Preskočiť na hlavný obsah
  1. Domov
  2. Tlačové správy
  3. Správa EK o stave právneho štátu: pre efektívnejšie vyšetrovanie korupčných káuz odporúča obmedziť právomoci generálneho prokurátora

Správa EK o stave právneho štátu: pre efektívnejšie vyšetrovanie korupčných káuz odporúča obmedziť právomoci generálneho prokurátora

Správa o stave právneho štátu, ktorú dnes vydala Európska komisia sformulovala kľúčové momenty, ktoré sa na Slovensku udiali a zhodnotila aj pokrok, ktorý Slovensko urobilo alebo aj len predpokladalo urobiť v poslednom roku. Európska komisia adresovala Slovensku odporúčania, ktoré by mala krajina splniť pre vyššiu úroveň právneho štátu.

Medzi šesť hlavných odporúčaní patrí:

  1. zaistiť, aby členovia Súdnej rady mali dostatočné záruky nezávislosti (proti zbaveniu funkcie);
  2. zabezpečiť dostatočné záruky v prípadoch uplatňovania trestnoprávnej zodpovednosti sudcov za trestný čin ohýbania práva vo vzťahu k ich súdnym rozhodnutiam;
  3. predložiť návrhy upravujúce oblasť lobingu a posilniť legislatívu týkajúcu sa konfliktu záujmov a priznávania majetku;
  4. zlepšiť koordináciu medzi orgánmi vymáhajúcimi právo a zabezpečiť objektívnosť rozhodnutí prokurátorov (vrátane posunu v legislatívnych úpravách obmedzujúcich právomoc generálneho  prokurátora zrušiť rozhodnutia prokurátorov – §363 TP);
  5. poskytnúť ďalšie záruky pre zlepšenie bezpečnosti novinárov, vrátane reformy právnej úpravy ohovárania;
  6. zvýšiť nezávislosť verejnoprávnych médií.

Slovensku sa v hodnotení Komisie podarilo v niektorých oblastiach presadiť zmeny k lepšiemu, v iných zostáva na rovnakom mieste. Správa Európskej komisie objektívne pomenováva pozitívne aj negatívne trendy pri uplatňovaní princípov právneho štátu.

Prvou z hodnotených oblastí bola justícia. V porovnaní s ostatnými rokmi mierne poklesla viera v nezávislosť súdov a sudcov medzi verejnosťou (z 28 % v roku 2021 na 25 %), ostáva však na rovnakej úrovni z roku 2021 v súkromnom sektore – 30 %. Európska komisia však oceňuje posilnenie právomocí Súdnej rady reformou Ústavy SR, najmä čo sa týka priznávania majetku členov Súdnej rady. Pozitívne je vnímaná aj prijatá reforma súdnej mapy a všetky jej časti, ktoré sa vo viacerých častiach opierali aj o odporúčania Komisie pre efektívnu justíciu (CEPEJ). Komisia takisto vyzdvihuje začiatok fungovania Úradu pre správu zaisteného majetku, Najvyššieho správneho súdu, či Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Pripomína však medzery v digitalizácii justície, ktoré je potrebné vypĺňať.

Druhou témou správy je už štandardne hodnotenie prijatých a existujúcich protikorupčných opatrení. Európska komisia zvlášť píše o množstve korupčných káuz, ktoré riešia slovenské úrady. Venuje sa aj „vojne v polícii“ a spomína mnohé kauzy, zatknutia sudcov, či bývalých vládnych predstaviteľov. Slovenská republika je vysoko nad európskym priemerov vo vnímaní korupcie v krajine. Až 83 % Slovákov považuje korupciu za veľmi rozšírenú, pričom priemer v EÚ je 68 %. Práve v spojitosti so zatýkaním ústavných činiteľov upozorňuje na kompetencie generálneho prokurátora. Tak, ako už odporučila aj Benátska komisia, navrhuje Európska komisia oklieštenie právomocí generálnemu prokurátorovi a zmenu §363 Trestného poriadku. Komisia oceňuje, že ministerstvo spravodlivosti pracuje na zmene tohto paragrafu a prízvukuje, že takáto zmena by bola v súlade s európskymi štandardami o autonómii a nezávislosti prokuratúry. Komisia tiež oceňuje prácu na novej protikorupčnej stratégii, pripravovanej reforme Trestného zákona, či reforme polície vo vzťahu k lepšiemu stíhaniu korupčných zločinov.  

Tretia časť správy si zvlášť všíma postavenie novinárov, mediálne zákony, ale aj nevyberaný spôsob, akým sa o novinároch vyjadrujú politici. Kriticky vníma fungovanie verejnoprávnych médií, najmä spolitizovaniu procesov menovania a odvolávania verejných funkcií, oceňuje pripravovanú legislatívu na zakotvenie viacerých princípov slobody médií do právneho poriadku SR, ako aj už prijatú novelizáciu tlačového zákona.

V poslednej časti správy, ktorá je spomedzi všetkých doterajších najkritickejšia, Komisia poukazuje na to, že zapojenie občianskej spoločnosti do procesu tvorby zákonov je naďalej obmedzené a zdá sa, že chýbajú konzultácie o veľkých legislatívnych zmenách. Navyše, kvôli neobsadeniu postu Verejného ochrancu práv, stále pretrvávajú na Slovensku obavy v oblasti rovnosti ľudských práv. Viaceré snahy ústavných činiteľov v oblasti rodovej rovnosti, LGBTIQ práv, či ochrany reprodukčných práv žien nezostali opomenuté a komisia konštatuje, že v týchto oblastiach nenastal žiaden pokrok, napr. vo financovaní neziskového sektora zaoberajúceho sa týmito témami. Takisto však EK pripomína verbálne útoky verejných činiteľov na občiansku spoločnosť a obrancov ľudských práv.

Celú správu môžete nájsť tu.

Kapitolu o Slovenskej republike nájdete tu.