ESĽP: Rozhodnutie v prípade Lesoochranárske zoskupenie VLK proti Slovenskej republike
Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP") 2. októbra 2012 vyhlásil za neprijateľnú sťažnosť Lesoochranárskeho zoskupenia VLK proti Slovenskej republike na porušenie práva na prístup k súdu zaručeného článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovoru“) a práva na rešpektovanie súkromného života chráneného článkom 8 Dohovoru.
Zoskupenie v zmysle svojich stanov vzniklo ako iniciatíva na záchranu prirodzeného lesa na Zemi. Kvôli následkom víchrice, ktorá postihla 19. novembra 2004 Vysoké Tatry, požiadali Štátne lesy TANAP v Tatranskej Lomnici 20. novembra 2006 Obvodný lesný úrad v Poprade, aby vyhlásil mimoriadny stav nebezpečenstva a prijal opatrenia v súvislosti s rizikom premnoženia podkôrneho hmyzu v lesoch v Kôprovej doline a Tichej doline. Dňa 5. apríla 2007 obvodný lesný úrad uložil Štátnym lesom TANAP-u vykonať ochranné opatrenia, ktoré znížia riziko premnoženia podkôrneho hmyzu v lesnom celku Podbanské, predovšetkým ísť do zalesnenej oblasti postihnutej kalamitou a vyhľadať a odstrániť nakazené stromy. Zoskupenie sa žiadnym spôsobom konania nezúčastnilo. Keby bolo bývalo prizvané do konania, podľa zákona o lesoch by malo procesné postavenie účastníka konania (t.j. mohlo by sa o. i. proti rozhodnutiu odvolať).
Svojou sťažnosťou podanou na ESĽP zoskupenie namietalo, že rozhodnutiu z 5. apríla 2007 malo predchádzať udelenie výnimky alebo vydanie súhlasu s nesúladom s podmienkami ochrany životného prostredia podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, pričom zoskupenie malo mať v konaní postavenie účastníka konania podľa tohto zákona. Vydaním rozhodnutia z 5. apríla 2007 bez predchádzajúceho udelenia výnimky alebo vydania súhlasu a bez účasti zoskupenia malo byť porušené právo zoskupenia na prístup k súdu a jeho právo na priaznivé životné prostredie, ktoré je súčasťou práva na rešpektovanie súkromného života. So sťažnosťou rovnakého znenia sa zoskupenie neúspešne obrátilo aj na Ústavný súd Slovenskej republiky.
Podľa názoru vlády sťažujúce sa zoskupenie, ani jeho členovia, neboli napadnutým rozhodnutím, na základe ktorého sa mali v určených lokalitách vykonať opatrenia na zamedzenie šírenia podkôrneho hmyzu, priamo dotknutí. Jeho sťažnosť tak podľa vlády bola iba actio popularis, ktorú Dohovor nepripúšťa. Vláda tiež vo svojom stanovisku zdôraznila, že sťažujúce sa zoskupenie v konaní, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie obvodného lesného úradu z 5. apríla 2007, nevyužilo možnosť uplatňovať procesné práva zúčastnenej osoby, keďže žiadosť o upovedomenie o začatých správnych konaniach (vrátane už prebiehajúcich) podľa zákona o lesoch doručilo obvodnému lesnému úradu až 16. júla 2007, teda po skončení napadnutého konania.
V rozhodnutí z 2. októbra 2012 ESĽP konštatoval, že účinky napadnutého rozhodnutia na životné prostredie vo všeobecnosti a na zoskupenie ako také, resp. na jeho členov, nie sú podoprené dôkazmi. Znamená to, že v sťažnosti ide predovšetkým o formálne uznanie sťažujúceho sa zoskupenia za účastníka sporného konania. ESĽP v tejto súvislosti upozornil, že nie je jeho úlohou abstraktne preskúmavať vnútroštátne právo a prax a teda v tomto konkrétnom prípade sa zaoberať abstraktnou otázkou procesného postavenia environmentálnych organizácií v konaniach prebiehajúcich na Slovensku. Ak by zoskupenie bolo predmetom konania priamo dotknuté, zodpovedajúce procesné práva by mu prináležali. ESĽP následne sťažnosť na porušenie práva na prístup k súdu ako zjavne nepodloženú zamietol. Keďže podstata sťažnosti na porušenie práva na rešpektovanie súkromného života bola rovnaká, mal ESĽP za to, že musí byť rovnako zamietnutá ako zjavne nepodložená.