Porovnávací prehľad justície od Európskej Komisie: Z pohľadu SR ho možno vnímať skôr pozitívne
Tohtoročné vydanie Porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície je už 9. v poradí a vychádza zo štatistických údajov od roka 2012 do roka 2019 (niekde aj 2020). Toto vydanie je primárne aktualizáciou údajov obsiahnutých v minuloročnom prehľade, ale obsahuje aj nové aspekty týkajúce sa najmä digitalizácie justície, nezávislosti sudcov najvyšších súdov, autonómie prokuratúry a nezávislosti advokátov.
Hlavné závery prehľadu na rok 2021 predstavil komisár pre spravodlivosť Didier Reynders na dnešnej tlačovej konferencii. Závery sú, že trend pozitívneho vývoja v efektívnosti súdnych systémov naďalej pokračuje vo väčšine členských štátov. Aj keď je skoro postihnúť celý rozsah dopadov pandémie Covid-19 na výkon súdnictva, niektoré údaje už umožňujú náhľad na reakciu súdnych systémov na pandémiu. Z údajov týkajúcich sa digitalizácie súdnictva vidno, že väčšina členských štátov umožňuje súdom a prokuratúre využívať rôzne digitálne nástroje, ale existuje tu ešte výrazný priestor na zlepšenie. Zdôraznil, že prehľad neobsahuje žiadne špecifické závery či odporúčania pre členské štáty, ale práve potreba zlepšiť digitalizáciu v oblasti verejného sektora a najmä súdnictva je asi hlavným „odkazom“ tohto prehľadu. Výzvou naďalej zostáva zabezpečenie plnej dôvery občanov v súdne systémy členských štátov.
Závery Justice Scoreboard na rok 2021 vo vzťahu k SR
Justice Scoreboard na rok 2021 možno hodnotiť z pohľadu SR skôr pozitívne, osobitne v nových skúmaných aspektoch digitalizácie súdnictva.
V pomere rozhodnutých vecí k nápadu nových vecí (tzv. clearance rate) v občianskych a obchodných veciach si SR udržala v rámci EÚ prvé miesto z predchádzajúcich rokov, aj keď sa pomer percentuálne znížil zo 130 percent na cca 110, pri započítaní aj správnych vecí SR výrazne klesla v porovnaní so stavom v roku 2018 (na úroveň porovnateľnú s rokom 2012) (grafy 11 a 12). Toto je v dôsledku percentuálneho zníženia aj v oblasti správnych vecí (graf 13). V celkovom počte nerozhodnutých civilných, obchodných a správnych vecí (graf 14) sa SR po miernom zlepšení v roku 2018 dostala na stav porovnateľný s rokom 2017. Z porovnania grafov 15 a 16 vyplýva, že toto zhoršenie je v dôsledku stavu v správnych veciach, kde sa počet nerozhodnutých vecí zvýšil, zatiaľ čo u civilných a obchodných sa znížil.
V počte sudcov na počet obyvateľov je SR na 12. mieste (graf 32), porovnateľná s Poľskom. SR má siedme najvyššie zastúpenie žien na najvyšších súdoch (graf 33) v rámci EÚ (porovnateľne s Maďarskom). Najvyššie zastúpenie majú ženy v Rumunsku a najnižšie v Českej republike. Z hľadiska objemu rozpočtových prostriedkov vynaložených na súdy v prepočte na obyvateľa je SR (graf 29) na 23. mieste v rámci EÚ, s miernym nárastom v roku 2019 voči roku 2018. Z hľadiska objemu výdavkov na súdnictvo v rámci HDP (graf 30) si SR v roku 2019 polepšila voči roku 2018 (viac ako 0,3 percenta HDP – porovnateľne s IT – najviac investovalo opätovne Bulharsko: 0,7 percenta).
Pri aspektoch digitalizácie súdnictva je Slovensko v skupine 5 štátov (Česko, Estónsko, Holandsko a Švédsko) s najvyšším počtom bodov, keďže tieto štáty umožňujú využitie rôznych digitálnych aspektov v konaniach v občianskych/obchodných, správnych a trestných veciach (graf 40). Pri využívaní digitálnych nástrojov súdmi a prokuratúrami (graf 41) je SR na 18. mieste v dôsledku výrazného rozdielu vo využívaní týchto nástrojov súdmi a prokuratúrou. Situáciou v súdnictve je SR porovnateľná s Estónskom, ktoré je na prvom mieste v grafe. Z hľadiska nástrojov digitálnej komunikácie využívaných súdmi (graf 42) je SR v skupine 15 štátov s maximálnym počtom bodov. V porovnateľnom grafe nástrojov využívaných prokuratúrou je SR na 15. mieste (porovnateľne s Talianskom). Pri využívaní digitálnych riešení umožňujúcich podávanie návrhov a sledovanie priebehu konaní v civilných/obchodných veciach a správnych veciach (graf 44) je SK na 4. mieste (za Estónskom, Lotyšskom a Maďarskom). V porovnateľnom grafe pre trestné konania (graf 45) je SR na 8. mieste. Z hľadiska online prístupu verejnosti k vydaným rozsudkom (graf 46) je SR v skupine 4 štátov s maximálnym počtom bodov (spolu s Estónskom, Lotyšskom a Maďarskom).
Neuralgickým bodom hodnotenia pre SR zostáva nízke vnímanie nezávislosti súdnictva, kde SR zostala v hodnotení občanov (graf 48) na predposlednom mieste (pred Chorvátskom). V hodnotení firiem (graf 50) však SR postúpila z posledného miesta v minuloročnom prehľade na 24. miesto a „predbehla“ tak Taliansko, Poľsko a Chorvátsko. U občanov došlo k miernemu zlepšeniu hodnotenia v roku 2020 v porovnaní s rokom 2019. Hlavné dôvody, ktoré uvádzajú občania a firmy pre svoje negatívne hodnotenie, sú najmä vnímaný tlak zo strany vlády či politikov a tlaky zo strany ekonomických a iných špecifických záujmov (grafy 49 a 51). Napriek trendu zhoršenia vnímania nezávislosti zo strany občanov a firiem až v polovici členských štátov voči roku 2019 teda v SR došlo skôr k pozitívnemu vývoju.
Tohtoročný prehľad po prvýkrát uvádza aj údaje o nezávislosti advokátov (graf 58). V tomto prehľade má SR 8 bodov z možných 9 a je na 14. mieste.
Tlačová správa Európskej komisie (v anglickom jazyku) je dostupná TU.
EU_justice_scoreboard_2021.pdf