Preskočiť na hlavný obsah

ESĽP: Rozsudky v prípadoch TNS, s.r.o. proti SR, Franc proti SR a Laduna proti SR

​Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil 31. mája 2012 rozsudky v prípadoch TNS, s.r.o. proti Slovenskej republike, Franc proti Slovenskej republike a Laduna proti Slovenskej republike. Všetky tri prípady sa týkali sťažností na neprimeranú dĺžku konania. Európsky súd priznal sťažovateľom celkovo 14 080 eur.

TNS, s.r.o. proti Slovenskej republike

V prípade TNS, s.r.o. proti Slovenskej republike sa sťažujúca spoločnosť podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru sťažovala na neprimeranú dĺžku konania o zaplatenie peňažnej sumy. Predmetné konanie sa začalo v apríli 2006 a stále nie je právoplatne skončené.

Dĺžkou konania sa zaoberal aj Ústavný súd SR na základe sťažnosti podľa článku 127 ústavy. V apríli 2009 ju odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Podľa jeho názoru postup dotknutého okresného súdu nevykazoval znaky zbytočných prieťahov.

Európsky súd poukázal na to, že sťažujúca sa spoločnosť sa nedomohla prostredníctvom ústavnej sťažnosti žiadneho odškodnenia a  dospel k záveru, že dĺžka napadnutého konania bola neprimeraná, v dôsledku čoho konštatoval, že došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru.

Za zistené porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru európsky súd priznal sťažujúcej sa spoločnosti 3 000 eur z titulu nemajetkovej ujmy a 1 000 eur ako náhradu nákladov a výdavkov. Zvyšok jej nárokov zamietol.

Úplné znenie rozsudku nájdete TU.


Franc proti Slovenskej republike

V prípade Franc proti Slovenskej republike sa sťažovateľ podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru sťažoval na neprimeranú dĺžku konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Predmetné konanie sa začalo v septembri 1999 a stále nie je právoplatne skončené.

Dĺžkou konania sa dvakrát zaoberal aj Ústavný súd SR na základe sťažnosti podľa článku 127 ústavy. Tento najskôr nálezom z novembra 2006 rozhodol, že v konaní došlo k prieťahom a priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 60 000 Sk. Okrem toho prikázal dotknutému okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Neskôr, na základe druhého nálezu Ústavný súd SR znovu rozhodol, že v konaní došlo k ďalším prieťahom a priznal pánovi Francovi ďalšie odškodnenie vo výške 1500 EUR. Pán Franc v tejto súvislosti namietal, že odškodnenie, ktoré mu bolo priznané zo strany ústavného súdu bolo nedostatočné.

Po preskúmaní podstaty sťažnosti európsky súd konštatoval, že dĺžka napadnutého konania bola neprimeraná, čím došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru.

Za zistené porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru európsky súd priznal pánovi Francovi 2 500 EUR z titulu nemajetkovej ujmy a 750 EUR ako náhradu nákladov a výdavkov. Zvyšok jeho nárokov zamietol.

Úplné znenie rozsudku nájdete TU.


Laduna proti Slovenskej republike

V prípade Laduna proti Slovenskej republike sa sťažovateľ sťažoval podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru na nespravodlivosť a neprimeranú dĺžku troch občianskoprávnych konaní. Prvé konanie sa začalo v máji 2003 a stále nie je právoplatne skončené. Druhé konanie sa začalo v decembri 2003 a tiež ešte neskončilo. Tretie konanie, na ktorého dĺžku sa sťažovateľ sťažoval, trvalo 3 a pol roka. Okrem toho pán Laduna podľa článku 13 Dohovoru tvrdil, že vo vzťahu k dĺžke napadnutých konaní nemal k dispozícii účinný prostriedok nápravy.

Dĺžkami napadnutých konaní sa zaoberal aj Ústavný súd SR na základe viacerých sťažností podľa článku 127 ústavy. Ani v jednom prípade nekonštatoval, že by došlo k porušeniu práv sťažovateľa postupom dotknutých súdov.

Po preskúmaní prvého konania európsky súd poznamenal, že okresný súd stále nerozhodol v merite veci, a že v období medzi májom 2003 a decembrom 2007 nekonal efektívne, keď poukázal na to, že krajský súd mu zrušil tri rozhodnutia. Rovnako aj v druhom konaní európsky súd zistil, že okresný súd konal neefektívne, a že sa v jeho postupe vyskytli prieťahy. Z toho dôvodu európsky súd vo vzťahu k obom konaniam dospel k záveru, že ich dĺžka bola neprimeraná, v dôsledku čoho konštatoval porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru. Zvyšné námietky pána Ladunu odmietol z dôvodu zjavnej nepodloženosti resp. pre nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy.

Za zistené porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru európsky súd priznal pánovi Ladunovi 6 800 eur z titulu nemajetkovej ujmy a 30 eur ako náhradu nákladov a výdavkov. Zvyšok jeho nárokov zamietol.

Úplné znenie rozsudku nájdete TU.