Novela „RPVS zákona“ sprísňuje boj so schránkovými firmami
Novela „RPVS zákona“ sprísňuje boj so schránkovými firmami
Novela unikátneho zákona o registri partnerov verejného sektora- tzv. „protischránkového“ zákona bola pripravená ešte exministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou. Minister spravodlivosti SR Gábor Gál bol exministerkou požiadaný, aby na novelu dohliadol. Aby sa čím skôr – ako veľmi potrebná pre aplikačnú prax dostala do legislatívneho procesu. Na novele robil ten istý tím odborníkov ako na samotnom zákone.
Novela „RPVS zákona“ sprísňuje boj so schránkovými firmami
Novela unikátneho zákona o registri partnerov verejného sektora- tzv. „protischránkového“ zákona bola pripravená ešte exministerkou spravodlivosti Luciou Žitňanskou. Minister spravodlivosti SR Gábor Gál bol exministerkou požiadaný, aby na novelu dohliadol. Aby sa čím skôr – ako veľmi potrebná pre aplikačnú prax dostala do legislatívneho procesu. Na novele robil ten istý tím odborníkov ako na samotnom zákone.
Gábor Gál: „Tento zákon vnímam ako „výkladnú skriňu transparentnosti“ a jedno z najvýznamnejších opatrení v boji proti korupcii. Keďže vo svete nič podobné nefunguje, nebolo možné sa inšpirovať zahraničnými skúsenosťami ani prevziať „osvedčené“ legislatívne riešenie. Preto sa počas 1,5 ročnej účinnosti objavili isté interpretačné nejasnosti a aplikačné nedostatky, ktoré znamenajú riziko jeho obchádzania. Je úplne prirodzené, že tieto nedostatky časom ukázala samotná prax a bolo potrebné priebežne na ne reagovať.“
Zákon už vyše roka a pol vyžaduje, aby každý, kto obchoduje s verejným sektorom, odkryl svoje podnikateľskú štruktúru a do verejného registra zapísal svojich konečných užívateľov výhod. Od účinnosti zákona 1. februára 2017 už štát nemôže obchodovať so schránkovými firmami, čiže s firmami, o ktorých pozadí existujú nejasnosti. Vďaka protischránkovému zákonu slovenskí podnikatelia či dokonca verejní činitelia, ktorí so štátom v minulosti obchodovali cez schránkové firmy, boli nútení odhaliť vlastníctvo svojich schránkových firiem, alebo z týchto obchodných vzťahov upustiť.
Napriek menším počiatočným technickým problémom registrácia a overovanie konečných užívateľov dnes veľmi dobre funguje a zákon z dielne rezortu spravodlivosti SR oceňujú viaceré okolité krajiny, ktoré sa ním plánujú inšpirovať (napr. ČR). Register je verejne prístupný a slúži nielen slovenským ale aj zahraničným aj novinárom a aj verejnosti.
Stav zapísaných subjektov k 1. máju 2018 je 16 140 partnerov verejného sektora. Z hľadiska vybavovania agendy registrujúcim orgánom sa agenda v priemere ustálila na 1035 návrhov na zápis mesačne. V rámci prechodného obdobia, t. j. v rámci nábehovej fázy, sa však mesačný nápad registrujúceho orgánu pohyboval v rádovo tisícoch návrhov na zápis.
Pri približne 16 tisíc subjektoch v registri partnerov verejného sektora, je podľa analýzy Transparency International Slovensko ako konečný užívateľ výhod uvedených menej ako dvadsaťpäť cyperských fyzických osôb.
Napriek tomu rezort evidoval prípady, kde účastníci zmluvných vzťahov – najčastejšie podnikatelia – úmyselne interpretovali niektoré jeho ustanovenia tak, aby sa tento predpis na ich zmluvy s verejným sektorom nevzťahoval. Andrej Leontiev, partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing o jednotlivých zlepšeniach zákona: „Novela má jediný cieľ a to zefektívniť fungovanie protischránkového zákona. Snažili sme sa spresniť najmä tie ustanovenia, ktoré boli v praxi sporadicky využívané na obchádzanie zákona. Fakticky sa tým zákon sprísňuje. Na druhej strane treba mať na pamäti, že aj tento unikátny nástroj na zvyšovanie transparentnosti pri nakladaní z verejnými zdrojmi má svoju cenu. Túto cenu „platia“ dnes najmä partneri verejného sektora – podnikatelia vo forme dodatočného administratívneho, časového a finančného nákladu. Získavajú za to férovejšiu hospodársku súťaž, ktorú doposiaľ výrazne deformovali rôzni s verejným sektorom „spriaznení“ hráči. Okrem toho je však nevyhnutné priebežne upravovať aj primeranosť a účelnosť požiadaviek, ktoré sú na podnikateľov v zákone kladené. Novela napríklad predpokladá výrazné administratívne zjednodušenie zapisovania a aktualizácie údajov o konečných užívateľoch výhod tých podnikateľov, ktorí svojich konečných užívateľov výhod registrujú aj v registri PVS aj v obchodnom registri.“
Medzirezortné pripomienkové konanie sa končí 27. augusta 2018. Materiál by sa na vládu mohol dostať v priebehu septembra 2018.