Rozhodnutie ESĽP vo veci Kapko proti Slovenskej republike

​     Podaná sťažnosť sa týkala údajného nedostatku účinného a najmä urýchleného vyšetrovania zodpovednosti za pád veľkokapacitného stanu počas letného hudobného festivalu Pohoda v roku 2009, pri ktorom sťažovateľova dcéra utrpela zranenia, ktorým neskôr podľahla. V súvislosti s touto nehodou bolo začaté trestné konanie, ktoré doposiaľ nie je ukončené. V roku 2016 bola v rámci neho podaná obžaloba na konateľa spoločnosti, ktorá zabezpečila stavbu stanu. Sťažovateľ v tomto trestnom konaní vystupuje v postavení poškodeného. Okrem toho si sťažovateľ a jeho manželka v roku 2012 žalobou na ochranu osobnosti uplatnili nárok na náhradu škody proti uvedenej spoločnosti a tiež proti spoločnosti organizujúcej festival. Rozsudkom prvostupňového súdu im v roku 2018  bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 30 000 eur pre každého z nich. Konanie nie je právoplatne skončené. Sťažovateľ sa na ESĽP sťažoval na údajné porušenie článku 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), zaručujúceho právo na život. Prípad sa konkrétne týkal otázky pozitívnych záväzkov štátu podľa článku 2 Dohovoru.

     ESĽP vo svojom rozhodnutí uznal argumenty vlády, ktorá okrem iného tvrdila, že v prípadoch neúmyselného zásahu do práva na život, ako sú nehody, Dohovor v zmysle judikatúry ESĽP nevyžaduje existenciu trestnoprávnych prostriedkov nápravy na splnenie pozitívneho záväzku štátu, vyplývajúceho mu z článku 2 Dohovoru. Vláda zdôraznila, že v tomto prípade slovenský právny poriadok poskytuje sťažovateľovi mechanizmus na ochranu jeho práv v podobe žaloby na ochranu osobnosti, ktorú sťažovateľ zatiaľ úspešne využil. ESĽP podotkol, že sťažovateľ sa sťažuje predovšetkým v súvislosti s trestným konaním, pričom vo vzťahu k dĺžke dotknutého občianskoprávneho konania na ochranu osobnosti podal na ESĽP samostatnú sťažnosť, ktorá bude posúdená neskôr. ESĽP ďalej uviedol, že vzhľadom na skutkové okolnosti tohto prípadu článok 2 Dohovoru nenastoľuje požiadavku trestnoprávnych prostriedkov nápravy v súvislosti s nehodou. Povinnosť štátu zabezpečiť účinný nezávislý súdny mechanizmus, zaisťujúci dostupnosť právnych prostriedkov umožňujúcich zistenie okolností incidentu, zodpovednosti osôb a zabezpečenie odškodnenia obetiam môže byť v tomto prípade splnená občianskoprávnym prostriedkom nápravy. Rozsudok okresného súdu z roku 2018 naznačuje, že žaloba na ochranu osobnosti môže v zásade tieto požiadavky splniť. Na základe uvedeného ESĽP konštatoval, že v rozsahu, v akom bola sťažnosť zdôvodnená, nič nenaznačuje porušenie sťažovateľových práv, zaručených článkom 2 Dohovoru. ESĽP preto sťažnosť zamietol pre zjavnú nepodloženosť.