Preskočiť na hlavný obsah

Informácia o 32. zasadnutí Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť

Dňa 13. decembra 2018 sa v hoteli Sorea Regia konalo 32. zasadnutie Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť (ďalej len „rada“), v rámci ktorého bola zároveň odovzdaná cena ministra spravodlivosti SR za významný prínos v oblasti ľudských práv.
Podpredsedníčka rady a štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti SR Edita Pfundtner otvorila zasadnutie a vyzvala na hlasovanie k návrhu programu zasadnutia rady.

Program bol schválený v nasledujúcom znení:

  1. Informácia zo zasadnutí výborov
  2. Vyhlásenie rady k 70. výročiu vyhlásenia Všeobecnej deklarácie ľudských práv
  3. Pracovná definícia antisemitizmu (predkladá minister spravodlivosti a predseda rady)
  4. Novela zákona o Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva (predkladá minister spravodlivosti a predseda rady)
  5. II. Správa o plnení Celoštátnej stratégie o ochrane a podpore ľudských práv v Slovenskej republike
  6. Informácia o stave prípravy Piatej správy o implementácii Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín v Slovenskej republike (predkladá štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí)
  7. Správa o stave používania jazykov národnostných menšín na území Slovenskej republiky za obdobie rokov 2017 – 2018 (predkladá splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny, Úrad vlády SR)
  8. Rôzne

Úvodom 32. zasadnutia rady, minister spravodlivosti Gábor Gál ako predseda rady odovzdal cenu ministra spravodlivosti za významný prínos v oblasti ľudských práv, ktorá sa každoročne udeľuje pri príležitosti osláv Medzinárodného dňa ľudských práv. Cieľom tohto ocenenia je pripomenúť si významnú a náročnú prácu expertov, občianskych aktivistov pôsobiacich v oblasti presadzovania ľudských práv, ako aj oceniť bežných ľudí, ktoré sa stali obeťou porušovania ľudských práv a svojím príbehom prispeli k zvýšeniu povedomia o význame ľudských práv v Slovenskej republike. V roku 2018 bola cena udelená doc. PhDr. Michalovi Vašečkovi PhD., ktorý sa ako sociológ, výskumník, konzultant a občiansky aktivista roky venuje témam inklúzie Rómov na Slovensku a predchádzaniu a eliminácie rasizmu, xenofóbie a antisemitizmu.

BOD I.
V prvom bode programu podpredsedníčka rady a štátna tajomníčka Ministerstva spravodlivosti SR (ďalej len „ministerstvo“ alebo „MS SR“) informovala, že ministerstvu  boli doručené informácie zo zasadnutí výborov (Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny; Výboru pre rodovú rovnosť; Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím; Výboru pre deti a mládež), ktoré boli následne v elektronickej podobe doručené všetkým členom rady. Výbor pre výskum, vzdelávanie a výchovu v oblasti ľudských práv a rozvojového vzdelávania zasadal až 10. decembra 2018, závery preto neboli členom rady zaslané. Zostávajúce výbory v medzisesionálnom období nezasadali. Podpredsedníčka rady pri tejto príležitosti zároveň dala priestor a vyzvala aj na ústne prezentovanie dôležitých informácií zo zasadnutí výborov.

V rámci tohto bodu programu vystúpil štátny tajomník Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR (ďalej len „MŠVVaŠ SR“) p. Peter Krajňák v zastúpení ministerky MŠVVaŠ SR, ktorý predniesol rade Dodatok č. 4 k Štatútu Výboru pre výskum, vzdelávanie a výchovu v oblasti ľudských práv a rozvojového vzdelávania (ďalej len „VVVLPRV“). Ako informoval, VVVLPRV na svojom 16. zasadnutí 10. decembra 2018 prijal Uznesenie č. 1/2018, ktorým VVVLPRV schválil Dodatok č.4 k Štatútu VVVLPRV, ktorým sa upravuje sídlo sekretariátu VVLPRV na MŠVVaŠ SR a tajomník VVVLPRV na štátneho zamestnanca MŠVVaŠ SR, ktorého vymenúva a odvoláva predseda/predsedníčka VVLPRV. Tajomník výboru ďalej nemá hlasovacie právo. Ďalšia zmena štatútu sa dotýkala výzvy pre účely podávania nominácií za členov/členky VVVLPRV. Predseda VVVLPRV vyhlási výzvu zverejnením na webovom sídle MŠVVaŠ SR a to do 15 dní od schválenia štatútu radou.

V rámci tohto bodu programu bola zároveň vznesená požiadavka od pána Branislava Mamojku, podpredsedu Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím, o sprostredkovanie informácií k aktuálnemu postupu prác na vecnom zámere reformy opatrovníctva, resp. nominácie zástupcov z radov venujúcej sa práci na reforme opatrovníctva. Táto požiadavka bola vzatá na vedomie štátnou tajomníčkou MS SR a prizvanie jedného zástupcu organizácií na pomoc osobám so zdravotným postihnutím do pracovnej skupiny bolo prisľúbené.

V rámci informácií Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny bola na rokovanie prizvaná námestníčka riaditeľa Fondu na podporu kultúry národnostných menšín (ďalej len  „Fond“) pani Dagmar Čerťanská, ktorá sprostredkovala členom rady aktuálne informácie z činnosti fondu. Ako uviedla, v rámci dotačnej činnosti fondu bolo k 13. decembru 2018 celkovo podpísaných 1447 zmlúv/projektov v celkovej výške 7 129 000 Eur.

Výzva č. 1/2019 určená pre maďarskú a rómsku národnostnú menšinu už bola v čase sprostredkovania informácii rade ukončená. Výzva č. 2/2019 určená pre bulharskú, českú, chorvátsku, moravskú, nemeckú, poľskú, rómsku, rusínsku, ruskú, srbskú, ukrajinskú a židovskú národnostnú menšinu bola s uzávierkou k 17. decembra 2018. Výzva č. 3/2019 určená pre maďarskú národnostnú menšinu prebiehala do 7. januára 2019.

Fond taktiež od posledného zasadnutia výboru v spolupráci s Protimonopolným úradom Slovenskej republiky pripravil Schému štátnej pomoci poskytovanej v Slovenskej republike prostredníctvom Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, týkajúcu sa audiovizuálnych diel, ktorá bola zverejnená v Obchodnom vestníku č. 209/2018 vydanom dňa 29. októbra 2018 pod číslom G000036. Platnosť schémy je do 31. decembra 2022. Ďalej bol v Obchodnom vestníku č. 209/2018 vydanom dňa 29. októbra 2018 pod číslom G000036 zverejnený dodatok č. 1 k Schéme minimálnej pomoci poskytovanej v Slovenskej republike prostredníctvom Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, ktorým sa táto schéma dopĺňa o podprogramy zamerané na vznik alebo vývoj národnostného rozhlasového/televízneho vysielania a vznik alebo vývoj národnostných kultúrnych projektov realizovaných prostredníctvom internetu.

Rada následne pristúpila k hlasovaniu o tomto bode zasadnutia a uznesením č.206 zobrala na vedomie Informáciu zo zasadnutí výborov.

Uznesením č. 207 rada schválila Dodatok č. 4 k Štatútu Výboru pre výskum, vzdelávanie a výchovu v oblasti ľudských práv.

BOD II.
Druhým bodom programu zasadnutia rady  predstavil podpredseda rady za občiansku spoločnosť p. Kalmán Petöcz návrh vyhlásenia Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť z 13. decembra 2018 pri príležitosti 70. výročia vyhlásenia Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorého znenie bolo členom rady vopred zaslané spolu s materiálmi na zasadnutie. Radou bolo vyhlásenie jednohlasne podporené.

BOD III.
V bode tri programu vystúpil tajomník rady v zastúpení ministra spravodlivosti SR, ktorý predstavil návrh uznesenia rady k pracovnej definícií pojmu antisemitizmu vypracovanej Medzinárodnou alianciou pre pripomínanie holokaustu (International Holocaust remembrance Alliance, ďalej len „IHRA”).

Uvádzame, že IHRA je medzinárodná organizácia s mandátom týkajúcim sa výlučne otázkam súvisiacim s holokaustom a antisemitizmom, Slovenská republika je členom IHRA od roku 2005.

Pracovná definícia IHRA je široko akceptovanou definíciou, za ktorej podporu sa vyslovili viaceré subjekty. Podporu prijatiu definície vyjadrili inštitúcie Európskej únie. Európsky parlament („EP“) prijal pracovnú definíciu IHRA uznesením EP z 1. júna 2017 o boji proti antisemitizmu (2017/2692(RSP).
Prijatie definície pojmu antisemitizmus má prispieť k ľahšiemu identifikovaniu prejavov antisemitizmu a tým im účinnejšie predchádzať a eliminovať ich. Vyjadrenie podpory definícii antisemitizmu aliancie IHRA predstavuje pozitívny signál v boji proti extrémizmu a jeho prejavom. Definícia môže ďalej slúžiť na vzdelávacie účely, ako aj na správnu identifikáciu niektorých trestných činov extrémizmu. Vyjadrenie podpory definícii antisemitizmu vyjadrila aj Národná rada Slovenskej republiky, ktorá svojím uznesením pracovnú definíciu schválila 28.11.2018.

Návrh uznesenia rady vychádzal jednak z originálnej, právne nezáväznej pracovnej verzie znenia definície antisemitizmu, doplnený o odporúčanie vláde SR, ministerstvám a ostatným ústredným orgánom štátnej správy SR a iným verejným orgánom a inštitúciám využívať túto definíciu pri realizácii politík, resp. ako nástroj vzdelávania a tréningov na účely včasnej a efektívnej identifikácie prejavov antisemitizmu. Zámerom bodu C uznesenia bolo vyzvať výbory rady aktívne vyhľadávať ďalšie existujúce pracovné definície pojmov vo svojich oblastiach pôsobnosti.

Rada následne pristúpila k hlasovaniu o tomto bode zasadnutia, čím bolo prijaté uznesenie č.208.

BOD IV.
V štvrtom bode rokovania rady predstavil tajomník rady v zastúpení ministra spravodlivosti novelu zákona o Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva (ďalej len „stredisko“). Ako úvodom tajomník rady informoval, na radu bolo predložené znenie zákona pripravené na rokovanie poradných orgánov vlády SR.

Novela zákona bola predmetom MPK do 19. 10. 2018, odvtedy prebiehali rozporové konania, konzultácie a materiál bol prepracovávaný následne v zmysle vyhodnotenia pripomienok. Nasledujúce zmeny obsiahnuté v návrhu:

Mandát strediska sa explicitne dopĺňa o právomoci strediska podávať nezávislé odporúčania, stanoviská a návrhy legislatívnych a nelegislatívnych opatrení vláde SR, Národnej rade SR a orgánom verejnej správy; o právomoc prispievať k správam SR a vydávať vlastné nezávislé správy o plnení úloh vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv o ľudských právach; o pôsobnosť podporovať ratifikáciu alebo pristúpenie k medzinárodným zmluvám o ľudských právach a dohliadať na ich implementáciu. Súčasne boli viaceré právomoci strediska precizované a jasnejšie definované. Zavádza sa tiež povinnosť vlády, Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NRSR“) a orgánov verejnej správy zaslať stredisku vyjadrenie do 30 dní od doručenia odporúčania, stanoviska a pod. Stredisko bude svoju výročnú správu predkladať NRSR.

Rada– správna rada strediska sa premenúva na „radu“, ktorá má 7 členov: a) jeden člen vymenovaný verejným ochrancom práv, b) jeden člen vymenovaný spoločne komisárom pre deti a komisárom pre osoby so zdravotným postihnutím, c) jeden člen vymenovaný predsedom Slovenskej akadémie vied, d) jeden člen vymenovaný predsedníctvom Slovenskej advokátskej komory, e) jeden člen vymenovaný Tlačovo-digitálnou radou Slovenskej republiky, f) jeden člen vymenovaný spoločne predsedom Združenia miest a obcí Slovenska a predsedom Združenia samosprávnych krajov, g) jeden člen vymenovaný predsedom vlády Slovenskej republiky na návrh mimovládnych organizácií; postup pri predkladaní návrhu na vymenovanie člena rady určí predseda vlády SR.

Každý nominujúci  navrhne 2 kandidátov Výboru NRSR pre ľudské práva a národnostné menšiny (ďalej len „výbor NRSR“), ktorý následne zvolí jedného z každej dvojice navrhnutých kandidátov.  Kandidáti musia byť bezúhonní a najmenej päť rokov aktívne činní v oblasti ľudských práv alebo v oblasti nediskriminácie. Za aktívne činnú sa považuje osoba, ktoré pôsobí vo verejnom sektore, mimovládnom sektore, v sektore vedy, výskumu a vzdelávania alebo v oblasti advokácie, mediácie a iných foriem poskytovania právnej pomoci.

Výbor NRSR pri voľbe dbá, aby bola zabezpečená nezávislosť a pluralitné zastúpenie odborníkov pôsobiacich v oblasti ľudských práv alebo v oblasti nediskriminácie, reflektujúcich rôzne zložky spoločnosti. Členstvo v rade je nezlučiteľné s výkonom funkcie v orgáne verejnej moci alebo s členstvom v politickej strane alebo politickom hnutí. Člen rady je povinný do 30 dní odo dňa jeho vymenovania funkciu alebo členstvo podľa predchádzajúcej vety ukončiť. Pre pozíciu výkonného riaditeľa sa zavádza verejné výberové konanie.

Rada uznesením č.209 zobrala na vedomie novelu zákona o Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva s pripomienkami.

BOD V.
V bode päť zasadnutia bola predstavená tajomníkom rady v zastúpení ministra spravodlivosti II. Správa o plnení Celoštátnej stratégie o ochrane a podpore ľudských práv v Slovenskej republike (ďalej len „ II. Správa o plnení stratégie“)

Príprava II. Správy o plnení stratégie  bola bodom zasadnutia na ostatnom zasadnutí rady, ku ktorému bolo prijaté uznesenie č.205, kde sa okrem iného poveril sekretariát rady zapracovať pripomienky od členov rady. MS SR zároveň prostredníctvom kontaktných bodov na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky, Ministerstve kultúry Slovenskej republiky a Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky žiadalo o doplnenie informácií, ktoré boli následne zapracované do II. Správy o plnení stratégie. MS SR taktiež dopracovalo poklady k činnosti zástupkyne SR pred ESĽP a pridané boli i informácie v oblasti vzdelávania k ľudským právam uskutočnené Justičnou akadémiou a Inštitútom vzdelávania Omšenie ministerstva.

Počas zasadnutia vzišla zo strany občianskej spoločnosti a jej expertov výzva na prehodnotenie aktualizácie Celoštátnej stratégie o ochrane a podpore ľudských práv, ktorá je podľa expertov rady už teraz, tri roky po schválení neaktuálna.

Rada uznesením č. 210 zobrala na vedomie II. Správu o plnení Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike Bod C.1 uvedeného uznesenia navrhuje predsedovi rady pripraviť návrh aktualizácie Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike do 31. júla 2020.

BOD VI.
V bode VI. rokovania rady vystúpila pani Barbara Illková, generálna riaditeľka sekcie medzinárodnoprávnej, konzulárnej a krízového manažmentu Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (ďalej len „MZVaEZ SR“) v zastúpení štátneho tajomníka MZVaEZ SR, ktorá informovala o aktuálnom stave prípravy Piatej správy o implementácii Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín v Slovenskej republike (ďalej len  „Piata správa na ochranu národnostných menšín“ ).

Ako generálna riaditeľka uviedla, Piata správa na ochranu národnostných menšín bola pripravovaná v rámci piateho cyklu monitorovania Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín. MZVaEZ SR ako gestor spracoval materiál na základe podkladov jednotlivých orgánov štátnej správy, so zameraním predovšetkým na prezentáciu vývoja legislatívy a spoločenskej praxe v oblasti ochrany národnostných menšín, t.j. v zachovávaní ich národného povedomia a podpore ich duchovnej, kultúrnej a jazykovej identity, ako aj v prevencii a potláčaní pretrvávajúcich prejavov diskriminácie príslušníkov národnostných menšín na etnickom základe, a to v sledovanom období rokov 2013 – 2018. V záverečnej časti piata správa informuje o opatreniach, ktoré boli prijaté na implementáciu záväzkov po jednotlivých článkoch Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín.

Medzirezortné pripomienkové konanie k materiálu prebiehalo od 15. do 28. novembra 2018, vyhodnotenie k materiálu bolo ukončené 14. decembra 2018. Informácia o predmetnom materiáli bola  27. novembra 2018 prerokovaná na XXXI. zasadnutí Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny rady, ktorá ju svojím uznesením č. 127/2018 zobrala na vedomie.

Rada k tomuto bodu zasadnutia neprijímala uznesenie, nakoľko v čase zasadnutia rady prebiehalo k Piatej správe na ochranu národnostných menšín záverečné vyhodnocovanie pripomienok v rámci rozporového konania. Správa bola následne členom rady zaslaná elektronicky za účelom hlasovania prostredníctvom procedúry per rollam v zmysle čl. 5 rokovacieho poriadku vzhľadom na skutočnosť, že do 1. februára 2019 je potrebné materiál predložiť generálnemu tajomníkovi Rady Európy, čomu musí zároveň predchádzať jej prerokovanie vládou SR.

BOD VII.
Siedmym bodom programu bola Správa o stave používania jazykov národnostných menšín  na území Slovenskej republiky za obdobie rokov 2017 – 2018 (ďalej len „Správa o používania jazykov národnostných menšín“), ktorú na zasadnutí prezentoval splnomocnenec vlády pre národnostné menšiny p. László Bukovszky v zastúpení vedúceho Úradu vlády SR.

Správa o používaní jazykov národnostných menšín bola vypracovaná Úradom vlády Slovenskej republiky v spolupráci s Úradom splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny.  V poradí už štvrtá správa poskytuje aktuálne informácie o používaní jazykov národnostných menšín za obdobie 2017 – 2018, nadväzujúc na predchádzajúce správy. Zároveň sa ňou mapuje vnútroštátny legislatívny rámec používania jazykov národnostných menšín v Slovenskej republike, sumarizuje sa proces a výsledky implementácie medzinárodnoprávneho rámca používania menšinových jazykov, ako aj aktuálny vývoj v oblasti inštitucionálneho zabezpečenia používania jazykov národnostných menšín v SR.

Ambíciou Správy o používaní jazykov národnostných menšín bolo taktiež poskytnúť štruktúrovaný a komplexný obraz aktuálneho stavu používania jazykov národnostných menšín v SR. V tejto súvislosti bol preto uskutočnený rozsiahly dotazníkový prieskum, za účelom získania zberu údajov týkajúcich sa relevantných oblastí používania jazykov národnostných menšín v zmysle zákona č. 184/1999 Z.z. za obdobie rokov 2017 – 2018 (do 1. júla 2018)

Rada uznesením č. 211 zobrala na vedomie Správu o stave používania jazykov národnostných menšín na území Slovenskej republiky za obdobie rokov 2017 -2018 a zároveň ju odporučila vláde SR schváliť.

RÔZNE
V bode Rôzne informoval p. Martin Giertl splnomocnenec vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti o prijatom uznesení zo 4. decembra 2018 na 17. Rade vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie, ktorá sa týkala postavenia a financovania neverejných poskytovateľov sociálnych služieb.
V rámci diskusie v bode rôzne vystúpila aj generálna riaditeľka sekcie medzinárodnoprávnej, konzulárnej a krízového manažmentu MZVaEZ SR, ktorá informovala o pripravovanej správe k prvému roku členstva Slovenskej republiky v Rade OSN pre ľudské práva, ktorá bude predmetom nadchádzajúceho rokovania rady. Zároveň dala do pozornosti členom rady rezolúciu k svetovému programu pre vzdelávanie v oblasti ľudských práv, ktorej cieľovou skupinou je mládež za účelom vybudovania inkluzívnych a tolerantných spoločností.

Tajomník rady záverom informoval členov rady o pripravovaných termínoch zasadnutí rady pre rok 2019, a to s dátumami: 14. marec, 20. jún, 12. september a 12. december v priestoroch hotela Sorea.

Podpredsedníčka rady záverom poďakovala všetkým členom rady a ukončila 32. zasadnutie.