Preskočiť na hlavný obsah
  1. Domov
  2. Tlačové správy
  3. Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil rozsudok v dvoch prípadoch týkajúcich sa regulovaného nájomného

Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil rozsudok v dvoch prípadoch týkajúcich sa regulovaného nájomného

Vypublikované 6. marca 2019

​Štrasburg, 5. marca 2019 – Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil rozsudok, ktorým rozhodol spoločne o prípadoch Košťál a ďalší proti Slovenskej republike a Granec a ďalší proti Slovenskej republike. Obidva prípady sa týkajú systému regulovaného nájomného. Na ESĽP sa sťažovatelia obrátili v roku 2017 a sťažovali sa na porušenie ich práva na pokojné užívanie majetku v dôsledku uplatňovania regulácie nájomného na byty, ktoré vlastnia a diskrimináciu oproti iným vlastníkom bytov. Súd skonštatoval porušenie článku 1 Protokolu č. 1 (právo na pokojné užívanie majetku) a priznal 47 sťažovateľom celkovo sumu 2 673 500 EUR ako náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy (sťažovatelia požadovali viac ako 26 miliónov eur ako náhradu majetkovej škody a 50 000 EUR pre každého ako náhradu nemajetkovej ujmy). Za trovy konania im priznal spolu 111 030 EUR (sťažovatelia požadovali viac ako 400 000 eur). 

Sťažovatelia sú vlastníkmi bytov, v ktorých sa uplatňovala regulácia nájomného a nebolo ich možné prenajímať za trhových podmienok. Sťažovatelia v týchto prípadoch predovšetkým tvrdili, že zásah do ich práva na pokojné užívanie majetku v podobe regulácie nájomného na nich uvalil neprimerané bremeno, pre ktoré neexistovalo žiadne opodstatnenie. Ďalej tvrdili, že v rozpore s článkom 14 Dohovoru, zakazujúcim diskrimináciu, boli znevýhodnení oproti vlastníkom iných bytov.

ESĽP akceptoval námietku vlády a z procesných dôvodov odmietol sťažnosť v rozsahu, v akom sa týkala 5 bytov na Šancovej ulici č. 102 a Grösslingovej ulici č. 21 v Bratislave. Okrem toho jeden zo sťažovateľov v odpovedi na námietky vlády zúžil rozsah svojej sťažnosti a niektoré byty z nej vylúčil. 

Pokiaľ ide o podstatu sťažností, ESĽP odkázal na svoje závery uvedené v rozsudku Bittó a ďalší proti Slovenskej republike z 28. januára 2014. V ňom už posúdil slovenský systém regulácie nájomného ako kontrolu užívania majetku, ktorá má právny základ v príslušných právnych predpisoch a uznal, že systém regulácie nájomného je „v súlade so všeobecným záujmom“. Pri posudzovaní primeranosti tohto opatrenia však konštatoval, že regulované nájomné je podstatne nižšie ako trhové nájomné za porovnateľné byty, na ktoré sa regulácia nevzťahuje a dospel k záveru, že neboli zohľadnené záujmy sťažovateľov vrátane ich práva na dosahovanie výnosov z majetku. Podľa názoru ESĽP, štátne orgány nedodržali spravodlivú rovnováhu medzi všeobecným záujmom spoločnosti a ochranou majetkových práv sťažovateľov, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva na pokojné užívanie majetku sťažovateľov, zaručeného článkom 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru. Ďalej rozhodol, že prípady nevyvolávajú samostatnú otázku z hľadiska článku 14 Dohovoru (zákaz diskriminácie).

Sťažovatelia ako spravodlivé zadosťučinenie požadovali spolu 26 368 287,52 EUR ako majetkovú škodu. Ďalej sťažovatelia požadovali z titulu nemajetkovej ujmy 50 000 EUR pre každého zo 47 sťažovateľov. Napokon požadovali 408 935,06 EUR ako náhradu trov konania. 

ESĽP im priznal spolu 2 673 500 EUR z titulu majetkovej škody aj nemajetkovej ujmy a 111 030 EUR ako náhradu nákladov a výdavkov. Zvyšok nárokov zamietol.