Preskočiť na hlavný obsah
Oficiálna stránka SK

Doména gov.sk je oficiálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

Slovenčina

    Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil rozsudok v prípade Haščák proti Slovenskej republike

    Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil rozsudok v prípade týkajúcom sa odpočúvania.

    Rozsudok pokrýva tri sťažnosti podané sťažovateľom v rokoch 2012 a 2016 v súvislosti s odpočúvaním realizovaným Slovenskou informačnou službou (SIS) v rokoch 2005 až 2006 v rámci tzv. akcie Gorila. Na žiadosť SIS vydal Krajský súd v Bratislave tri súhlasy s použitím informačno-technických prostriedkov. Sťažovateľ bol dotknutý prvými dvomi z nich. Pôvodný materiál získaný na základe prvých dvoch súhlasov odpočúvaním bytu (zvukové záznamy a ich prepisy) a ďalší odvodený materiál (analytické správy) bol v dispozícii SIS. Pôvodný materiál bol v roku 2008 zničený. Odvodený materiál SIS v súlade s § 17 ods. 6 zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe uložila spôsobom, ktorý zabráni každému, okrem súdu, v prístupe k nemu. Príslušné spisy krajského súdu boli v rokoch 2016 a 2017, po uplynutí archivačnej doby, skartované.  Po tom, ako sa v roku 2011 na internete objavil text, ktorý naznačoval, že ide o výsledok z realizácie vyššie uvedeného odpočúvania, bolo na vnútroštátnej úrovni začatých viacero vyšetrovaní. V rámci nesúvisiaceho trestného konania bol v roku 2018 zaistený USB kľúč obsahujúci zvukový záznam, na ktorom bol založený vyššie spomenutý text daný anonymne na internet. V roku 2020 bolo proti sťažovateľovi a dvom ďalším osobám vznesené obvinenie, ktoré generálny prokurátor Slovenskej republiky v auguste 2021 zrušil.

    Sťažovateľ sa v súvislosti s odpočúvaním v roku 2011 obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý ale jeho sťažnosť v roku 2012 odmietol ako oneskorene podanú. Na základe ústavných sťažností podaných inou osobou – pánom Zoltánom Vargom, ktorý bol vlastníkom dotknutého bytu, ale ústavný súd v roku 2012 vo vzťahu k prvým dvom súhlasom na odpočúvanie rozhodol, že právo pána Vargu podľa článku 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného života) a ústavný ekvivalent tohto práva boli porušené a zrušil súhlasy na odpočúvanie (rozhodnutia krajského súdu z novembra 2005 a z mája 2006), pretože ich považoval za neodôvodnené a nelegálne. Sťažovateľ sa v tejto súvislosti obrátil aj na všeobecné súdy a podal žalobu proti SIS a proti štátu. Okresný súd Bratislava I žalobu proti SIS v roku 2017 zamietol, ale Krajský súd v Bratislave v roku 2019 prvostupňový rozsudok zrušil a vrátil vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie; toto konanie nie je právoplatne skončené. Žalobu proti štátu Okresný súd Bratislava I v roku 2017 rovnako zamietol a jeho rozsudok Krajský súd v Bratislave v roku 2020 v časti potvrdil a v časti zrušil a vrátil na ďalšie konanie; aj toto konanie stále prebieha.

    Sťažovateľ sa na ESĽP sťažoval na základe článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na realizáciu dvoch súhlasov na odpočúvanie, na vytvorenie a uchovávanie rôznych materiálov na základe tohto odpočúvania, na nedostatok záruk proti zneužitiu, na údajný únik informácií a na neexistenciu účinného prostriedku nápravy. Ďalej sa podľa článku 6 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru sťažoval na dĺžku trestného konania, ktoré bolo údajne proti nemu v tejto súvislosti vedené a na porušenie práva na prezumpciu neviny. Tvrdil, že v rámci vyšetrovania tzv. kauzy Gorila, v priebehu ktorého bol opakovane vypočúvaný ako svedok, bol v skutočnosti materiálne obvinenou osobou. Ďalej tvrdil, že verejné vyjadrenia štátnych predstaviteľov vo vzťahu k jeho osobe v tomto ohľade porušili jeho právo na prezumpciu neviny.

    ESĽP vo svojom rozsudku odkázal vo veľkej miere na svoje závery v rozsudku Zoltán Varga proti Slovenskej republike z 20. júla 2021, ktoré sa podľa neho primerane vzťahujú aj na námietky sťažovateľa v tomto prípade, s výnimkou jeho námietok podľa článku 6 ods. 1 a 2 Dohovoru. Poznamenal, že námietky sťažovateľa týkajúce sa vydania príkazov na odpočúvanie krajským súdom boli pred notifikáciou vláde vyhlásené za neprijateľné a nie sú predmetom ďalšieho posudzovania. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietaný údajný únik informácií, ESĽP podotkol, že pred vnútroštátnymi orgánmi ani pred Súdom nebola formulovaná žiadna sťažnosť týkajúca sa údajného nesplnenia pozitívneho záväzku, ktorý by štát prípadne mohol mať v súvislosti s objavením sa predmetného materiálu na verejnosti. Preto takéto tvrdenia, rovnako ako aj otázky týkajúce sa zvukového záznamu zaisteného vyšetrovateľmi v roku 2018, nespadajú do rozsahu predmetu tohto prípadu.

    ESĽP sa odvolal na svoje závery v prípade Zoltán Varga proti Slovenskej republike, v ktorom konštatoval, že realizácia uvedených súhlasov na odpočúvanie a vytvorenie a uchovávanie rôznych materiálov na ich základe predstavovali zásah do práva sťažovateľa na rešpektovanie súkromného života. Nedostatky súhlasov, zistené ústavným súdom, podľa ESĽP vo svojej podstate ovplyvnili použitie informačno-technických prostriedkov zo strany SIS a vzhľadom na nejasnosť uplatniteľných pravidiel právomoci, nedostatok postupov pri implementácii existujúcich pravidiel a nedostatky v ich uplatňovaní mala SIS podľa ESĽP pri realizácii predmetných súhlasov v skutočnosti diskrečnú právomoc, ktorá nebola sprevádzaná opatreniami na ochranu pred svojvoľným zasahovaním. Preto tento postup nebol „v súlade so zákonom“ v zmysle článku 8 ods. 2 Dohovoru. ESĽP ďalej poznamenal, že uloženie odvodeného materiálu získaného na základe súhlasov podľa § 17 ods. 6 zákona o SIS podliehalo dôverným pravidlám, ktoré SIS prijímala aj uplatňovala bez prvku vonkajšej kontroly, v dôsledku čoho tieto pravidlá neposkytovali žiadnu ochranu pred svojvoľným zásahom do práva na rešpektovanie súkromného života sťažovateľa. Uchovávanie dotknutého materiálu preto nespĺňala podmienku „súladu so zákonom“ v zmysle článku 8 Dohovoru. Tieto závery sa podľa ESĽP vzťahujú aj na aktuálny prípad. ESĽP rozhodol, že z dôvodu realizácie dvoch súhlasov na odpočúvanie a uchovávania odvodeného materiálu získaného na základe týchto súhlasov došlo k porušeniu práva sťažovateľa podľa článku 8 Dohovoru. Zároveň vzhľadom na toto zistenie ESĽP usúdil, že nie je potrebné skúmať dôvodnosť zvyšku sťažnosti podľa článku 8 Dohovoru.

    Pokiaľ ide o sťažovateľove námietky podľa článku 6 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru, vláda argumentovala, že sťažovateľ v súvislosti s kauzou Gorila nebol nikdy formálne ani materiálne obvinený a tieto jeho námietky z dôvodu ratione materiae nespadajú pod rozsah uvedených ustanovení Dohovoru. ESĽP podotkol, že sťažovateľom podané sťažnosti sa týkali vyšetrovania tzv. kauzy Gorila a nie obvinenia sťažovateľa v roku 2020 a prípadných verejných vyjadrení v súvislosti s týmto obvinením. ESĽP ďalej vyjadril názor, že ani napadnuté verejné vyhlásenia, ani žiadne iné okolnosti, na ktoré sťažovateľ poukázal, a ani jeho výpovede v procesnom postavení svedka ho nestavajú do postavenia osoby materiálne obvinenej v trestnom konaní týkajúcom sa vyšetrovania kauzy Gorila. Túto časť sťažnosti preto ESĽP odmietol z dôvodu nezlučiteľnosti s ustanoveniami Dohovoru.

    Pokiaľ ide o otázku spravodlivého zadosťučinenia, sťažovateľ požadoval 66 000 EUR z titulu nemajetkovej ujmy. ESĽP priznal sťažovateľovi z tohto titulu 9 750 eur a zvyšok nároku zamietol.