra 2011, ktorá dospela k záveru, že lotyšské súdy opomenutím náležitého preskúmania celej rodinnej situácie porušili právo matky podľa článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) v kontexte nariadenia návratu maloletého dieťaťa do Austrálie. Avšak vzhľadom na žiadosť lotyšskej vlády o postúpenie prípadu veľkej komore európskeho súdu sa prípad dostal pred veľkú komoru. Tá väčšinou  hlasov rozhodla, že lotyšské súdy v predmetnom prípade nedodržali procesné požiadavky článku 8 Dohovoru z dôvodu, že odmietli posúdiť tvrdenie „o vážnej ujme“, ktorá dieťaťu hrozila v prípade nariadenia návratu do Austrálie.

    V tejto súvislosti európsky súd najskôr vo všeobecnosti konštatoval, že Dohovor a Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len „Haagsky dohovor“) musia byť interpretované v súlade a bez vzájomného konfliktu, pričom rozhodujúci je najlepší záujem dieťaťa. Tiež zdôraznil, že vnútroštátne súdy sú povinné náležite preskúmať celú rodinnú situáciu, vrátane tvrdení o „vážnej ujme“, ktorá by dieťaťu v prípade návratu mala hroziť, a toto preskúmanie musia vnútroštátne súdy vo svojich rozhodnutiach aj náležite odôvodniť. Ďalej uviedol, že v prípade potreby by vnútroštátne súdy mali zabezpečiť poskytnutie vhodných záruk v krajine obvyklého pobytu, najmä v podobe jasných ochranných opatrení v prípade známej hrozby.
    Pokiaľ ide o konkrétne posúdenie skutočností v predmetnom prípade, európsky súd poznamenal, že medzi únosom dieťaťa z Austrálie do podania žiadosti o návrat uplynul menej ako jeden rok, v dôsledku čoho mal byť ihneď nariadený návrat dieťaťa. V tejto súvislosti však Lotyšsku vytkol, že napriek tomu, že sťažovateľka predložila odvolaciemu súdu v Rige posudok vypracovaný psychológom, ktorý signalizoval, že v prípade okamžitého oddelenia matky od dieťaťa môže vzniknúť u dieťaťa psychická trauma, odvolací súd sa s ním nevysporiadal. Podľa názoru európskeho súdu bolo neprijateľné, aby súd rozhodol o neprípustnosti tohto dôkazu z dôvodu, že sa týkal viac merita opatrovníckeho konania ako merita konania o návrat. V tejto súvislosti európsky súd zdôraznil, že psychologický posudok upriamoval pozornosť na riziko vzniku vážnej psychologickej traumy, ktorá bola priamo prepojená s najlepším záujmom dieťaťa, a preto toto tvrdenie malo byť preskúmané vo svetle článku 13 písm. b) Haagskeho dohovoru. Krajský súd v Rige mal preto umožniť účastníkom konania vyjadriť sa k tomu dôkazu alebo zabezpečiť vypracovanie druhého znaleckého posudku z vlastnej iniciatívy. Tiež malo byť preskúmané, či by matka mohla ísť za svojou dcérou do Austrálie a udržiavať tam s ňou kontakt. Okrem toho európsky súd zdôraznil, že potreba dodržania krátkych lehôt stanovených v Haagskom dohovore nezbavovala lotyšské orgány zodpovednosti vykonať účinné preskúmanie takéhoto tvrdenia. V dôsledku toho Súd konštatoval, že odmietnutie krajského súdu v Rige preskúmať sťažovateľkine námietky podľa článku 13 písm. b) Haagskeho dohovoru viedlo k porušeniu procesných záväzkov stanovených v článku 8 Dohovoru.    
    Zástupkyňa SR pred ESĽP upozorňuje vnútroštátne súdy na ich povinnosť postupovať v konaniach o návrat v súlade s vyššie uvedenou judikatúrou európskeho súdu k článku 8 Dohovoru. V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu k článku 154c ústavy predstavujú Dohovor a judikatúra naň sa vzťahujúca pre vnútroštátne orgány aplikácie práva záväzné výkladové smernice na výklad a uplatňovanie zákonnej úpravy základných práv a slobôd zakotvených v druhej hlave ústavy, a tým normujú rámec, ktorý tieto orgány v konkrétnom prípade nemôžu prekročiť.