Preskočiť na hlavný obsah
Oficiálna stránka SK

Doména gov.sk je oficiálna

Toto je oficiálna webová stránka orgánu verejnej moci Slovenskej republiky. Oficiálne stránky využívajú najmä doménu gov.sk. Odkazy na jednotlivé webové sídla orgánov verejnej moci nájdete na tomto odkaze.

Táto stránka je zabezpečená

Buďte pozorní a vždy sa uistite, že zdieľate informácie iba cez zabezpečenú webovú stránku verejnej správy SR. Zabezpečená stránka vždy začína https:// pred názvom domény webového sídla.

Slovenčina
    1. Domov
    2. Tlačové správy
    3. Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil rozsudok v prípade Kuc proti Slovenskej republike

    Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil rozsudok v prípade Kuc proti Slovenskej republike

    Vypublikované 25. júla 2017
    ​Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil rozsudok, ktorým rozhodol o porušení článku 5 ods. 3 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd.

    ​Sťažovateľ bol obvinený, vzatý do väzby a neskôr obžalovaný z viacerých skutkov na základe toho, že s cieľom presadzovať práva zvierat zhromažďoval výbušniny, niektoré z nich spolu s písomnými vyhrážkami poslal veterinárovi a do centrály siete supermarketov a zostrojil a nechal explodovať nástražný výbušný systém pri vchode do prevádzky rýchleho občerstvenia v Košiciach. V júni 2013 ho Okresný súd Košice I odsúdil na trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov a uložil mu ochranný dohľad v trvaní 36 mesiacov. Sťažovateľ podal odvolanie a v októbri 2013 Krajský súd v Košiciach rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa. V júli 2014 okresný súd sťažovateľa opäť odsúdil na rovnaký trest a uložil mu ochranný dohľad. V septembri 2014 krajský súd odmietol sťažovateľovo odvolanie a odsudzujúci rozsudok nadobudol právoplatnosť. Na základe dovolania podaného sťažovateľom Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudky nižších súdov zrušil z dôvodu, že správne zistený skutkový stav bol nesprávne právne posúdený ako obzvlášť závažný zločin terorizmu a niektorých foriem účasti na terorizme. Vec bola vrátená prvostupňovému súdu, ktorý sťažovateľa v septembri 2016 uznal vinným z viacerých obzvlášť závažných zločinov a prečinov, odsúdil ho na trest odňatia slobody v trvaní 23 rokov a 6 mesiacov a uložil mu ochranný dohľad v trvaní 36 mesiacov. Sťažovateľ sa odvolal a trestné konanie stále nie je právoplatne skončené. Počas celého tohto obdobia bol sťažovateľ vo väzbe, ktorá bola opakovane predĺžená. 

    Sťažovateľ na ESĽP žaloval Slovenskú republiku pre porušenie článku 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a ods. 4 Dohovoru, konkrétne dĺžky a dôvodnosti väzby. Tvrdil, že vnútroštátne súdy pri rozhodovaní o jeho pokračujúcej väzbe nevzali do úvahy osobitosť jeho situácie danú jeho duševným stavom a nezaoberali sa jeho argumentmi v tomto ohľade.

    ESĽP vo svojom rozsudku konštatoval, že súdy sa pri predlžovaní sťažovateľovej väzby opierali o hrozbu pokračovania v trestnej činnosti a hrozbu úteku a poukazovali na systematické plánovanie spáchaných skutkov sťažovateľom, jeho dlhodobú psychiatrickú liečbu a skutočnosť, že spáchanie viacerých skutkov nepopieral. Odvolávali sa tiež na získané dôkazy a výpovede svedkov, ktoré potvrdzovali, že sťažovateľ mal v úmysle sfalšovať svoj občiansky preukaz a v prípade odhalenia sa pokúsiť o útek. ESĽP bol presvedčený, že vnútroštátne orgány sa za daných okolností až do prvého odsúdenia sťažovateľa mohli odôvodnene obávať, že sťažovateľ sa dopustí ďalšej trestnej činnosti a ujde. Po zrušení rozsudku z júna 2013 sa však v trestnom konaní riešila výlučne otázka sťažovateľovej trestnej zodpovednosti v závislosti od jeho nepríčetnosti. Sťažovateľ sa odvolával na potrebu psychiatrickej liečby jeho schizotypovej poruchy, v dôsledku ktorej bola jeho väzba podľa neho neprimeraná a nebola nevyhnutná. Vnútroštátne súdy sa podľa ESĽP vo svojich rozhodnutiach o väzbe otázkami duševného stavu sťažovateľa nezaoberali a opakovali dôvody, ktoré už boli skôr uvedené, a to napriek tomu, že už mali k dispozícii aj nový znalecký posudok týkajúci sa duševného stavu sťažovateľa a boli povinné reagovať na argumenty sťažovateľa o údajnej absencii dôvodov na väzbu vo svetle nových informácií. ESĽP poznamenal, že vláda v konaní tvrdila, že vnútroštátne súdy sa zaoberali osobitnými okolnosťami sťažovateľovho prípadu a predložila písomnú komunikáciu medzi okresným súdom a riaditeľom väznice, týkajúcu sa sťažovateľovho zdravia a schopnosti väznice zabezpečiť mu náležitú starostlivosť. ESĽP však poukázal na to, že vnútroštátne súdy majú povinnosť uviesť vo svojich rozhodnutiach argumenty pre alebo proti väzbe a v tomto prípade sa uvedená komunikácia v dotknutých rozhodnutiach vnútroštátnych súdov nespomínala. Tieto skutočnosti boli pre ESĽP dostatočné na prijatie záveru, že dôvody väzby, ktoré vnútroštátne orgány uviedli v rozhodnutiach o sťažovateľovej žiadosti o prepustenie z decembra 2013, nebrali do úvahy jeho osobnú situáciu, konkrétne jeho duševný stav. V dôsledku toho neboli dôvody sťažovateľovej väzby medzi 24. októbrom 2013 (kedy mali súdy k dispozícii dva protichodné psychiatrické znalecké posudky) a 2. aprílom 2014 (kedy ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa) dostatočné. ESĽP rozhodol, že článok 5 ods. 3 Dohovoru bol porušený. Zvyšné námietky sťažovateľa vyhlásil za neprijateľné.

    Pokiaľ ide o otázku spravodlivého zadosťučinenia, sťažovateľ požadoval 30 000 EUR z titulu nemajetkovej ujmy a 18 600 EUR z titulu nákladov a výdavkov. ESĽP mu priznal 6 500 EUR z titulu nemajetkovej ujmy a 9 000 EUR z titulu nákladov a výdavkov, vo zvyšku nároky zamietol.