Informácia o 34. zasadnutí Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť
Dňa 23. mája 2019 sa v kongresovej sále Ministerstva zahraničných vecí a európskych
záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „MZVaEZ SR“) uskutočnilo mimoriadne 34. zasadnutie Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť (ďalej len „rada“).
Podpredsedníčka rady a štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti SR Edita Pfundtner otvorila zasadnutie a vyzvala na hlasovanie k návrhu programu zasadnutia rady.
Program bol schválený v nasledujúcom znení:
- Odporúčania adresované Slovenskej republike počas tretieho kola Univerzálneho periodického hodnotenia Rady OSN pre ľudské práva
BOD I.
Generálna riaditeľka sekcie medzinárodnoprávnej, konzulárnej a krízového manažmentu Barbara Illková v zastúpení štátneho tajomníka MZVaEZ SR Františka Ružičku predstavila materiál Odporúčania adresované Slovenskej republike počas tretieho kola Univerzálneho periodického hodnotenia Rady OSN pre ľudské práva. Vo svojom úvodnom slove uviedla, že materiál nadväzuje na dialóg delegácie vedenej štátnym tajomníkom MZVaEZ SR Františkom Ružičkom so zástupcami členských štátov OSN, ktorý sa konal 28. januára 2019 v Ženeve na jedenástom stretnutí 32. zasadnutia pracovnej skupiny pre Univerzálne periodické hodnotenie Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva. Celkovo vystúpilo osemdesiatdva členských štátov OSN, ktoré následne adresovali Slovenskej republike stodeväťdesiatpäť odporúčaní z celého spektra aktuálnych tém ochrany a podpory ľudských práv. Po posúdení každého odporúčania a na základe zhodnotenia vecne príslušnými rezortami, resp. inštitúciami sa navrhovalo akceptovať stosedemdesiatšesť odporúčaní, čiastočne akceptovať deväť odporúčaní a neakceptovať desať odporúčaní. Odôvodnenie tejto pozície bolo obsiahnuté v priloženom návrhu stanoviska vlády Slovenskej republike, ktoré sa po vnútroštátnom schválení postupuje Úradu vysokej komisárky OSN pre ľudské práva so sídlom v Ženeve.
Z hľadiska aplikácie legislatívneho postupu pani generálna riaditeľka uviedla, že od 25. apríla do 10. mája 2019 sa k predkladanému materiálu uskutočnilo medzirezortné pripomienkové konanie, v rámci ktorého bolo predložených dvadsaťtri pripomienok, z toho dvadsať zásadných. Po rozporovom konaní bola jedna zásadná pripomienka odvolaná a osem akceptovaných, s čím bol rozpor odstránený. Zo strany verejnosti bolo vznesených jedenásť pripomienok označených ako zásadné, z toho jedna duplicitná a jedna obyčajná. Keďže žiadna z pripomienok uplatnených verejnosťou nemala charakter hromadnej pripomienky, boli posudzované ako obyčajné pripomienky. Na základe konzultácie s vecne príslušnými rezortmi a inštitúciami boli predkladateľom štyri pripomienky verejnosti akceptované a sedem neakceptovaných. Následne bol materiál zasielaný na vnútroštátne schvaľovanie na rokovanie vlády.
Podpredsedníčka rady po úvodnom vystúpení pani generálnej riaditeľky otvorila diskusiu k predmetnému materiálu. Zo strany členov občianskej spoločnosti v rade bolo namietané stanovisko Slovenskej republiky k stanovisku 6,7,8,10, ktoré neakceptuje uvedené odporúčania týkajúce sa ratifikácie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a o boji proti nemu (ďalej len „Istanbulský dohovor“). Svoju nespokojnosť s právnym stavom opierali najmä o 2 platné uznesenia vlády SR, ktorých cieľom bolo smerovať verejné politiky na prípravu materiálu zaoberajúceho sa návrhom na ratifikáciu Istanbulského dohovoru. Ide o uznesenie vlády č. 389 z augusta 2007, v rámci ktorého má Slovenská republika sledovať vývoj verejnej diskusie, priebežne moderovať odbornú diskusiu na tému Istanbulského dohovoru a potom predložiť na rokovanie vlády návrh na ratifikáciu Istanbulského dohovoru po vyhodnotení odbornej a vecnej verejnej diskusie a uznesenie č. 703/2013, ktoré sa týka prijatia Národného akčného plánu na odstránenie násilia páchaného na ženách, v rámci ktorého jednou z úloh je predložiť a pripraviť materiál na rokovanie vlády v podobe návrhu na ratifikáciu Istanbulského dohovoru. Ďalej tiež argumentovali skutočnosťou, že Slovenská republika ako členská krajina Európskej Únie má záväzok bojovať proti násiliu páchanému na ženách. Ministerstvo spravodlivosti SR (ďalej len „ministerstvo“) odporúčania ratifikovať Istanbulský dohovor neakceptovalo z dôvodu, že Národná rada Slovenskej republiky, ako najvyšší zákonodarný orgán Slovenskej republiky požiadala svojím uznesením č. 1697 z 29. marca 2019 vládu Slovenskej republiky, aby nepokračovala v procese smerujúcom k ratifikácii Istanbulského dohovoru a vykonala všetky úkony súvisiace s oznámením Rade Európy, že Slovenská republika sa nehodlá stať zmluvnou stranou Istanbulského dohovoru. Ministerstvo sa súčasne stotožnilo s právnym názorom MZVaEZ SR vo veci splnomocnenia od prezidenta pre vládu SR vo veci oznámenia Rade Európy, a to, že Slovenská republika sa nehodlá stať zmluvnou stranou dohovoru. Ministerstvo súčasne dodáva, že predložilo vláde v auguste 2017 právnu analýzu, v zmysle ktorej nie sú právne prekážky ratifikácie Istanbulského dohovoru.
Na zasadnutí bola otvorená aj diskusia k odporúčaniam, ktoré neboli akceptované, resp. boli čiastočne neakceptované zo strany gestora Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „MZ SR“). Ako MZ SR uviedlo, odporúčanie č. 142 týkajúce sa komplexného prijatia programu sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a vyčlenenia dostatočných zdrojov na jeho zavedenie nebolo akceptované okrem iného aj z dôvodu, že program je momentálne v procese tvorby, MZ SR zároveň požiadalo o odklad do 30. októbra 2019 vo veci Programu starostlivosti o ženu a reprodukčné zdravie, nakoľko v odborných kruhoch neprišlo k vzájomného konsenzu.
Odporúčania č. 143 venovať sa problematike reprodukčného zdravia prostredníctvom Národného programu starostlivosti o deti a dorast nebolo akceptované z dôvodu, že uvedenému sa venujú národné Koncepcie špecializačných odborov pediatrie, pediatrickej gynekológie a gynekológie-pôrodníctva a platná národná legislatíva.
Čiastočne bolo akceptované odporúčanie č. 144, ktoré sledovalo zabezpečenie univerzálneho krytia všetkých nákladov súvisiacich so sexuálnym a reprodukčným zdravím a modernými antikoncepčnými metódami zo štátneho zdravotného poistenia.V zmysle príslušných zákonovnáklady súvisiace so sexuálnym zdravím a modernými antikoncepčnými metódami nesmú byť hradené z verejného zdravotného poistenia. Náklady na reprodukčné zdravie (umelé oplodnenie) je čiastočne hradené z verejného zdravotného poistenia.
Renáta Bierbaumer, riaditeľka odboru zahraničných vecí a európskych záležitostí kancelárie ministerky vnútra, v zastúpení štátneho tajomníka Ministerstva vnútra SR sa vo svojom príspevku vyjadrila, že MV SR neakceptovalo odporúčanie č. 96, ktorého účelom malo byť zriadenie nezávislého a nestranného orgánu dohľadu nad políciou, s cieľom vyšetrovať údajné prípady zlého zaobchádzania a postaviť zodpovedné osoby pred súd. Ako ďalej uviedla, v otázke nezávislého a nestranného orgánu dohľadu nad políciou už boli prijaté viaceré legislatívne kroky. Dňa 1. februára 2019 bol zriadený Úrad inšpekčnej služby Slovenskej republiky, ktorý síce spadá organizačne pod ministerstvo vnútra, ale jeho postavenie je nezávislé, vzhľadom ku skutočnosti, že každý príslušník ozbrojených síl má len jedného nadriadeného a vyšetrovanie v rámci Slovenskej republiky je nezávislé. Rovnako boli legislatívne prijaté i zmeny v záujme zvýšenia transparentnosti a objektívnosti pri obsadzovaní vrcholných funkcií v Policajnom zbore v súvislosti s vymenovaním do funkcie prezidenta Policajného zboru a riaditeľa Úradu inšpekčnej služby.
Po ukončení diskusie k jednotlivým odporúčaniam bol zo strany občianskej spoločnosti členom rady Michalom Davalom prezentovaný pozmeňujúci návrh k uzneseniu, z dôvodu, že niektorí členovia a členky rady za občiansku spoločnosť majú odlišné stanovisko k niektorým bodom a odporúčajú vláde SR zmeniť stanovisko Slovenskej republiky k odporúčaniam číslo šesť až desať, deväťdesiatšesť, stoštyridsaťdva až stoštyridsaťsedem, stoosemdesiatjeden z neakceptovaných alebo čiastočne akceptovaných na akceptované. Návrh pozmeňujúceho uznesenia tiež žiadal členov rady, ktorí zastupujú ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, ktoré sú gestormi alebo spolupracujúcimi orgánmi na implementácii materiálu, aby do 15. decembra 2020 predložili na rokovanie rady návrh implementácie akceptovaných odporúčaní. Pozmeňujúci návrh nebol členmi rady pri hlasovaní v dostatočnom počte podporený a rada preto následne hlasovala o pôvodnom znení uznesenia, ktoré bolo prijaté.
Rada uznesením č. 218 zobrala na vedomie materiál Odporúčania adresované Slovenskej republike počas tretieho kola Univerzálneho periodického hodnotenia Rady OSN pre ľudské práva.