Preskočiť na hlavný obsah
Oficiálna stránka SK

Doména gov.sk je oficiálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

Slovenčina

    Európsky súd pre ľudské práva rozhodol v prospech SR odmietnutím sťažnosti pre zneužitie práva podať sťažnosť

    ​Štrasburg, 31. marec 2022. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) zverejnil svoje rozhodnutie z 10. marca 2022 v prípade Junas proti Slovenskej republike, ktorým vyhlásil sťažnosť za neprijateľnú.

    Sťažovateľ sa sťažoval na porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v dôsledku neprimeranej dĺžky reštitučného konania, ktoré sa začalo v decembri 2004, keď si na pozemkovom úrade uplatnila reštitučný nárok právna predchodkyňa sťažovateľa, ktorá zomrela v apríli 2013 a ktorej dedičmi sú sťažovateľ a jeho sestra. Sťažovateľ namietal tiež porušenie ďalších ustanovení Dohovoru.

    ESĽP sa stotožnil s argumentáciou vlády, že sťažovateľ vo svojej sťažnosti z februára 2019 neinformoval ESĽP o skutočnostiach, ktoré sa týkajú samotného jadra prípadu. Vláda poukazovala najmä na to, že sťažovateľ sa v júli 2016 so sestrou dohodol a vzdal sa reštitučného nároku v jej prospech, ako aj na výsledok dodatočného dedičského konania, ktoré sa skončilo v apríli 2018 a v ktorom bola vo vzťahu k reštitučnému nároku potvrdená sestra sťažovateľa ako jediná dedička. ESĽP poznamenal, že sťažovateľ neposkytol žiadne vysvetlenie, prečo nespomenul dohodu z júla 2016, ktorou sa reštitučného nároku vzdal, ani výsledok dodatočného dedičského konania, v dôsledku ktorého už nebol účastníkom reštitučného konania a nemohol ďalej tvrdiť, že je poškodenou osobou v súvislosti s jeho dĺžkou. ESĽP poukázal tiež na to, že sťažovateľ ho neinformoval ani o prerušeniach reštitučného konania, v dôsledku ktorých pozemkový úrad nemohol konať o reštitučnom nároku takmer tri a pol roka, pričom sťažovateľ tieto informácie neuviedol ani v následnej komunikácii s ESĽP v októbri 2020. ESĽP preto odmietol sťažnosť pre zneužitie práva podať sťažnosť podľa článku 35 ods. 3 a 4 Dohovoru.