Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil dva rozsudky proti Slovenskej republike (Rosselet-Christ, Komár proti SR)

Pani Rosselet-Christ žalovala Slovenskú republiku pre porušenie článku 5 ods. 1 písm. c) , ods. 3 a ods. 4 Dohovoru. Konkrétne tvrdila, že jej väzba bola nezákonná, neexistovali na ňu žiadne dôvody, bola neprimeraná a že nebola vypočutá súdom pred vydaním rozhodnutia o ďalšom trvaní jej väzby. Európsky súd konštatoval, že došlo k porušeniu článku 5 ods. 3 Dohovoru z dôvodu, že vnútroštátne orgány nepostupovali v prípade s osobitným urýchlením. Vzhľadom na uvedené nepovažoval za potrebné skúmať, či dôvody uvádzané vnútroštátnymi súdmi boli relevantné a dostatočné na odôvodnenie celkovej dĺžky sťažovateľkinej väzby. Sťažnosť sťažovateľky na namietané porušenie článku 5 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k dvom rozhodnutiam najvyššieho súdu z júla a septembra 2005 európsky súd zamietol ako zjavne nepodloženú. Pokiaľ ide o ďalšie rozhodnutia európsky súd vyhlásil sťažnosť na porušenie článku 5 ods. 1 Dohovoru za neprijateľnú z dôvodu nevyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy, konkrétne ústavnej sťažnosti podľa článku 127 ústavy. Pokiaľ ide o namietané porušenie článku 5 ods. 4 Dohovoru európsky súd jednotlivé sťažnosti sťažovateľky odmietol z dôvodu zjavnej nepodloženosti, z dôvodu nevyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy a z dôvodu nedodržania šesťmesačnej lehoty na podanie sťažnosti. Za zistené porušenie článku 5 ods. 3 Dohovoru európsky súd priznal sťažovateľke 5400 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. Z titulu náhrady výdavkov a nákladov jej priznal 1500 eur. V prípade Komár proti Slovenskej republike sa sťažovateľ podľa článku 6 Dohovoru sťažoval na dĺžku a nespravodlivosť konania týkajúceho sa vyporiadania bezpodielového vlastníctva manželov, ktoré trvalo od 16. júla 1985 do 11. marca 2005. Ďalej namietal, že výsledok uvedeného konania porušil jeho právo na pokojné užívanie majetku zaručené článkom 1 Protokolu č. 1. Dĺžkou tohto konania sa zaoberal aj Ústavný súd SR, ktorý v marci 2006 konštatoval zbytočné prieťahy v konaní pred Okresným súdom Prešov, priznal pánovi Komárovi nemajetkovú ujmu vo výške 100 000 Sk a náhradu trov právneho zastúpenia. S poukazom na princípy stanovené vo svojej judikatúre európsky súd konštatoval, že náprava, ktorú sťažovateľ získal zo strany Ústavného súdu SR, nebola vzhľadom na dĺžku konania v čase vyhlásenia nálezu Ústavného súdu SR dostatočná. Európsky súd súhlasil s Ústavným súdom SR, že v konaní sa vyskytli prieťahy a preto konštatoval, že došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru. Sťažnosť sťažovateľa na namietané porušenie práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyhlásil za neprijateľnú z dôvodu nevyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy. Sťažnosť sťažovateľa na namietané porušenie článku 1 Protokolu č. 1 európsky súd zamietol z dôvodu zjavnej nepodloženosti. Za zistené porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru sťažovateľovi priznal 3 200 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. O náhradu nákladov a výdavkov sťažovateľ nepožiadal.