Preskočiť na hlavný obsah

ESĽP: Rozsudok v prípade Bubláková proti SR

Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil 15. februára 2011 rozsudok v prípade Bubláková proti Slovenskej republike. Sťažovateľka žalovala Slovenskú republiku pre neprimeranú dĺžku konania o rozvod, ktoré trvalo viac ako štyri roky. Európsky súd priznal pani Bublákovej odškodnenie a náhradu výdavkov vyše 4 800 eur.
Pani Bubláková žalovala Slovenskú republiku pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v dôsledku neprimeranej dĺžky konania o rozvod a o úpravu práv a povinností k maloletým dcéram vedeného na Okresnom súde Košice II, určité obdobie vedeného aj na Okresnom súde Košice I. Predmetné konanie trvalo 4 roky a 5 mesiacov na jednom stupni. Zároveň podľa článku 13 Dohovoru tvrdila, že vo vzťahu k dĺžke predmetného konania nemala k dispozícii účinný prostriedok nápravy. Pani Bubláková sa sťažovala na dĺžku predmetného konania aj na ústavnom súde. Ústavný súd však odmietol sťažnosť sťažovateľky ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu okresný súd už nekonal vo veci samej, vzhľadom na to, že medzičasom bol vo veci vyhlásený prvostupňový rozsudok. Európsky súd sa vo svojom rozsudku nestotožnil s argumentáciou vlády, že sťažovateľka nepodala ústavnú sťažnosť v súlade s formálnymi požiadavkami a praxou ústavného súdu, keď ju nepodala voči postupu okresného súdu v čase, keď konanie ešte prebiehalo. V tomto ohľade európsky súd poznamenal, že ústavný súd mal preskúmať sťažovateľkinu sťažnosť, vzhľadom na to, že bola podaná v čase, keď jej ešte nebol doručený prvostupňový rozsudok a predtým, ako bolo konanie právoplatne skončené. V tomto ohľade európsky súd poukázal na to, že v danom čase nebolo možné predvídať ďalší priebeh konania. Okrem toho európsky súd poznamenal, že hoci okresný súd už nekonal v merite veci, po vyhlásení prvostupňového rozsudku vykonával ďalšie procesné úkony, v ktorých sa mohli vyskytnúť prieťahy. Následne, s poukazom na dĺžku predmetného konania a význam predmetu sporu pre sťažovateľku, ktoré malo byť vedené s osobitnou starostlivosťou, európsky súd konštatoval, že došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru. Zároveň konštatoval aj porušenie článku 13 Dohovoru vzhľadom na spôsob, akým sa ústavný súd zaoberal jej ústavnou sťažnosťou. Za zistené porušenie európsky súd priznal pani Bublákovej 4 300 eur z titulu nemajetkovej ujmy a 570 eur ako náhradu nákladov a výdavkov. Zvyšok jej nárokov zamietol. http://cmiskp.echr.coe.int/tkp197/view.asp?item=1&portal=hbkm&action=html&highlight=SLOVAKIA&sessionid=66752082&skin=hudoc-en