Slovensko podáva žalobu na EÚ pre zákaz ruského plynu, spochybňuje jeho právny základ aj dopady na energetickú bezpečnosť
Európska únia zakázala dovoz zemného plynu z Ruska nariadením Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, ktoré bolo prijaté v januári tohto roka. Ide o krok, ktorý má zásadný vplyv na Slovensko ako vnútrozemskú krajinu bez prístupu k LNG terminálom. Slovensko je jednou z najviac plynofikovaných krajín Európskej únie. Plyn je dostupný pre vyše 94 % obyvateľstva. Veľká časť domácností využíva plyn na vykurovanie a varenie, a súčasne je od plynu závislá aj priemyselná produkcia.
Slovensko dlhodobo upozorňovalo orgány Európskej únie, že plán úplne vylúčiť dovoz ruského plynu môže mať závažné dopady na ceny plynu pre slovenské domácnosti a priemysel, ale aj na bezpečnosť dodávok plynu. Predčasné ukončenie dlhodobých zmlúv kvôli zákazu dovozu plynu zároveň môže reálne predstavovať hrozbu arbitrážneho a súdneho konania.
Aktuálne rozhodnutie o úplnom odstrihnutí sa Európskej únie od ruského plynu sleduje cieľ odstránenia závislosti Európskej únie od jednej konkrétnej krajiny a vylúčenie možnosti využívania plynu ako politickej zbrane. Toto rozhodnutie paradoxne môže viesť k vzniku závislosti na iných krajinách, ktoré môžu rovnako zneužívať toto svoje postavenie na dosahovanie svojich geopolitických cieľov. Následná prípadná odkázanosť na dovoz LNG, pritom zahŕňa aj skutočnosť, že jeho ceny sú výrazne ovplyvnené dianím na globálnom trhu, ktoré je v súčasnosti ťažké až nemožné predvídať. Vhodnosť úplného vylúčenia ruského plynu ako jedného z viacerých zdrojov preukázateľne súčasne podkopáva aj situácia spojená s konfliktom v Iráne, ktorý vyvolal krízu v celom regióne Perzského zálivu.
Vláda Slovenskej republiky tak rozhodla, že Slovensko podá žalobu proti Európskemu parlamentu a Rade a na Súdnom dvore Európskej únie bude žiadať zrušenie tohto nariadenia. „Spochybňujeme najmä spôsob, akým bolo rozhodnutie o zákaze dovozu ruského plynu prijaté. Bolo totiž prijaté ako opatrenie obchodnej politiky EÚ. Rozhodnutie o tomto nariadení tak prijímala Rada EÚ kvalifikovanou väčšinou a nie jednohlasne, teda so súhlasom všetkých členských štátov. Povaha takéhoto nariadenia, ktoré smeruje proti dovozu plynu z Ruska, jeho odôvodnenia aj celkový kontext, z ktorého vychádza vôbec stratégia RePowerEU, však preukazujú, že ide o rozhodnutie, ktorým sa má vykonávať zahraničná a bezpečnostná politika EÚ. Vo svojej podstate má v prvom rade sankčnú, resp. reštriktívnu povahu. Realizácia zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ, ktorou sa majú prerušiť alebo obmedziť hospodárske vzťahy s iným štátom, vyžaduje, naopak od hospodárskej politiky, jednomyseľné rozhodnutie Rady EÚ. Teda, pri tomto nariadení tieto podmienky splnené neboli. Nemôžme sa tváriť, že niečo, čo je reštriktívnym opatrením, kde sa vyžaduje jednomyseľnosť, tak že to je obchodná politika a postačuje v takomto prípade obyčajná, resp. kvalifikovaná väčšina.“, uviedol minister Susko. Jednomyseľnosť rozhodovania zakotvená v Zmluvách pritom všeobecne garantuje nevyhnutnosť potreby rešpektu, garantuje konsenzus na jednotnom postupe členských štátov v zásadných politických a strategických otázkach, a umožňuje dôsledné zohľadnenie národných záujmov a dáva týmto rozhodnutiam legitimitu. Jej porušenie narúša inštitucionálnu rovnováhu Európskej únie a znižuje význam postavenia jej členských štátov.
„Takýchto oblastí, kde sa rozhoduje jednohlasne, už zostalo v rámci EÚ len zopár, a ich obchádzaním sa vytvára naozaj nebezpečný precedens. A preto je rozhodnutie Súdneho dvora EÚ v tomto prípade extrémne dôležité pre samotné fungovanie EÚ do budúcnosti. EÚ nie je federálny štát. Je to spoločenstvo suverénnych krajín, ktoré jej zverili iba presne vymedzené právomoci. Tento princíp prenesených právomocí je jasne zakotvený v zakladajúcich zmluvách. Ak ho niekto začne obchádzať, tak samozrejme máme nielen právo, ale aj povinnosť sa ozvať. Ak by sme takýto postup akceptovali bez reakcie, vytvárame naozaj nebezpečný precedens“, dodal minister.
Vláda SR vníma, že v tomto prípade ide o nanajvýš zásadné otázky spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a vykonávania právomocí Európskej únie, a preto je potrebné, aby rozhodol Súdny dvor. Slovensko tiež požiada, aby o žalobe rozhodovala veľká komora tohto súdu, ktorá je zložená z pätnástich sudcov a rozhoduje najmä vtedy ak si to vyžaduje zložitosť prípadu, jeho dôležitosť alebo osobitné okolnosti.
Slovensko súčasne tiež vstúpilo do konania na podporu žaloby Maďarska na zrušenie nariadenia.
Minister spravodlivosti zároveň zdôraznil, že „žalobu preto nepodávame ako nejaké politické gesto, ale ako legitímny právny krok na ochranu národných záujmov SR a sme presvedčení, že v procese prijímania tohto opatrenia nebol dostatočne zohľadnený ani princíp proporcionality, to znamená dopady na najviac zasiahnuté krajiny, ako je napríklad aj Slovensko, ale najmä právny základ, na ktorom je celé toto nariadenie postavené. Je to právny krok, ktorým chceme, aby súd EÚ jasne povedal, kde sú hranice právomocí členských štátov a orgánov EÚ, a či môže zasahovať EÚ do oblastí, ktoré jej členské štáty nikdy neodovzdali. Žalobu nevnímame ako nejaký konflikt s EÚ, to treba jednoznačne povedať, ale ako nevyhnutný nástroj obrany a ochrany základných princípov, na ktorých je EÚ postavená. Jeho rozhodnutie bude naozaj prelomové a bude determinovať aj ďalší vývoj EÚ v oblastiach právneho základu, to znamená akým spôsobom sa má rozhodovať v EÚ, akým spôsobom sa môže alebo nemôže využívať aj právo veta.“ Slovensko samozrejme zostáva konštruktívnym partnerom v EÚ, kde naším cieľom je nájsť riešenie, ktoré bude zároveň zabezpečovať energetickú bezpečnosť SR, ekonomickú stabilitu a rešpektovať aj spoločné európske záujmy.