Preskočiť na hlavný obsah

Dňa 30. septembra 2019 sa v priestoroch hotela Sorea Regia konalo 36. zasadnutie Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť (ďalej len „rada“), ktorému predsedal predseda rady a minister spravodlivosti SR Gábor Gál.

Dňa 30. septembra 2019 sa v priestoroch hotela Sorea Regia v Bratislave uskutočnilo 36. zasadnutie Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť (ďalej len „rada“).

Predseda rady a minister spravodlivosti SR Gábor Gál otvoril zasadnutie a vyzval členov na hlasovanie k návrhu programu zasadnutia rady.

Program bol schválený v nasledujúcom znení:

  1. Informácia zo zasadnutí výborov
  2. Hodnotiaca správa Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny za obdobie rokov 2017 – 2018 (predkladá splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny, Úrad vlády SR)
  3. Informácia o 13. periodickej správe Slovenskej republiky o implementácii Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (predkladá štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR)
  4. Rôzne
    • informácia o Výbore OSN pre ľudí so zdravotným postihnutím

BOD I.

V prvom bode programu predseda rady a minister spravodlivosti SR informoval, že sekretariátu rady bola doručená iba informácia zo zasadnutí Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny. Ostatné výbory v medzisesionálnom období nezasadali. Informácia z Výboru pre národnostné menšiny bola následne v elektronickej podobe doručená všetkým členom rady.

Výbor pre národnostné menšiny na svojom zasadnutí prijal vo vzťahu k Hodnotiacej správe Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny 2 uznesenia. Taktiež bola vzatá na vedomie Správa o prepojenosti akčných plánov Stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020 a iných akčných plánov týkajúcich sa rovnakého zaobchádzania. Na zasadnutí bola prednesená i Informácia o činnosti Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, ktorú výbor zobral vedomie. Prerokovaná bola aj Informácia k zriadeniu Českého domu v Bratislave, Informácia k Sčítaniu obyvateľov, domov a bytov 2021, informácia o plnení uznesenia vlády č. 10 k Správe o stave používania jazykov národnostných menšín na území Slovenskej republiky za obdobie rokov 2017 – 2018.

Rada uznesením č. 224 vzala na vedomie Informáciu zo zasadnutí výborov.

BOD II.

V druhom bode programu zasadnutia rady predstavil splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny Lászlo Bukovszky materiál: Hodnotiaca správa Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny za obdobie rokov 2017 a 2018 (ďalej len  „hodnotiaca správa“)

Hodnotiaca správa bola vypracovaná v súlade s uznesením Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny (ďalej len „výbor“) č. 148 z 20. septembra 2019, ktoré bolo schválené procedúrou per rollam a ktorým výbor uložil predsedovi výboru predložiť hodnotiacu správu na schválenie Rade. Schválením nového znenia Štatútu výboru uznesením č. 116 z 9. februára 2018 sa na základe konsenzu členov a členiek výboru za národnostné menšiny zmenila periodicita vypracúvania hodnotiacich správ z každoročnej na dvojročnú.

Výbor uznesením č. 132 na svojom zasadnutí 8. februára 2019 zobral na vedomie informáciu o príprave hodnotiacej správy a súčasne odporučil predsedovi zriadiť dočasnú pracovnú skupinu zloženú zo zástupcov jednotlivých národnostných menšín a zástupcov štátnej správy.

Splnomocnenec vlády ďalej informoval, že ako predseda výboru 11. februára 2019 zriadil dočasnú pracovnú skupinu na obdobie od 1. apríla 2019 do 31. augusta 2019 zloženú zo zástupcov a zástupkýň jednotlivých národnostných menšín a zástupcov štátnej správy – Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, Ministerstva kultúry SR, Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, Ministerstva spravodlivosti SR, Úradu vlády SR, Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity a Úradu splnomocnenca vlády SR pre národnostné menšiny. Dočasná pracovná skupina pôvodne pozostávala zo 17 zástupcov a zástupkýň národnostných menšín, z toho 7 zástupkýň a zástupcov štátnej správy. Autorov a autorky správ za národnostné menšiny nominovali členky a členovia výboru, ktorí sa stretli na dvoch zasadnutiach 25. apríla 2019 a 12. augusta 2019 a vypracovali návrh hodnotiacej správy so zreteľom na aktuálne informácie za hodnotené obdobie a na identifikáciu najdôležitejších priorít v nasledujúcom období, pre tú ktorú národnostné menšinu.

Rada pristúpila k hlasovaniu a uznesením č. 225 schválila Hodnotiacu správu o podpore kultúr národnostných menšín, o stave národnostného školstva a o používaní jazykov národnostných menšín za roky 2017 – 2018 a súčasne odporučila vláde SR oboznámiť sa s Hodnotiacou správou o podpore kultúr národnostných menšín, o stave národnostného školstva a o používaní jazykov národnostných menšín za roky 2017 – 2018.

BOD III.

V bode tri vystúpila v rámci programu generálna riaditeľka sekcie medzinárodnoprávnej, konzulárnej a krízového manažmentu Barbara Illková v zastúpení štátneho tajomníka MZVaEZ SR Františka Ružičku, ktorá predniesla Informáciu o 13. periodickej správe SR o implementácii Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie.

Správa o periodickej správe SR o implementácii Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie (ďalej len „správa“) sa pripravuje na základe čl. 9 Dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie s periodicitou 2 rokov a predkladá sa Výboru OSN na odstránenie rasovej diskriminácie.

V správe sú uvedené nové systémové opatrenia, ktoré majú presah nielen na medzinárodne a medzinárodno-právne záväzky, ale i na medzinárodnú optiku, ktorou je Slovenská republika vnímaná.
Správa ďalej predkladá informáciu o plnení štrnástich tematických odporúčaní Výboru OSN proti rasovej diskriminácii, ktoré boli 6. decembra 2017 prijaté a adresované Slovenskej republike. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 51 z 22. augusta 2018 bolo určené Ministerstvu zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vypracovať a predložiť správu v termíne do 31. októbra 2019. Informácie uvedené v trinástej správe sa týkajú konkrétnych opatrení a aktivít, ktoré boli uskutočnené v hodnotenom období, čiže v období roku 2018 a 2019, a to v oblasti zákonodarnej, resp. legislatívnej, v oblasti súdnej, v oblasti vzdelávacej, v oblasti politickej, za účelom plnenia odporúčaní najmä na efektívnejšie uplatňovanie antidiskriminačného zákona, na predchádzanie a trestanie nenávistných prejavov, na zabránenie zneužívania právomoci orgánov činných v trestnom konaní, na zabezpečenie rovnovážneho a rovnocenného postavenia národnostných menšín, najmä Rómov, na zabezpečenie práva na zdravie, či prístupu k vzdelaniu a bývaniu.

Pani generálna riaditeľka ďalej vyzdvihla skutočnosť, že správa sa detailne venuje procesu spracovania Atlasu rómskych komunít 2019, ktorý má z aplikačnej praxe členských krajín OSN výnimočné postavenie. Správa uvádza aj, že Ministerstvo spravodlivosti SR  vypracovalo v súlade s odporúčaniami rady vlády hĺbkovú analýzu Parížskych princípov a odporúčaní Global Alliance of National Human Rights Institutions a ich súladu s právnou úpravou Slovenského národnostného strediska pre ľudské práva.

Ďalej sa v správe uvádza i to, že Národná rada Slovenskej republiky svojím uznesením č. 1490 z 28. novembra 2018 prijala pracovnú definíciu antisemitizmu, ktorú prijala tiež Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.

V rámci diskusie k informácii k správe vystúpil člen rady pán Michal Davala, ktorý vo svojom príspevku adresoval pripomienku k časti II. Štatistickým údajom, t.j. k časti týkajúcej sa záväzku štátu zhromažďovať spoľahlivé, aktualizované a komplexné štatistické údaje o demografickom zložení obyvateľstva, aj o sociálno-ekonomickom postavení rozčleneného podľa oblastí, v ktorých žijú menšinové skupiny v značnom počte, s cieľom poskytnúť primeraný empirický základ pre politiky na posilnenie rovnakého užívania práv podľa dohovoru. Z jeho pohľadu metodika, ktoré je obsiahnutá v uvedenej časti správy nereflektuje zavedenie systému, ktorým chce tento štát zisťovať informácie, tak ako sú uvedené v odporúčaniach, práve v druhej časti správy.

Ako ďalšie pán Davala uviedol, že by uvítal, ak by správa obsahovala štatistiku v súvislosti s rasovo motivovanými trestnými činmi, t.j. ich presným počtom, páchaním trestnej činnosti z hľadiska územnej príslušnosti, úspešnosti potrestania, vyšetrenia dôvodov motivácie páchania atď. Tajomník rady uviedol, že tieto dáta boli MZVaEZ SR zaslané a požiadal o ich doplnenie do materiálu formou prílohy.

Následne v diskusii na pána Davalu vystúpil pán Ivan Šteruský, z Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity, ktorý uviedol, že Atlas rómskych komunít obsahuje všetky požadované parametre v nadväznosti na jeho pripomienky. Ako uviedol, v rámci Atlasu sú spracované európske predpisy od EU-SILC pre jednotlivé kategórie, ktoré boli vzaté ako rozhodné pre sociálne tipovanie sídiel a úroveň obyvateľstva Rómov.

Záverom bolo prijaté uznesenie č. 226, ktorým rada zobrala na vedomie materiál: Informácia o príprave 13. periodickej správy Slovenskej republiky o implementácii Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie a súčasne zobrali na vedomie, že rada bude rokovať o materiáli: Informácia o príprave 13. periodickej správy Slovenskej republiky o implementácii Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie procedúrou per rollam.

V bode Rôzne vystúpil pán Branislav Mamojka, podpredseda Výboru pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý informoval, že 25. septembra 2019 sa uskutočnilo predbežné zasadnutie Výboru OSN pre práva ľudí so zdravotným postihnutím, na ktorom boli prerokovávané návrhy a pripomienky k opatreniam, i s ohľadom na odporúčania adresované vláde SR v roku 2016 k implementácii Dohovoru o právach ľudí so zdravotným postihnutím. Do 15. októbra 2019 majú byť preto Výboru OSN pre práva ľudí so zdravotným postihnutím predložené konkrétne  opatrenia.

Zároveň pán Mamojka informoval, že do 26. júla 2019 mohli ľudsko-právne a mimovládne organizácie predložiť svoje návrhy v záujme naplnenia odporúčaní adresovaných Slovenskej republike. Slovenská delegácia sa zameriavala vo svojej správe a jej následnej obhajobe v Ženeve na legislatívnu definíciu primeraných opatrení v zmysle zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon), stavebného zákona a jeho ustanovení z hľadiska bezbariérovosti a certifikovania expertov na posudzovanie bezbariérovosti, otázkami sociálneho nájomného bývania. Diskutovaná bola i raná starostlivosť a  problematika obsahu a procesu deinštitucionalizácie.

V bode Rôzne vystúpil i pán Miloš Nemeček, člen Rady vlády SR pre práva seniorov, ktorý informoval o svojej účasti na Kongrese Európskej Únie seniorov (ďalej len „kongres“). Ako uviedol, kongres prijal stanovisko s jeho následným odoslaním Európskej komisii, ktorým ocenil zriadenie nového eurokomisára pre demokraciu a demografiu. V tomto smere poznamenal, že pre cieľovú skupinu seniorov vlastne neexistuje žiadny strešný medzinárodný, resp. európsky dokument, ktorý by podporoval práva seniorov. V druhom bode zároveň predniesol požiadavku prezentovania aktivít a opatrení uskutočnených v súvislosti s prípravou a realizáciou Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030.

Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR prisľúbilo predniesť na najbližšom zasadnutí rady informáciu o aktuálnom stave prípravy zmluvného dokumentu, ktorý by poskytoval ochranu práv seniorom z pohľadu ženevských inštitúcií. Predseda rady súčasne navrhol predložiť na najbližšie zasadnutie rady informáciu v súvislosti s dokumentom Vízia a stratégia rozvoja Slovenska do roku 2030.
Záverom predseda rady a minister spravodlivosti SR poďakoval všetkým prítomným za účasť a ukončil 36. zasadnutie rady.