Zástupkyňa SR pred ESĽP upozorňuje na ďalšiu rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, týkajúcu sa odoberania detí zo starostlivosti biologických rodičov
Zástupkyňa SR pred ESĽP upozorňuje na ďalšiu rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, týkajúcu sa odoberania detí zo starostlivosti biologických rodičov
Štrasburg, 28. júna 2018 – Parlamentné zhromaždenie Rady Európy prijalo ďalšiu rezolúciu týkajúcu sa odoberania detí zo starostlivosti biologických rodičov
Na programe včerajšieho zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PACE) bol návrh rezolúcie „Dosiahnutie rovnováhy medzi najlepším záujmom dieťaťa a potrebou udržania rodiny“. Návrh predložil ešte 29. januára 2016 rumunský poslanec Dr. Ben-Oni Ardelean a 2. júna 2016 PACE rozhodlo o vypracovaní správy zaoberajúcej sa tým, v akom rozsahu nórsky Barnevernet porušuje štandardy Rady Európy. Po uskutočnení zisťovacej návštevy spravodajca – moldavský poslanec Valeriu Ghilețchi 27. apríla 2018 predložil výboru PACE pre sociálne veci, zdravie a trvalo udržateľný rozvoj predbežnú verziu správy a návrh rezolúcie, ktorý bol vo výbore jednohlasne prijatý. PACE rezolúciu prijalo 28. júna 2018.
PACE uviedlo, že napriek existencii jednoznačných medzinárodných a európskych štandardov v tejto oblasti práv detí, stále chýba jednotná aplikácia pri rozhodnutiach o odobratí dieťaťa, osvojení, umiestnení do náhradnej starostlivosti a opätovnom zjednotení rodiny. Preto sú potrebné ďalšie opatrenia, aby sa preklenula priepasť medzi týmito štandardmi a ich implementáciou.
PACE v prijatej rezolúcii zdôraznilo, že pri všetkých opatreniach týkajúcich sa detí by sa mal v prvom rade brať do úvahy najlepší záujem dieťaťa v súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa. Štáty by preto mali zabezpečiť postupy priateľské k deťom počas odobratia, umiestnenia do náhradnej starostlivosti a opätovného zjednotenia rodiny. Ďalej by mali včas a prakticky poskytnúť potrebnú podporu rodinám, s cieľom vyhnúť sa nutnosti rozhodnutí o odobratí v prvom rade a napomôcť opätovnému zjednoteniu rodiny, ak je to možné a v najlepšom záujme dieťaťa. Tiež by mali zaistiť, aby boli systémy sociálnej starostlivosti o deti otvorené a transparentné, s cieľom zvýšiť legitimitu a dôveru v systém a aby všetci zamestnanci zapojení do rozhodovania o odobratí detí a ich umiestnení do náhradnej starostlivosti, vrátane sudcov, mali vhodnú kvalifikáciu a boli pravidelne školení (aj o medzinárodných a európskych štandardoch). Ďalej by sa mali usilovať udržať na minime prax odoberania detí zo starostlivosti rodičov pri narodení, zakladania rozhodnutí o umiestnení dieťaťa do náhradnej starostlivosti na uplynutí času a osvojení bez súhlasu rodičov a iba v extrémnych prípadoch. Štáty by mali rovnako zaistiť, aby odobratie detí bolo poslednou možnosťou, ktorá by sa mala robiť iba na nevyhnutné časové obdobie, aby súrodenci boli v náhradnej starostlivosti udržaní pri sebe vo všetkých prípadoch, v ktorých to nie je proti najlepšiemu záujmu dieťaťa, aby boli deti v starostlivosti v rámci širšej rodiny, pokiaľ je to v najlepšom záujme dieťaťa, aby úpravy návštev a kontaktov uľahčovali zachovanie rodinného zväzku a smerovali k opätovnému zjednoteniu, pokiaľ to nie je zjavne nevhodné a aby náboženské, etnické a kultúrne prostredie a súrodenecké putá boli brané do úvahy pri umiestňovaní detí do náhradnej starostlivosti.
V správe k rezolúcii sa spravodajca osobitne venoval Nórsku. Podnetom k návrhu rezolúcie a vypracovaniu správy bolo rozhodnutie prijaté nórskym orgánom sociálnoprávnej ochrany detí (Barnevernet) v roku 2016, keď na základe obvinení z telesných trestov (ktoré sú v Nórsku nezákonné), päť detí (vrátane trojmesačného bábätka) bolo odobraných nórskym orgánom sociálnoprávnej ochrany detí (Barnevernet) rumunsko-nórskej rodine za okolností, ktoré spravodajca považoval za znepokojujúce: dve najstaršie dcéry rodiny už boli odobraté do naliehavej starostlivosti priamo zo školy, keď boli vyzdvihnutí dvaja najstarší synovia, zatiaľ čo v nasledujúci deň sa orgán sociálnoprávnej ochrany detí vrátil, aby odobral bábätko. Nakoniec boli deti rozdelené a poslané do troch samostatných pestúnskych domovov po celej krajine. V tomto konkrétnom prípade reakcia Barnevernetu na odobratie všetkých detí bez akéhokoľvek predchádzajúceho zásahu alebo varovania šokovala celú rumunskú komunitu a na viacerých nórskych veľvyslanectvách sa konali veľké protesty. Preto sa rumunská vláda rozhodla vyslať osobitnú delegáciu do Nórska na vyšetrenie prípadu a po období intenzívneho medzinárodného tlaku Barnevernet uzavrel prípad a prepustil deti späť do starostlivosti svojich rodičov. Rodina teraz odišla do Rumunska kvôli obavám, že Barnevernet im odoberie deti znova. Okrem tohto konkrétneho prípadu, ktorý sa dostal na titulky mnohých európskych médií, Európsky súd pre ľudské práva začal skúmať rôzne ďalšie prípady a oznámil ich nórskej vláde. Z uvedených dôvodov sa spravodajca v správe podelil o informácie, ktoré získal počas návštevy Nórska. Zo správy k rezolúcii vyplýva, že na konci roku 2016 žilo v Nórsku 1,1% detí v alternatívnej starostlivosti. Vyšetrovanie situácie v rodine zo strany nórskeho orgánu starostlivosti o deti (Barnevernet) považujú mnohé rodiny za veľmi stresujúce a mnohé rodiny sa obávajú, že im deti budú odobraté, najmä, ak nemajú nórsky pôvod. Barnevernet používa „kontrolný zoznam“ – systém, ktorý bol kritizovaný ako nesprávne stotožňujúci prítomnosť rizikových faktorov s vážnosťou konkrétneho prípadu. Takisto nie je jasné, do akej miery sa v tomto štádiu konania požaduje a zohľadňuje názor dotknutého dieťaťa. V o niečo menej ako polovici vyšetrovaných prípadov vyšetrovanie vedie k opatreniam na pomoc dieťaťu a jeho rodine doma (na konci roka 2016 boli opatrenia zo strany od orgánov starostlivosti o deti adresované 22 000 deťom). Tieto opatrenia môžu mať niekoľko foriem, od finančnej podpory, všeobecných rád a usmernení na podporu rodičovských zručností, zabezpečenia toho, aby dieťa dostalo miesto v materskej škole, atď. až po prechod do monitorovanej rodinnej inštitúcie. Ak je Barnevernet po vyšetrovaní presvedčený, že dieťa musí byť odobraté svojim rodičom, musí podať návrh na príkaz na odobratie na príslušný krajský úrad sociálneho zabezpečenia. V priebehu roka 2015 (posledný rok, za ktorý existujú dostupné údaje) vydal krajský úrad sociálneho zabezpečenia príkaz na odobratie 1 545 detí. V praxi v približne 90 % prípadov krajský úrad sociálneho zabezpečenia vydá požadované príkazy na odobratie a taktiež v približne 90% prípadov okresné súdy tieto rozhodnutia potvrdia. Rodičia môžu následne podať žiadosť o zrušenie príkazu raz za rok. V roku 2017 bolo takto do rodín vrátených 34 % detí. Ak existuje bezprostredné riziko pre dieťa, Barnevernet môže bez súhlasu rodičov ihneď vydať naliehavý príkaz na odobratie, ktorý musí byť následne schválený krajským úradom sociálneho zabezpečenia. V roku 2017 sa naliehavé príkazy týkali 1 342 detí. Počet detí podliehajúcich naliehavému príkazu sa medzi rokmi 2008 a 2013 zvýšil o 70%, od roku 2013 do roku 2017 nasledovalo zníženie o 17%. Spôsob realizácie naliehavých príkazov je často opísaný ako stresujúci tak deťmi, ako aj rodičmi. Deti sa vyzdvihujú v nevhodných časoch alebo sú brané z triedy v škole a v niektorých prípadoch sa používa sila a nátlak za alebo bez účasti polície. Ak dieťa podlieha príkazu na odobratie (naliehavému alebo inému), bude zvyčajne zverené do pestúnskej rodiny, ak je mladšie ako 12 rokov. Deti vo vekovej kategórii 12-18 rokov sú zvyčajne pravdepodobnejšie umiestnené v niektorej inštitúcii. Ďalším problémom je veľký počet súrodencov (6 z 10) oddelených pri umiestňovaní do pestúnskej starostlivosti. Rovnako ako v iných krajinách, dôsledky alternatívnej starostlivosti pre deti v Nórsku vo všeobecnosti nie sú dobré – existuje vyššia miera užívania drog alebo alkoholu, samovrážd, násilných smrtí, atď. Nedávne zmeny nórskeho zákona však podporujú umiestňovanie detí do kruhu širšej rodiny a priateľov dieťaťa, čo by malo viesť k stabilnejšej pestúnskej starostlivosti a lepším výsledkom. Za najviac prekvapivé správa označuje právo rodičov na mimoriadne vzácne a krátke (a často len asistované) návštevy detí, v mnohých prípadoch iba v rozsahu dvoch hodín štyri až šesťkrát do roka. Skutočnosť, že iba 80% všetkých odborníkov pracujúcich v orgánoch starostlivosti o deti má formálnu kvalifikáciu (minimálne bakalárske vzdelanie v oblasti starostlivosti o deti) je alarmujúca. Podľa oslovených psychológov, nórske orgány starostlivosti o deti uplatňujú komplikované teórie spojené s detskou psychológiou a výskumom v ranom vývoji (ako napríklad teória pripútanosti) za posledné roky – niekedy mimo kontextu.
Na programe včerajšieho zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PACE) bol návrh rezolúcie „Dosiahnutie rovnováhy medzi najlepším záujmom dieťaťa a potrebou udržania rodiny“. Návrh predložil ešte 29. januára 2016 rumunský poslanec Dr. Ben-Oni Ardelean a 2. júna 2016 PACE rozhodlo o vypracovaní správy zaoberajúcej sa tým, v akom rozsahu nórsky Barnevernet porušuje štandardy Rady Európy. Po uskutočnení zisťovacej návštevy spravodajca – moldavský poslanec Valeriu Ghilețchi 27. apríla 2018 predložil výboru PACE pre sociálne veci, zdravie a trvalo udržateľný rozvoj predbežnú verziu správy a návrh rezolúcie, ktorý bol vo výbore jednohlasne prijatý. PACE rezolúciu prijalo 28. júna 2018.
PACE uviedlo, že napriek existencii jednoznačných medzinárodných a európskych štandardov v tejto oblasti práv detí, stále chýba jednotná aplikácia pri rozhodnutiach o odobratí dieťaťa, osvojení, umiestnení do náhradnej starostlivosti a opätovnom zjednotení rodiny. Preto sú potrebné ďalšie opatrenia, aby sa preklenula priepasť medzi týmito štandardmi a ich implementáciou.
PACE v prijatej rezolúcii zdôraznilo, že pri všetkých opatreniach týkajúcich sa detí by sa mal v prvom rade brať do úvahy najlepší záujem dieťaťa v súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa. Štáty by preto mali zabezpečiť postupy priateľské k deťom počas odobratia, umiestnenia do náhradnej starostlivosti a opätovného zjednotenia rodiny. Ďalej by mali včas a prakticky poskytnúť potrebnú podporu rodinám, s cieľom vyhnúť sa nutnosti rozhodnutí o odobratí v prvom rade a napomôcť opätovnému zjednoteniu rodiny, ak je to možné a v najlepšom záujme dieťaťa. Tiež by mali zaistiť, aby boli systémy sociálnej starostlivosti o deti otvorené a transparentné, s cieľom zvýšiť legitimitu a dôveru v systém a aby všetci zamestnanci zapojení do rozhodovania o odobratí detí a ich umiestnení do náhradnej starostlivosti, vrátane sudcov, mali vhodnú kvalifikáciu a boli pravidelne školení (aj o medzinárodných a európskych štandardoch). Ďalej by sa mali usilovať udržať na minime prax odoberania detí zo starostlivosti rodičov pri narodení, zakladania rozhodnutí o umiestnení dieťaťa do náhradnej starostlivosti na uplynutí času a osvojení bez súhlasu rodičov a iba v extrémnych prípadoch. Štáty by mali rovnako zaistiť, aby odobratie detí bolo poslednou možnosťou, ktorá by sa mala robiť iba na nevyhnutné časové obdobie, aby súrodenci boli v náhradnej starostlivosti udržaní pri sebe vo všetkých prípadoch, v ktorých to nie je proti najlepšiemu záujmu dieťaťa, aby boli deti v starostlivosti v rámci širšej rodiny, pokiaľ je to v najlepšom záujme dieťaťa, aby úpravy návštev a kontaktov uľahčovali zachovanie rodinného zväzku a smerovali k opätovnému zjednoteniu, pokiaľ to nie je zjavne nevhodné a aby náboženské, etnické a kultúrne prostredie a súrodenecké putá boli brané do úvahy pri umiestňovaní detí do náhradnej starostlivosti.
V správe k rezolúcii sa spravodajca osobitne venoval Nórsku. Podnetom k návrhu rezolúcie a vypracovaniu správy bolo rozhodnutie prijaté nórskym orgánom sociálnoprávnej ochrany detí (Barnevernet) v roku 2016, keď na základe obvinení z telesných trestov (ktoré sú v Nórsku nezákonné), päť detí (vrátane trojmesačného bábätka) bolo odobraných nórskym orgánom sociálnoprávnej ochrany detí (Barnevernet) rumunsko-nórskej rodine za okolností, ktoré spravodajca považoval za znepokojujúce: dve najstaršie dcéry rodiny už boli odobraté do naliehavej starostlivosti priamo zo školy, keď boli vyzdvihnutí dvaja najstarší synovia, zatiaľ čo v nasledujúci deň sa orgán sociálnoprávnej ochrany detí vrátil, aby odobral bábätko. Nakoniec boli deti rozdelené a poslané do troch samostatných pestúnskych domovov po celej krajine. V tomto konkrétnom prípade reakcia Barnevernetu na odobratie všetkých detí bez akéhokoľvek predchádzajúceho zásahu alebo varovania šokovala celú rumunskú komunitu a na viacerých nórskych veľvyslanectvách sa konali veľké protesty. Preto sa rumunská vláda rozhodla vyslať osobitnú delegáciu do Nórska na vyšetrenie prípadu a po období intenzívneho medzinárodného tlaku Barnevernet uzavrel prípad a prepustil deti späť do starostlivosti svojich rodičov. Rodina teraz odišla do Rumunska kvôli obavám, že Barnevernet im odoberie deti znova. Okrem tohto konkrétneho prípadu, ktorý sa dostal na titulky mnohých európskych médií, Európsky súd pre ľudské práva začal skúmať rôzne ďalšie prípady a oznámil ich nórskej vláde. Z uvedených dôvodov sa spravodajca v správe podelil o informácie, ktoré získal počas návštevy Nórska. Zo správy k rezolúcii vyplýva, že na konci roku 2016 žilo v Nórsku 1,1% detí v alternatívnej starostlivosti. Vyšetrovanie situácie v rodine zo strany nórskeho orgánu starostlivosti o deti (Barnevernet) považujú mnohé rodiny za veľmi stresujúce a mnohé rodiny sa obávajú, že im deti budú odobraté, najmä, ak nemajú nórsky pôvod. Barnevernet používa „kontrolný zoznam“ – systém, ktorý bol kritizovaný ako nesprávne stotožňujúci prítomnosť rizikových faktorov s vážnosťou konkrétneho prípadu. Takisto nie je jasné, do akej miery sa v tomto štádiu konania požaduje a zohľadňuje názor dotknutého dieťaťa. V o niečo menej ako polovici vyšetrovaných prípadov vyšetrovanie vedie k opatreniam na pomoc dieťaťu a jeho rodine doma (na konci roka 2016 boli opatrenia zo strany od orgánov starostlivosti o deti adresované 22 000 deťom). Tieto opatrenia môžu mať niekoľko foriem, od finančnej podpory, všeobecných rád a usmernení na podporu rodičovských zručností, zabezpečenia toho, aby dieťa dostalo miesto v materskej škole, atď. až po prechod do monitorovanej rodinnej inštitúcie. Ak je Barnevernet po vyšetrovaní presvedčený, že dieťa musí byť odobraté svojim rodičom, musí podať návrh na príkaz na odobratie na príslušný krajský úrad sociálneho zabezpečenia. V priebehu roka 2015 (posledný rok, za ktorý existujú dostupné údaje) vydal krajský úrad sociálneho zabezpečenia príkaz na odobratie 1 545 detí. V praxi v približne 90 % prípadov krajský úrad sociálneho zabezpečenia vydá požadované príkazy na odobratie a taktiež v približne 90% prípadov okresné súdy tieto rozhodnutia potvrdia. Rodičia môžu následne podať žiadosť o zrušenie príkazu raz za rok. V roku 2017 bolo takto do rodín vrátených 34 % detí. Ak existuje bezprostredné riziko pre dieťa, Barnevernet môže bez súhlasu rodičov ihneď vydať naliehavý príkaz na odobratie, ktorý musí byť následne schválený krajským úradom sociálneho zabezpečenia. V roku 2017 sa naliehavé príkazy týkali 1 342 detí. Počet detí podliehajúcich naliehavému príkazu sa medzi rokmi 2008 a 2013 zvýšil o 70%, od roku 2013 do roku 2017 nasledovalo zníženie o 17%. Spôsob realizácie naliehavých príkazov je často opísaný ako stresujúci tak deťmi, ako aj rodičmi. Deti sa vyzdvihujú v nevhodných časoch alebo sú brané z triedy v škole a v niektorých prípadoch sa používa sila a nátlak za alebo bez účasti polície. Ak dieťa podlieha príkazu na odobratie (naliehavému alebo inému), bude zvyčajne zverené do pestúnskej rodiny, ak je mladšie ako 12 rokov. Deti vo vekovej kategórii 12-18 rokov sú zvyčajne pravdepodobnejšie umiestnené v niektorej inštitúcii. Ďalším problémom je veľký počet súrodencov (6 z 10) oddelených pri umiestňovaní do pestúnskej starostlivosti. Rovnako ako v iných krajinách, dôsledky alternatívnej starostlivosti pre deti v Nórsku vo všeobecnosti nie sú dobré – existuje vyššia miera užívania drog alebo alkoholu, samovrážd, násilných smrtí, atď. Nedávne zmeny nórskeho zákona však podporujú umiestňovanie detí do kruhu širšej rodiny a priateľov dieťaťa, čo by malo viesť k stabilnejšej pestúnskej starostlivosti a lepším výsledkom. Za najviac prekvapivé správa označuje právo rodičov na mimoriadne vzácne a krátke (a často len asistované) návštevy detí, v mnohých prípadoch iba v rozsahu dvoch hodín štyri až šesťkrát do roka. Skutočnosť, že iba 80% všetkých odborníkov pracujúcich v orgánoch starostlivosti o deti má formálnu kvalifikáciu (minimálne bakalárske vzdelanie v oblasti starostlivosti o deti) je alarmujúca. Podľa oslovených psychológov, nórske orgány starostlivosti o deti uplatňujú komplikované teórie spojené s detskou psychológiou a výskumom v ranom vývoji (ako napríklad teória pripútanosti) za posledné roky – niekedy mimo kontextu.
Úplné znenie rezolúcie aj správy k nej možno nájsť tu: http://assembly.coe.int/nw/xml/XRef/Xref-DocDetails-EN.asp?FileID=25014&lang=2
Neoficiálny preklad rezolúcie: 
Rezolúcia 2232 (2018) – preklad (002).pdf
Rezolúcia 2232 (2018) – preklad (002).pdfRezolúcia nadväzuje a odkazuje na Rezolúciu 2049 (2015) „Sociálne služby v Európe: legislatíva a prax pri odoberaní detí z ich rodín v členských štátoch Rady Európy“, pozri bližšie:
http://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=1950
http://www.justice.gov.sk/Stranky/aktualitadetail.aspx?announcementID=1950