Preskočiť na hlavný obsah
Oficiálna stránka SK

Doména gov.sk je oficiálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

Slovenčina

    Rozsudok ESĽP v prípade Móry a Benc proti Slovenskej republike

    Štrasburg, 22. januára 2019 – Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil rozsudok v prípade Móry a Benc proti Slovenskej republike, ktorým rozhodol o porušení článku 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 

    ​Sťažovatelia boli rozhodnutím sudcu Okresného súdu Nitra 14. marca 2014 vzatí do väzby. Krajský súd v Nitre 1. apríla 2014 zamietol ich sťažnosti proti uzneseniu o vzatí do väzby. Sťažovatelia podali ústavnú sťažnosť. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom z 24. septembra 2014 rozhodol, že ich práva podľa článku 5 ods. 1 a 4 Dohovoru boli rozhodnutím krajského súdu z 1. apríla 2014 porušené, toto rozhodnutie zrušil a priznal každému zo sťažovateľov primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 EUR a náhradu trov konania. Ústavný súd vytkol všeobecným súdom nedostatočne konkrétne odôvodnenie rozhodnutia o väzbe, ktoré síce odkazovali na skutočnosti uvedené v spise, avšak ich nijako bližšie nešpecifikovali. Podľa jeho názoru krajský súd navyše nepreskúmal všetky námietky sťažovateľov proti rozhodnutiu o vzatí do väzby a jeho rozhodnutie bolo nepreskúmateľné. Sťažovatelia boli medzičasom, 30. mája 2014, z väzby prepustení. 

    Sťažnosťou podanou na ESĽP sa sťažovatelia sťažovali, že ich väzba bola svojvoľná. Súd ich sťažnosť preskúmal podľa článku 5 ods. 1 Dohovoru. Z dôvodov už skôr uvedených v rozsudkoch Horváth proti Slovenskej republike a Šablij proti Slovenskej republike (nedostatok súdnej praxe), ESĽP zamietol námietku vlády, že sťažovatelia sa na základe nálezu ústavného súdu mohli domôcť ďalšieho odškodnenia na základe zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Rovnako neuznal námietku vlády, ktorá tvrdila, že vzhľadom na nález ústavného súdu a priznané odškodnenie sťažovatelia stratili postavenie „obete“ porušenia Dohovoru. ESĽP mal za to, že finančné odškodnenie priznané v tomto prípade ústavným súdom, aj keď nie zanedbateľné, nie je z hľadiska okolností prípadu dostatočné. Sťažovateľov preto naďalej považoval za poškodených porušením práv, v dôsledku čoho bol porušený článok 5 ods. 1 Dohovoru. 

    ESĽP priznal každému zo sťažovateľov 4 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy. Náhradu nákladov a výdavkov im nepriznal s odôvodnením, že tento nárok si nedostatočne špecifikovali. K rozsudku pripojil svoje čiastočne nesúhlasné stanovisko sudca Serghides, ktorý nesúhlasil s väčšinou pri rozhodnutí o úplnom zamietnutí nároku na náhradu nákladov a výdavkov.