Preskočiť na hlavný obsah

ESĽP: Rozsudky v prípadoch Gál proti SR, Hajduová proti SR, Kaščák proti SR, Vrabec proti SR

Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil 4 rozsudky proti slovenskej republike. Štát musí podľa nich zaplatiť sťažovateľom celkovo viac ako 20 400€. V dvoch prípadoch išlo o prieťahy v súdnom konaní. Okrem toho európsky súd riešil aj sťažnosť na nezákonnú väzbu, či pochybenie vnútroštátnych orgánov.
Prípad Gál proti SR Pán Gál žaloval Slovenskú republiku pre porušenie článku 5 ods. 1 písm. c) a 4 Dohovoru v trestnom konaní vedenom proti nemu. Konkrétne tvrdil, že jeho väzba bola nezákonná z dôvodu, že nebol predvedený pred sudcu do 24 hodín po jeho zadržaní, odvolávajúc sa na Listinu základných práv a slobôd. V tejto súvislosti tiež tvrdil, že z dôvodu rozporu príslušných lehôt relevantná právna úprava nemala požadovanú kvalitu. Ďalej namietal, že pri rozhodovaní o jeho väzbe neboli dodržané procesné záruky. Konkrétne poukazoval na to, že o zákonnosti jeho väzby nebolo rozhodnuté urýchlene a rozhodnutia o jeho väzbe neboli dostatočne odôvodnené. Európsky súd konštatoval, že došlo k porušeniu článku 5 ods. 4 Dohovoru z dôvodu, že vnútroštátne súdy nerozhodli urýchlene o zákonnosti vzatia sťažovateľa do väzby. V tomto ohľade európsky súd vytkol vnútroštátnym orgánom, že konanie o sťažnosti pána Gála proti rozhodnutiu o vzatí do väzby trvalo celkovo 46 dní, z čoho 12 dní trvalo písomné vyhotovenie rozhodnutia krajským súdom a ďalších 28 dní, kým bolo rozhodnutie pánovi Gálovi doručené prostredníctvom okresného súdu. V tejto súvislosti európsky súd zároveň vytkol ústavnému súdu, že nepreskúmal konanie o zákonnosti väzby ako celok, vrátane doručenia rozhodnutia. Námietku sťažovateľa podľa článku 5 ods. 1 písm. c) Dohovoru, že nebol predvedený pred sudcu v 24-hodinovej lehote podľa Listiny základných práv a slobôd odmietol z dôvodu zjavnej nepodloženosti. V tomto ohľade európsky súd poukázal na jednoznačné znenie Ústavy Slovenskej republiky, ktorá po zmene v roku 2001 stanovovala 48-hodinovú lehotu na predvedenie pred sudcu, čo potvrdzovala aj následná rozhodovacia činnosť ústavného súdu. Námietku týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí o väzbe európsky súd odmietol pre nevyčerpanie vnútroštátnych prostriedkov nápravy, keď poukázal na to, že pán Gál ju nevzniesol vo svojej sťažnosti pred ústavným súdom. Za zistené porušenie článku 5 ods. 4 Dohovoru európsky súd priznal pánovi Gálovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1 200 eur a 900 eur ako náhradu nákladov a výdavkov. Zvyšok jeho nárokov zamietol. Prípad Hajduová proti SR V ďalšom prípade proti Slovenskej republike sa pani Hajduová sťažovala, že vnútroštátne orgány porušili jej práva podľa článku 5 a 8 Dohovoru. K zásahu do jej práv malo dôjsť v dôsledku toho, že krátko po tom, ako bol bývalý manžel pani Hajduovej odsúdený v trestnom konaní pre svoje násilné správanie voči nej a bolo mu nariadené ochranné liečenie, sa po prepustení z nemocnice, opätovne vyhrážal pani Hajduovej a jej právnej zástupkyni. V tomto ohľade pani Hajduová tvrdila, že Okresný súd Košice I si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nezariadil, aby bol jej manžel umiestnený v liečebnom ústave schopnom poskytnúť mu potrebné liečenie ihneď po odsúdení 7. januára 2002. V tomto ohľade poukazovala na to, že počas trestného konania bolo v konaní pred okresným súdom preukázané, že trpí vážnou poruchou osobnosti a súdni znalci odporučili jeho umiestnenie v psychiatrickom zariadení. Keďže sa však v dôsledku opomenutia okresného súdu tak nestalo, bývalý manžel sa opätovne vyhrážal sťažovateľke a jej právnej zástupkyni, v dôsledku čoho boli nútené podať nové trestné oznámenie. Na základe neho bolo začaté ďalšie trestné stíhanie, v dôsledku čoho bol bývalý manžel pani Hajduovej opätovne políciou obvinený a následne vzatý do väzby. Po preskúmaní okolností prípadu európsky súd konštatoval, že došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru z dôvodu, že vnútroštátne orgány neprijali dostatočné opatrenia, hoci vedeli o násilnom správaní bývalého manžela pani Hajduovej voči sťažovateľke. V tomto ohľade európsky súd poznamenal, že napriek tomu, že hrozby bývalého manžela nevyústili do aktov fyzického násilia, jeho predchádzajúce správanie vo vzťahu k sťažovateľke odôvodňovalo obavu, že budú uskutočnené. Hoci európsky súd ocenil následný zásah polície v podobe začatia nového trestného stíhania a vzatia bývalého manžela pani Hajduovej do väzby, poznamenal, že to bolo v dôsledku nečinnosti vnútroštátnych orgánov zabezpečiť jeho umiestnenie v psychiatrickom zariadení. V tomto ohľade európsky súd poukázal na pozitívny záväzok štátu prijať preventívne praktické opatrenia v prípade, že vnútroštátne orgány majú vedomosť o existencii reálneho nebezpečenstva. Odsúdenie sťažovateľkinho bývalého manžela, jeho predchádzajúca trestná minulosť a potreba psychiatrickej liečby mali u vnútroštátnych orgánov evokovať nebezpečenstvo budúceho násilia a hrozieb voči sťažovateľke, a z toho dôvodu mali vnútroštátne orgány konať s väčším stupňom ostražitosti. Námietku pani Hajduovej podľa článku 5 Dohovoru európsky súd odmietol z dôvodu, že nebola zlučiteľná s ustanoveniami Dohovoru. V tomto ohľade európsky súd poukázal na to, že Dohovor nezaručuje právo na bezpečnosť osoby v kontexte fyzickej bezpečnosti, ale v kontexte fyzickej slobody. Za zistené porušenie článku 8 Dohovoru európsky súd priznal pani Hajduovej náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 4 000 eur a 1 000 eur ako náhradu nákladov a výdavkov. Zvyšok jej nárokov zamietol. Prípad Kaščák proti SR V ďalšom prípade proti Slovenskej republike sa pán Kaščák podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru sťažoval na dĺžku konania o zaplatenie peňažnej sumy, ktoré prebiehalo na dvoch stupňoch konania. Dĺžkou konania na prvom stupni sa zaoberal aj Ústavný súd SR, ktorý v konaní pred Okresným súdom Prešov zistil zbytočné prieťahy a prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Okrem toho priznal pánovi Kaščákovi náhradu trov právneho zastúpenia. Primerané finančné zadosťučinenie mu však nepriznal, keď poukázal na to, že pán Kaščák svojím správaním prispel k dĺžke konania a medzičasom prvostupňový súd rozhodol vo veci. Európsky súd s poukazom na princípy stanovené vo svojej judikatúre konštatoval, že náprava, ktorú pán Kaščák získal zo strany ústavného súdu, nebola dostatočná. V tomto ohľade európsky súd poznamenal, že v čase nálezu konanie trvalo 5 rokov, 10 mesiacov a 21 dní na okresnom súde. S poukazom na jednoduchý charakter sporu a dĺžku konania na jednom stupni, európsky súd konštatoval, že došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru. Pokiaľ ide o spravodlivé zadosťučinenie pán Kaščák si uplatnil 173 eur z titulu majetkovej škody, 2500 eur z titulu nemajetkovej ujmy a 73 eur ako náklady za preklad. Európsky súd zamietol nárok pána Kaščáka na náhradu majetkovej škody, lebo nezistil príčinnú súvislosť medzi zisteným porušením a uplatnenou majetkovou škodou. Tiež zamietol jeho náklady za preklad, vzhľadom na to, že ich pán Kaščák nepodložil. Na druhej strane priznal pánovi Kaščákovi požadovaných 2 500 eur z titulu nemajetkovej ujmy. Prípad Vrabec proti SR V poslednom prípade proti Slovenskej republike sa pán Vrabec podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru sťažoval na dĺžku konania o výkon rozhodnutia, ktoré prebiehalo na Okresnom súde Bratislava IV. Okrem toho pán Vrabec podľa článku 13 Dohovoru namietal, že vo vzťahu k dĺžke predmetného konania nemal k dispozícii účinný prostriedok nápravy. Dĺžkou konania sa zaoberal aj Ústavný súd SR, ktorý v konaní pred okresným súdom zistil zbytočné prieťahy a prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Okrem toho priznal pánovi Vrabcovi náhradu trov právneho zastúpenia. Primerané finančné zadosťučinenie mu však nepriznal, keď poukázal na to, že pán Vrabec je v napadnutom konaní v postavení povinného. Európsky súd s poukazom na princípy stanovené vo svojej judikatúre konštatoval, že náprava, ktorú pán Vrabec získal zo strany ústavného súdu, nebola dostatočná. V tomto ohľade európsky súd poznamenal, že v čase nálezu ústavného súdu konanie o výkon rozhodnutia trvalo 6 rokov a 8 mesiacov na okresnom súde. Po náleze prebiehalo ďalších 5 rokov a 8 mesiacov. S poukazom na dĺžku konania, európsky súd konštatoval, že došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru. Zároveň konštatoval, že došlo aj k porušeniu článku 13 Dohovoru zaručujúceho právo pána Vrabca na účinný prostriedok nápravy. Pokiaľ ide o spravodlivé zadosťučinenie, pán Vrabec si uplatnil 10 000 eur z titulu nemajetkovej ujmy a 812,19 eur ako náhradu nákladov a výdavkov. Európsky súd mu priznal požadované sumy v plnom rozsahu.