Ako predchádzať samovraždám vo väzniciach?
Prečo sa väznené osoby niekedy rozhodnú spáchať samovraždu, je tomu možné vôbec predchádzať a čo všetko na to vplýva? Aj o tom bolo vzdelávanie príslušníkov a zamestnancov zboru väzenskej a justičnej stráže k problematike skríningu rizika samovražedného konania u väznených osôb a adekvátneho zaobchádzania s rizikovými osobami. S výstupmi sa prišla osobne oboznámiť aj ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.
Úvodné školenie vzniklo v spolupráci so známymi odborníkmi v danej oblasti, prof. Jozefom Haštom a MUDr. Petrom Breierom. Práve podľa slov psychiatra prof. J. Hašta, nemá Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami problém so samovraždami v ústavoch na výkon väzby a trestu: „Pozreli sme sa na štatistiku a boli sme pozitívne prekvapení. Suicidalita u nás je nižšia než vo väčšine európskych krajín – nižšia než u nás bola len v Chorvátsku. Musím však povedať, že je ilúzia myslieť si, že sa dá úplne zabrániť samovraždám či už na psychiatrických klinikách alebo aj vo väzniciach. Nám sa výskyt samovrážd podarilo znížiť tým, že sme zaviedli dôsledné a intenzívne vzdelávanie v tejto oblasti pre personál psychiatrického oddelenia.“
Komisia školila personál v oblasti noviniek pri zaobchádzaní s rizikovými osobami. Pri niektorých plánovaných zmenách bude však nevyhnutné aj lepšie technické vybavenie ústavov. Ako na tlačovej konferencii spomenul generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Róbert Mudronček: „Dostali sme vyjadrenie psychiatrov, že systém pravidelnej kontroly [každých 30 minút v noci] nie je vždy vhodný pre monitorovanie rizikových osôb, pretože prispieva k dekompenzácii klienta. Komisia preto prichádza s návrhom, aby sme v rámci väzenstva na monitorovanie rizikových osôb zapojili indikátory biologických funkcií, ako napríklad snímače tepu.“ Zmeniť by sa nemalo len technické vybavenie ústavov, súbežne s tým súvisí aj nutné personálne posilnenie ústavov a pravidelné vzdelávanie o zaobchádzaní s rizikovými osobami. „Aj na podnet kolegov, ktorí pracujú s rizikovými osobami sme sa rozhodli, že urobíme cyklický systém vzdelávania, kedy si budeme túto tému každoročne pripomínať, zapracovávať do nej nové poznania, štatistiky, aby zaobchádzanie s klientmi bolo naozaj kvalitné. Doteraz sme fungovali tak, že sme na základe vopred stanovených kritérií vyhľadávali osoby, ktoré boli rizikové. Nové nastavenie dovolí, že každá osoba, ktorá nastúpi na výkon väzby alebo na výkon trestu prejde úvodným rozhovorom – v zmysle „každý je potencionálne rizikový pokiaľ sa nepreukáže, že nie je,“ poznamenala klinická psychologička ZVJS, PhDr. Martina Bečková.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková ocenila závery komisie ako aj budúce aktivity plánované zborom v tomto smere aj napriek tomu, že negatívne ovplyvnia rozpočet: „Na najbližší rok tam je požiadavka približne okolo 20 miliónov eur. Sú to osobité investície, ktoré súvisia so zariadeniami pre ústavy na výkon väzby alebo výkon trestu. Okrem technického vybavenia potrebujeme zväčšiť kapacity aspoň na 4 m2 na osobu vo výkone väzby, vo výkone trestu. Takisto máme osobitý záujem maximálne posunúť zbor vpred v rámci spôsobu zaobchádzania s rizikovými obvinenými a odsúdenými a priblížiť sa tak európskym štandardom.“
Odborná komisia na prehodnotenie opatrení znižujúcich riziko samovražedného konania v podmienkach výkonu väzby a výkonu trestu odňatia slobody, ktorú zriadila ministerka spravodlivosti M. Kolíková, sa skladá z 15 odborníkov z oblasti psychológie, trestného práva či špeciálnej pedagogiky. Úlohou komisie je analýza platných opatrení na elimináciu rizika sebapoškodenia a samovražedného konania v ústavných podmienkach a jedným z jej záverov je práve aj úloha zabezpečiť vzdelávanie personálu zboru zaobchádzajúceho s väznenými osobami k problematike skríningu rizika samovražedného konania, ako aj adekvátneho zaobchádzania s rizikovými osobami.