ESĽP rozhodol v prípade Lóška proti Slovenskej republike v prospech SR

Pán Lóška sa sťažoval, že exekučné konanie vedené voči nemu nebolo spravodlivé a verejné. Ďalej namietal, že rozhodnutia Sociálnej poisťovne, týkajúce sa jeho povinnosti prispievať na odvody, prijaté vo februári 1999 vo vzťahu k roku 1998, boli vymáhané aj napriek tomu, že boli neskôr zrušené. Tiež namietal, že požiadavka povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom mala na neho diskriminujúci účinok. Napokon v spojitosti so skutkovými okolnosťami prípadu namietal, že nemal k dispozícii účinný prostriedok nápravy. Pokiaľ ide o namietanú spravodlivosť a verejnosť exekučného konania, ESĽP poukázal na to, že výkon všetkých rozhodnutí Sociálnej poisťovne z februára 1999 bol zastavený v septembri 2004 a vymáhané sumy boli v dôsledku zastavenia konania vrátené sťažovateľovi. Za daných okolností ESĽP dospel k záveru, že pána Lóšku už nemožno považovať za poškodenú osobu, v dôsledku čoho uvedenú námietku odmietol z dôvodu jej zjavnej nepodloženosti. ESĽP rovnako dospel k záveru o zjavnej nepodloženosti v prípade namietaného porušenia vlastníckych práv pána Lóšku. Napokon, pokiaľ ide o námietku, že požiadavka povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom mala na pána Lóšku diskriminujúci účinok, ESĽP vo svetle dostupných materiálov nezistil žiaden náznak porušenia práv a slobôd pána Lóšku. Aj túto námietku preto odmietol z dôvodu zjavnej nepodloženosti.