Preskočiť na hlavný obsah
  1. Domov
  2. Tlačové správy
  3. Novela Trestného poriadku – sfunkčnenie a zefektívnenie trestného procesu

Novela Trestného poriadku – sfunkčnenie a zefektívnenie trestného procesu

Neskorá spravodlivosť nie je spravodlivosť. V situáciách, kedy ľudia nadobudnú presvedčenie, že štát im dostatočne nepomohol, respektíve im nie je v primeranej dobe schopný zabezpečiť spravodlivosť, celkom prirodzene pociťujú stratu dôstojnosti, ktorá sa stáva zdrojom ich frustrácie, hnevu, zvyšujúcej sa nedôvery v štát a jeho inštitúcie. Osobitne to platí v prípadoch, ak sa stali obeťou trestného činu. Dostať páchateľa pred súd v kratšom čase a tým aj dosiahnuť skoršie vyvodenie trestnej zodpovednosti a naplniť tým aj účel trestu je cieľom novely Trestného poriadku, ktorú do legislatívneho procesu predkladá ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Účinnosť zákona je navrhnutá od 1. júna 2023.

Návrhom predkladaného zákona sa plnia nasledovné záväzky programového vyhlásenia vlády:

  • presadiť takú zmenu trestných procesných predpisov, ktorá sa dôsledne vysporiada s obštrukciami obžalovaných v trestnom konaní, zavedie povinné elektronické doručovanie v trestnom konaní, obmedzí opakované vypočúvanie tých istých osôb pri zmene procesného postavenia,
  • vyhodnotiť a sfunkčniť laický prvok (tzv. prísediaci) pri rozhodovaní v trestných veciach a zároveň vyhodnotiť rozhodovanie samosudcami s ohľadom na hornú hranicu trestnej sadzby pri ukladaní trestov,
  • podporiť probačnú službu pri presadzovaní alternatívnych trestov v rámci filozofie restoratívnej justície,
  • dôsledne trvať na dodržiavaní zákazu negatívnych pokynov a okrem iného v tejto súvislosti preskúmať zúženie právnej úpravy § 363 Trestného poriadku.

Cieľom návrhu zákona je teda komplexne upraviť Trestný poriadok v spojení so súbežným návrhom zmeny Trestného zákona v súlade s programovým vyhlásením vlády a identifikovanými potrebami aplikačnej praxe. Aj v tomto prípade je lehota na pripomienkovanie predĺžená až na 60 pracovných dní, čím je daný dostatočný priestor na diskusiu a dôsledné vyhodnotenie všetkých pripomienok k návrhu

Návrhom zákona sa rieši predovšetkým dlhodobá požiadavka odbornej verejnosti na výrazné odformalizovanie prípravného konania, ktoré má ambíciu prispieť k výraznému zefektívneniu a zrýchleniu činnosti orgánov činných v trestnom konaní, a to predovšetkým odstránením formalizovaných postupov prípravného konania a nevyhnutnosti opakovania výsluchov v prípravnom konaní z dôvodu zmeny procesného postavenia v závislosti od štádia trestného konania.

Najpodstatnejšie zmeny v tejto časti sa týkajú:

  • zrušenia delenia prípravného konania na jednotlivé fázy (postup pred začatím trestného stíhania a po jeho začatí),
  • zrušenia formálneho začatia trestného stíhania a uznesenia o začatí trestného stíhania vo veci s konštitutívnymi účinkami – jeho nahradenie jednoduchým opatrením
  • nahradenia niektorých formálnych rozhodnutí vo forme uznesenia opatreniami alebo príkazmi.

Návrhom sa súčasne zavádza procesné postavenie podozrivého, ktorý v slovenskom Trestnom poriadku doposiaľ chýbal.  Zavádza sa aj nová forma tzv. zrýchleného vyšetrovania s návrhom na potrestanie, ktoré bude možné vykonať bez formálneho obvinenia podozrivého, v časovo ohraničenej lehote, v skutkovo nenáročných veciach. Zmeny sledujú cieľ, aby každý úkon mohol byť  vykonávaný s možnosťou jeho procesného použitia v ďalšom konaní s cieľom minimalizácie opakovania výsluchov, predovšetkým odstránením nežiadúceho prepočúvania poškodeného, svedkov, aj obvineného, po vznesení obvinenia.

Uvedené zmeny otvárajú súčasne priestor pre skrátenie maximálnych lehôt väzby, ktoré sú v podmienkach Slovenskej republiky v porovnaní s inými štátmi Európskej únie neprimerane dlhé. 

Významnou zmenou, ktorú návrh zákona prináša, je aj zavedenie prvkov restoratívnej justície do trestného konania prostredníctvom zvýšenia dôrazu na mediáciu v trestnom konaní, postupov k odstráneniu následkov trestnej činnosti zo strany samotného páchateľa, zlepšenia postavenia obetí trestných činov a v neposlednom rade aj efektívnejšieho uplatnenia a vymoženia nárokov poškodených na náhradu škody spôsobenej trestným činom v rámci samotného trestného konania (posúva sa moment, do kedy si poškodený môže uplatniť náhradu škody, zavádzajú sa procesné postupy súdu rozhodnúť o náhrade škody tak, aby nemusel odkazovať poškodeného na civilný proces).  

Návrhom sa okrem iného zavádza povinné elektronické doručovanie aj do trestného konania a obligatórne elektronické doručovanie obhajcom, iným orgánom verejnej moci a právnickým osobám.

V reakcii na vyhodnotenie aplikačných problémov na strane súdov v súvislosti so zabezpečením plynulosti súdnych konaní sa upúšťa od senátneho rozhodovania v prvom stupni a tým dochádza k zrušeniu sudcov prísediacich v trestnom konaní. Zároveň sa odstraňuje tvz. „prehadzovanie“ veci medzi prvostupňovým a odvolacím súdom a zavádza sa možnosť odvolacieho súdu uznať obžalovaného za vinného zo skutku, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom oslobodený,  s ponechaním práva na odvolanie odsúdenému voči odsudzujúcemu rozsudku, o ktorom by rozhodoval iný senát odvolacieho súdu.  

V súvislosti s diskutovaným § 363 Trestného poriadku návrh precizuje oprávnenie generálneho prokurátora na zrušenie rozhodnutí v prípravnom konaní. Eliminuje možnosť zrušiť uznesenie o vznesení obvinenia, ak už súd rozhodol o vzatí obvineného do väzby, alebo nahradení väzby, alebo ak bol na obvineného vydaný európsky zatýkací rozkaz alebo medzinárodný zatýkací rozkaz, alebo súd vydal v prípravnom konaní iné rozhodnutie, z ktorého vyplýva dôvodnosť a zákonnosť vznesenia obvinenia. Skracuje sa tiež lehota na podanie návrhu strany na 10 pracovných dní a na rozhodnutie generálneho prokurátora na 2 mesiace od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

Návrh súčasne precizuje právnu úpravu týkajúcu sa zaisťovacích inštitútov a  mimoriadnych opravných prostriedkov s cieľom reagovať na identifikované nedostatky vyplývajúce z aplikačnej praxe. 

Nakoľko štát zlyháva pri vykonávaní trestu prepadnutia majetku, čo je dôsledok systému, ktorý tu bol dlhé roky ukotvený a ktorého cieľom nebolo odčerpanie ziskov z trestnej činnosti, navrhujeme v rámci komplexnej novely Trestného poriadku, ktorá má zefektívniť trestné konanie, finančné vyšetrovanie zaviesť ako imanentnú súčasť vyšetrovania pri niektorých trestných činoch. Je potrebné, aby polícia išla dôsledne po finančných ziskoch z trestnej činnosti, aby tieto bolo možné zaistiť a následne aj zhabať. Preto zároveň aj zjednodušujeme legislatívu zaisťovacích úkonov.

Zároveň sa navrhuje nový procesný mechanizmus prehodnocovania právoplatných rozhodnutí po zmene Trestného zákona. Nakoľko mnohými návrhmi Trestného zákona dochádza aj k výrazným zmenám, ktoré majú vplyv na samotnú právnu kvalifikáciu ako zločinu či prečinu, či na trestnú sadzbu, navrhujeme, aby sa tieto zmeny dotýkali aj právoplatne odsúdených, v záujme nevytvárať dualizmus postihovania tých istých konaní v závislosti od toho, či boli odsúdení pred účinnosťou novely alebo po jej účinnosti. Navrhuje sa automatické posúdenie v prípade, ak zmenou Trestného zákona čin prestane byť už trestným. Osobitný mechanizmus sa navrhuje aj v prípadoch, ak dôjde k zmene druhu trestného činu (prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) alebo k zmene trestnej sadzby.

V súvislosti so zmenami Trestného zákona pri podmienečnom odsúdení, alternatívnych trestoch, podmienečnom prepustení, kde sa stanovujú jasné pravidlá a podmienky, aby sa odstránili absurdnosti ako napr. že dôjde k nariadeniu výkonu trestu odňatia slobody pre dopravné priestupky, sa aj v Trestnom poriadku upravuje proces a zrýchľuje sa rozhodovanie o osvedčení resp. neosvedčení odsúdeného, pretože len včasné rozhodnutie môže splniť účel trestu a neskoré rozhodnutie má negatívny dopad na osobný a pracovný život odsúdeného a jeho rodinu.