Ministerka spravodlivosti na Medzinárodnej konferencii na podporu ľudských práv a demokracie
Spolu s predsedom vlády SR Eduardom Hegerom, ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Ivanom Korčokom dnes ministerka spravodlivosti Mária Kolíková otvorila na pôde rezortu diplomacie medzinárodnú konferenciu. Hlavnou témou konferencie je posilnenie demokracie a základných práv a slobôd v zahraničnej politike. Konferencie sa zúčastnili predstavitelia medzinárodných organizácií, občianskeho sektora, zastupiteľských úradov aj médií.
Dnešná konferencia má bohaté zastúpenie rečníkov z radov predstaviteľov rôznych medzinárodných organizácií – zástupkyňa generálneho tajomníka OSN pre ľudské práva Ilze Brands Kehris, osobitný predstaviteľ EÚ pre ľudské práva Eamon Gilmore, riaditeľ Úradu OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva Matteo Mecacci či námestníčka MZV USA pre demokraciu, ľudské práva a prácu Lisa Peterson.
Príhovor ministerky spravodlivosti M. Kolíkovej:
Medzinárodná konferencia pre ochranu ľudských práv: Ochranou ľudských práv vo svete chránime aj naše práva – skúsenosti, výzvy a riešenia
„Keď sa hovorí o medzinárodnej ochrane ľudských práv, zvyčajne sa spomína vývoj krátko po druhej svetovej vojne. Tá nás ako ľudstvo mala poučil, že len spoločným záväzkom a kolektívnym úsilím sa vieme stávať ľudskejšími, že len prostredníctvom spolupráce a lojality si vieme zabezpečovať život bez strachu a núdze a že atmosféra na hľadanie šťastia nie je vytváraná len doma, na národnej úrovni, ale v širšom kontexte, na medzinárodnej úrovni. A to vtedy ešte nebol svet globalizovaný tak ako je v súčasnosti. Teraz sú spojenia ešte silnejšie a ako krajiny sme na sebe čím ďalej, tým viac závislé.
Ak však chceme hovoriť o začiatkoch medzinárodnej ochrany ľudských práv, možno by sme ich mali začať hľadať ešte pred druhou svetovou vojnou, a to už na začiatku devätnásteho storočia. Veľká Británia a iné krajiny ako napríklad Holandsko či Španielsko totiž v rámci vlny boja proti otroctvu uzatvorili medzinárodné zmluvy obmedzujúce obchodovanie s otrokmi. Na dodržiavanie dohôd dokonca zriadili medzinárodné súdy. Tieto postupne prejednali viac ako 600 prípadov a prepustili takmer 80 000 nelegálne držaných a prevážaných otrokov!
Avšak už pred zriadením medzinárodných súdov proti otroctvu, niektorí britskí sudcovia odmietali otroctvo ako nespravodlivé a neľudské.
I v časoch, keď bolo otroctvo bežnou a rozšírenou praxou existovali ľudia a národy, ktorí sa dokázali oslobodiť od paradigmy vlastnej doby a videli budúcnosť. V slovenskom jazyku niekedy tomu hovoríme, že takpovediac „videli za roh".
V európskom kontexte zmenu pohľadu na človeka priniesol napríklad Kant a neskôr osvietenstvo. Táto transformácia konceptu osoby a ľudstva nám postupne umožnila uvidieť nespravodlivosť spoločenských inštitútov. Trvalo ďalšie desiatky rokov kým otroctvo a nevoľníctvo bolo zrušené, postupne sme všetci uznali, že dôstojnosť a hodnota druhého človeka nemôže byť takto ponižovaná. A že ani seba nemôžeme ponižovať tým, že znevoľníme iných.
Ľudské práva sú dynamické, náš pohľad na ne sa stále viac a viac zaostruje a stáva sa viac a viac humánnejším. Vidíme stále jasnejšie a jasnejšie. Ľudské práva vlastne trvalo a spolu ďalej objavujeme. A to aj vďaka iným krajinám a vďaka dianiu v nich. Na európskej úrovni je tento koncept ľudských práv reflektovaný v stále sa vyvíjajúcej doktríne Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ak sa pohnú v ochrane práv iné krajiny Rady Európy, mali by sme ich nasledovať. A toto je tiež aspektom kolektívnej ochrany práv.
Milé dámy, milí páni,
ministerstvo spravodlivosti plní mnoho, viac-menej technických a administratívnych, ale aj politicko-koncepčných úloh smerom k inštitúciám a ľudom, ktorých úlohou je zasa prinášať spravodlivosť.
Občas to dlho trvá – spravodlivosť môže byť pomalá. A nejde len o neprimeranú dĺžku súdnych konaní, aj keď naša vláda sa zaoberá týmto aspektom v návrhu reformy justície alebo v opatreniach, o ktorých hovorili pán predseda vlády a minister Korčok.
Niekedy dlhšie trvá, kým rozpoznáme, že nejaké spoločenské pomery sú nespravodlivé. Ak sa však na históriu pozrieme z vtáčej perspektívy, v ľudských právach a demokracii sa vlastne úžasne posúvame. Je na to množstvo príkladov. Najprv sme museli čakať, kým sme pochopili, že otroctvo je neakceptovateľné, potom sme museli čakať, kým sme pochopili, že ženy môžu voliť a teraz musíme čakať, kým pochopíme, že ľudia, ktorí patria ku komunite LGBTI sú rovnocenní. Stále však existujú pokusy tento trend zvrátiť.
To, čo vidím ako moju a našu úlohu, čo vnímam ako úlohu sektora justície, ako úlohu pre právnikov a iných aktérov spravodlivosti, je cibriť si ľudsko-právny pohľad, kalibrovať sa na rešpekt, vnímanie dôstojnosti druhých a hádam aj na láskavosť.
Ak hľadáme novú ľudsko-právnu platformu, ako si za cieľ kladie táto konferencia, možno by sme ju mali hľadať sami v sebe. Ako zdroje rešpektujúceho pohľadu na druhých sa takouto platformou sami stávame. Želám vám, ľudom v justícii, a aj sama sebe, aby sa nám to čo najviac darilo.
Želám vám príjemne strávený spoločný čas.“