Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil rozsudok v prípade týkajúcom sa práva na rešpektovanie súkromného života

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil rozsudok v prípade Chocholáč proti Slovenskej republike. Sťažovateľ sa sťažoval na porušenie článku 8 a 10 Dohovoru. ESĽP posudzoval sťažnosť v rámci práva na rešpektovanie súkromného života a 5 hlasmi proti 2 rozhodol, že došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru. Dvaja sudcovia pripojili k rozsudku nesúhlasné stanoviská.

Sťažovateľ si odpykáva doživotný trest odňatia slobody. V roku 2013 mu väzenské orgány odňali obrázky z časopisov, ktoré boli vyhodnotené ako pornografické a ako také ohrozujúce mravnosť v zmysle § 40 písm. i) zákona o výkone trestu odňatia slobody. Sťažovateľovi bol uložený disciplinárny trest – pokarhanie. Sťažovateľ sa neúspešne obrátil na prokuratúru na dvoch stupňoch, ako aj na ústavný súd, ktorý jeho ústavnej sťažnosti nevyhovel.

Sťažovateľ sa na ESĽP sťažoval na porušenie článku 8 a 10 Dohovoru. ESĽP konštatoval, že sťažnosť podlieha preskúmaniu podľa článku 8 Dohovoru a vyhlásil ju za prijateľnú. Vo vzťahu k podstate sťažnosti konštatoval, že odňatie predmetného materiálu sťažovateľovi a uloženie pokarhania za jeho držbu predstavovali zásah do práva na rešpektovanie súkromného života. Následne skúmal, či bol tento zásah odôvodnený v zmysle článku 8 odsek 2 Dohovoru. Hoci konštatoval, že zásah bol v súlade so zákonom, dospel k záveru, že nebol „nevyhnutný v demokratickej spoločnosti“. V tejto súvislosti poznamenal, že výkon trestu odňatia slobody vylučuje intímny kontakt s osobou opačného pohlavia, v sťažovateľom prípade je táto situácia dlhodobá a nič nenaznačuje, že predmetný materiál u neho mohol vyvolať násilné alebo inak nevhodné správanie. Materiál tohto druhu je bežne dostupný cez distribúciu tlače pre dospelú populáciu a dostupné informácie naznačujú, že bol držaný v súkromnej sfére sťažovateľa. ESĽP poukázal na konštatovanie ústavného súdu, že zákonná úprava neumožňuje neprihliadať na individuálne záujmy a že správa ústavu na výkon trestu odňatia slobody nemá možnosť zaoberať sa individuálnymi prípadmi. Predmetný zákaz tak predstavoval všeobecné a nerozlišujúce obmedzenie neumožňujúce posúdiť proporcionalitu v jednotlivom prípade. ESĽP preto dospel k záveru, že došlo k porušeniu článku 8 Dohovoru.  

Čo sa týka spravodlivého zadosťučinenia, sťažovateľ požadoval 75 000 eur z titulu nemajetkovej ujmy a 850 eur za náklady a výdavky. ESĽP sťažovateľovi priznal 2 600 eur z titulu nemajetkovej ujmy.