ESĽP: Rozsudok v prípade Piskura proti Slovenskej republike (č. 2)

Konkurzné konanie sa začalo v januári 2003, kedy si sťažovateľ prihlásil svoju pohľadávku do konkurzného konania a stále sa neskončilo. O jeho nároku sa tak koná viac ako 9 rokov a 7 mesiacov na dvoch stupňoch konania. Konanie o náhradu škody sa začalo v novembri 2006 a stále sa neskončilo. Doposiaľ tak prebieha viac ako 5 rokov a 9 mesiacov, pričom počas tohto obdobia sa vo veci konalo na jednom stupni konania. Okrem toho sťažovateľ namietal porušenie článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru, článku 14 Dohovoru a článku 1 a 13 Dohovoru. 

Dĺžkou napadnutých konaní sa zaoberal aj Ústavný súd SR na základe viacerých sťažností podľa článku 127 ústavy. Pokiaľ ide o konkurzné konanie, ústavný súd v auguste 2009 nálezom rozhodol, že v konaní došlo k prieťahom. V dôsledku toho priznal pánovi Piskurovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 600 EUR a náhradu trov právneho zastúpenia. Okrem toho prikázal krajskému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Pokiaľ ide o konanie o náhradu škody, ústavný súd odmietol podanú ústavnú sťažnosť z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti, nakoľko v postupe dotknutého súdu nezistil také obdobia nečinnosti, ktoré by bolo možné označiť za prieťahy. Rovnako boli odmietnuté aj ďalšie dve ústavné sťažnosti sťažovateľa, či už z dôvodu neprípustnosti alebo z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. 

Európsky súd sa nestotožnil s argumentáciou vlády, ktorá s odvolaním sa na nález  ústavného súdu vo vzťahu ku konkurznému konaniu tvrdila, že sťažovateľa ďalej nemožno považovať za poškodenú osobu, vzhľadom na nápravu, ktorú získal na vnútroštátnej úrovni zo strany ústavného súdu. V tejto súvislosti európsky súd dospel k záveru, že priznané odškodnenie bolo za okolností prípadu neprimerane nízke. Okrem toho poukázal na to, že nedošlo ani  k urýchleniu konania na základe príkazu ústavného súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Rovnako sa nestotožnil ani s argumentáciou vlády, že sťažovateľ mohol podať ďalšiu ústavnú sťažnosť vo vzťahu ku konaniu o žalobe o náhradu škody, ak sa domnieval, že v konaní došlo k prieťahom. Po preskúmaní podstaty sťažnosti európsky súd konštatoval, že dĺžka oboch napadnutých konaní bola neprimeraná, čím došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru. Zvyšné námietky pána Piskuru európsky súd odmietol, keď nezistil žiaden náznak porušenia práv a slobôd zaručených Dohovorom.

Za zistené porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru európsky súd priznal pánovi Piskurovi 5 200 EUR z titulu nemajetkovej ujmy, berúc do úvahy čiastočné odškodnenie, ktorého sa sťažovateľ domohol v konaní pred ústavným súdom. Zvyšok jeho nárokov zamietol.