Od prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv ubehlo už 70 rokov

Ľudské práva, ktoré nám garantuje naša Ústava, už berieme ako samozrejmosť. Pritom za to, aby sme mali právo na život, mali sme rovnaké práva bez ohľadu na to, akej sme farby pleti, alebo vierovyznania, či za slobodu prejavu, sa museli dlhé roky aktívne viesť odborné diskusie a rokovania. 

​Písal sa 10. december roku 1948, keď Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo v Paríži Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, na základe ktorej boli neskôr prijaté mnohé medzinárodné zmluvy zabezpečujúce garanciu univerzálnych, nescudziteľných a nedeliteľných práv nás všetkých. Preto si každoročne pripomíname Medzinárodný deň ľudských práv práve 10. decembra. Všeobecná deklarácia ľudských práv už vo svojom prvom článku hovorí o tom, že všetci ľudia sa rodia slobodní a rovní v dôstojnosti aj v právach. Hoci táto deklarácia nie je pre štáty záväzným dokumentom, v rovnakom alebo podobnom znení všetky ľudské práva a slobody garantuje Ústava Slovenskej republiky.

Minister spravodlivosti, Gábor Gál: „Každý z nás, bez ohľadu na to, kde pracuje, aké má zázemie, aké náboženstvo vyznáva alebo ku ktorej národnosti sa hlási, má garantované všetky ľudské práva a slobody, ktoré zakotvuje Ústava SR. Sme si rovní, máme právo na život, máme právo na ochranu našej dôstojnosti, slobodne sa pohybovať, či napríklad vlastniť majetok. Nebolo to tak dávno, keď nám boli odopierané viaceré z našich práv a slobôd, ktoré už berieme ako samozrejmosť. Stále však v našej spoločnosti dochádza k porušovaniu základných práv a slobôd a teší ma, že náš Ústavný súd plní svoju kľúčovú úlohu ochrany ľudských práv maximálne svedomito, čestne a nezávisle.“

Znenie Všeobecnej deklarácie ľudských práv z 10.12.1948 si môžete prečítať tu:

https://www.ohchr.org/EN/UDHR/Pages/Language.aspx?LangID=slo