Preskočiť na hlavný obsah
Oficiálna stránka SK

Doména gov.sk je oficiálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

Slovenčina

    Správa o činnosti zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva za rok 2018

    Vláde Slovenskej republiky bola predložená Správa o činnosti zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len „Súd“) za rok 2018.

     

    Podľa správy, Súd v uplynulom roku rozhodol celkovo 44 prípadov, ktoré boli notifikované vláde. Súd vyhlásil 11 rozsudkov, z toho v merite veci bolo vyhlásených 9 rozsudkov (týkajúcich sa 16 sťažností) a 2 rozsudkami došlo k revízii predošlého rozsudku. Okrem toho Súd vyhlásil 7 rozhodnutí, ktorými vyčiarkol 15 sťažností na základe zmieru dosiahnutého medzi stranami, 3 rozhodnutia, ktorými vyčiarkol sťažnosť zo zoznamu na základe jednostrannej deklarácie vlády, v ďalších 3 prípadoch rozhodol o vyčiarknutí sťažnosti zo zoznamu svojich prípadov z iných dôvodov a v 5 prípadoch Súd sťažnosti vyhlásil ako celok za neprijateľné.

    Z 8 rozsudkov (týkajúcich sa celkovo 15 sťažností), ktorými Súd v roku 2018 rozhodol o porušení niektorého z článkov Dohovoru zo strany Slovenskej republiky (v roku 2017 to bolo 12 rozsudkov týkajúcich sa 18 sťažností), v 1 prípade Súd konštatoval porušenie článku 14 (zákaz diskriminácie) v spojení s článkom 2 Dohovoru (právo na život), v 1 prípade konštatoval porušenie článku 5 Dohovoru (právo na osobnú slobodu a bezpečnosť), v 1 prípade konštatoval porušenie článku 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života) a v 1 rozsudku týkajúcom sa 8 sťažností rozhodol o porušení článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru (právo na pokojné užívanie majetku). Ďalej v 4 prípadoch Súd rozhodol o porušení článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie), konkrétne v 1 prípade konštatoval porušenie práva na prístup k súdu a v 3 prípadoch porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote, z toho v 2 prípadoch konštatoval aj porušenie článku 13 Dohovoru (právo na účinný prostriedok nápravy).

    Súd 7 rozhodnutiami (týkajúcimi sa 15 sťažností) vzal na vedomie zmier medzi sťažovateľmi a vládou po tom, ako sa uistil, že dosiahnutý zmier je založený na rešpektovaní ľudských práv tak, ako je to definované v Dohovore a jeho protokoloch. Zástupkyňa pristúpila k zmiernemu riešeniu sťažností týkajúcich sa neprimeranej dĺžky konaní predovšetkým v prípadoch, keď ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť z dôvodov, ktoré Súd už v minulosti vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane odmietol (napr. že sťažovateľ pred jej podaním nevyčerpal prostriedok nápravy v podobe sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi dotknutého súdu alebo podal sťažnosť predsedovi dotknutého súdu iba formálne, bez toho, aby mal predseda súdu reálnu možnosť uskutočniť nápravu), alebo v prípadoch, keď ústavný súd neposúdil celkovú dĺžku konania prebiehajúceho na viacerých stupňoch alebo súdoch alebo za zistené prieťahy v súdnom konaní priznal nedostatočnú výšku primeraného finančného zadosťučinenia.

    V 3 prípadoch Súd rozhodol o vyčiarknutí sťažnosti na základe jednostrannej deklarácie vlády. Ide o prípady, v ktorých je dotknutá vláda pripravená uzavrieť zmier za podmienok navrhnutých Súdom, avšak sťažovateľ s uzavretím zmieru nesúhlasí. Za predpokladu, že vláda jednostranne deklaruje, že uznáva porušenie práv sťažovateľa a je pripravená zaplatiť mu spravodlivé zadosťučinenie, Súd môže, ak je presvedčený, že dodržiavanie ľudských práv zaručených Dohovorom a jeho protokolmi nevyžaduje, aby sa pokračovalo v posudzovaní predmetnej sťažnosti, vziať na vedomie podmienky deklarácie dotknutej vlády a formu zabezpečenia dodržania v nej uvedených záväzkov a rozhodnúť o vyčiarknutí sťažnosti zo zoznamu svojich prípadov. V 2 prípadoch Súd rozhodol o vyčiarknutí sťažnosti po tom, ako sa k notifikovanej sťažnosti vyjadrila vláda z dôvodu, že sťažovateľ nereagoval na výzvy Súdu na predloženie stanovísk a dokumentov, z čoho Súd vyvodil, že nemá záujem na ďalšom prerokovaní svojej sťažnosti.

    V ďalších 5 prípadoch Súd rozhodol v prospech Slovenskej republiky rozhodnutím o neprijateľnosti sťažnosti po tom, ako sa k notifikovaným sťažnostiam vyjadrila vláda a sťažovateľ.

    V roku 2018 bolo vláde notifikovaných 32 nových sťažností.

    Pokiaľ ide o výkon rozsudkov a rozhodnutí Súdu, v roku 2018 Výbor ministrov Rady Európy ukončil dohľad nad výkonom 36 rozsudkov a rozhodnutí proti Slovenskej republike vydaním záverečných rezolúcií, ktorými bolo ukončené sledovanie týchto prípadov.

    Vo svojich záveroch správa upozorňuje na prípady, v ktorých Súd nepovažoval prístup Ústavného súdu Slovenskej republiky za súladný s jeho vlastnou rozhodovacou činnosťou, ako aj rozsudky významné pre slovenskú právnu prax (rozsudok Visy proti Slovenskej republike, týkajúci sa zaistenia dôkazu v rámci vzájomnej právnej pomoci podľa Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach a Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie, alebo rozsudok Lakatošová a Lakatoš proti Slovenskej republike, týkajúci sa nedostatkov vyšetrovania spočívajúcich v neprešetrení rasového motívu trestného činu).

    Ďalej pripomína aktivity, ktoré zástupkyňa vyvíja na poli problematiky odoberania detí rodičom bez relevantných dôvodov, ku ktorým dochádza v niektorých členských štátoch RE. Slovenská republika intervenuje ako tretia strana vo viacerých prípadoch týkajúcich sa odobratia detí zo starostlivosti rodičov nórskymi orgánmi starostlivosti o deti a mládež. Významným v tomto ohľade bude rozsudok veľkej komory Súdu v prípade Strand Lobben a ďalší proti Nórsku. Okrem Slovenskej republiky v konaní v tejto veci intervenuje aj niekoľko ďalších európskych štátov.

    Napokon sa v správe spomína konferencia na vysokej úrovni, ktorá sa uskutočnila v Kodani a ktorá sa týkala pokračujúcej reformy systému Dohovoru.

    Úplné znenie Správy o činnosti o zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva za rok 2018 bude po jej prerokovaní vládou Slovenskej republiky zverejnené na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.