Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva v prípade Akhadov proti Slovenskej republike z 28. januára 2014
Dňa 28. januára 2014 Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „európsky súd“) vyhlásil rozsudok v prípade Akhadov proti Slovenskej republike.
Pán Khizri Akhadov, cudzinec ruskej štátnej príslušnosti, žaloval Slovenskú republiku pre porušenie článku 5 Dohovoru v konaní o jeho žalobe, prostredníctvom ktorej napadol zákonnosť svojho zaistenia. Konkrétne namietal, že dĺžka konania o jeho žalobe vedenej na Krajskom súde v Trnave nebola v súlade s požiadavkou „urýchlenosti“ podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru. Prípadom sťažovateľa sa zaoberal aj ústavný súd na základe sťažnosti podľa článku 127 ústavy, ten však nezistil porušenie sťažovateľových práv v napadnutom konaní a ústavnú sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti. Hoci na jednej strane ústavný súd podotkol, že doba rozhodovania krajského súdu nebola optimálna, dospel za okolností predmetného prípadu k záveru, že nedošlo k porušeniu sťažovateľových práv.
Pokiaľ ide o prijateľnosť sťažnosti európsky súd sa nestotožnil s argumentáciou vlády, ktorá s odkazom na rozhodnutie ústavného súdu tvrdila, že námietka o porušení práv sťažovateľa podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru je zjavne nepodložená. Vo vzťahu k podstate sťažnosti európsky súd poznamenal, že posudzované obdobie rozhodovania krajského súdu trvalo 28 dní, z čoho polovicu obdobia tvorila 15-dňová lehota poskytnutá Úradu hraničnej a cudzineckej polície na vyjadrenie sa k žalobe. Ďalej podotkol, že sťažovateľ obmedzil svoju sťažnosť len na počiatočné konanie na krajskom súde, hoci sa následne vecou zaoberal aj najvyšší súd a opätovne aj krajský súd po zrušení jeho rozsudku z dôvodu nezákonnosti. Za daných okolností európsky súd prihliadol na skutočnosť, že sťažovateľovo zaistenie neskončilo pôvodným rozsudkom krajského súdu, ale v konaní sa ďalej pokračovalo. Okrem toho vzal do úvahy, že rozhodnutie o zaistení nebolo vydané súdnym orgánom, ale Úradom hraničnej a cudzineckej polície. Za daných okolností európsky súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu práva sťažovateľa podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru na urýchlené preskúmanie zákonnosti jeho zaistenia.
Za zistené porušenie článku 5 ods. 4 Dohovoru európsky súd priznal pánovi Akhadovi náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2 600 eur. Nárok sťažovateľa na náhradu nákladov a výdavkov európsky súd odmietol z dôvodu, že ho nepodložil žiadnymi dokumentmi.