Preskočiť na hlavný obsah
  1. Domov
  2. Tlačové správy
  3. Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil rozhodnutie v prípade Koky proti Slovenskej republike

Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil rozhodnutie v prípade Koky proti Slovenskej republike

Vypublikované 9. júna 2017
​Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil rozhodnutie prijaté 16. mája 2017, ktorým odmietol sťažnosť na porušenie článkov 3 a 13 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd. 

​Sťažovateľ bol vo februári 2009 Okresným súdom Dolný Kubín odsúdený v trestnom konaní za ozbrojenú lúpež a krádež na trest odňatia slobody v trvaní dvadsaťpäť rokov. V odôvodnení rozsudku sa uvádzalo, že boli splnené podmienky podľa § 47 ods. 2 Trestného zákona na odsúdenie sťažovateľa na trest odňatia slobody na doživotie, avšak so zreteľom na osobitné okolnosti okresný súd považoval za vhodné výnimočne zmierniť trest podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. Na základe odvolania podaného prokurátorom Krajský súd v Žiline v apríli 2009 zrušil prvostupňový rozsudok v časti uloženého trestu a následne odsúdil sťažovateľa na trest odňatia slobody na doživotie. Poukázal na to, že v minulosti bol sťažovateľ už dvakrát uznaný vinným z obdobných trestných činov a boli mu uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody. Vzťahovala sa teda na neho zásada „trikrát a dosť“, v zmysle ktorej bolo potrebné uložiť mu trest odňatia slobody na doživotie, pričom okolnosti prípadu vylučovali zmiernenie trestu podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona. Proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sťažovateľ podal dovolanie, ktoré najvyšší súd odmietol. Sťažovateľ sa následne obrátil na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý však jeho podanie odložil z dôvodu, že nespadalo do právomoci ústavného súdu. Sťažovateľov pokus o obnovu trestného konania bol rovnako neúspešný. 

V sťažnosti podanej na Európsky súd pre ľudské práva sťažovateľ namietal, že uložený trest odňatia slobody na doživotie je v rozpore s článkom 3 Dohovoru. Zároveň namietal porušenie článku 13 Dohovoru z dôvodu, že na vnútroštátnej úrovni nemal v tomto ohľade k dispozícii účinný prostriedok nápravy.

Európsky súd pre ľudské práva vo svojom rozhodnutí akceptoval argumenty vlády a odkázal na svoj rozsudok v prípade Čačko proti Slovenskej republike z 22. júla 2014, v ktorom riešil podobnú situáciu. Európsky súd poukázal na to, že s účinnosťou od 1. januára 2010 (zákonom č. 576/2009 Z. z.) došlo k zmene relevantných ustanovení Trestného zákona a bola zakotvená možnosť podmienečného prepustenia z uloženého doživotného trestu odňatia slobody po odpykaní 25 rokov trestu, ktorá sa vzťahuje aj na sťažovateľa. Európsky súd nenašiel žiadne dôvody, aby sa odklonil od svojich záverov v rozsudku Čačko; práve naopak, jeho zistenia v prípade Čačko sa na prípad Koky uplatňovali o to viac, že obdobie medzi uložením trestu sťažovateľovi a nadobudnutím účinnosti zmeny právnej úpravy bolo kratšie než v prípade Čačko a na rozdiel od prípadu Čačko bola sťažnosť v tomto prípade podaná až po nadobudnutí účinnosti predmetnej novely Trestného zákona. Európsky súd prihliadol aj na to, že počas osemmesačného obdobia medzi odsúdením sťažovateľa a zmenou právnej úpravy sa sťažovateľ pokúšal domôcť nápravy na najvyššom súde prostredníctvom dovolania a mohol tak urobiť aj na ústavnom súde prostredníctvom ústavnej sťažnosti. Za daných okolností európsky súd dospel k záveru, že vnútroštátne právo a prax poskytujú sťažovateľovi možnosť súdneho preskúmania uloženého trestu odňatia slobody na doživotie, pričom tento mechanizmus spĺňa kritériá, ktoré európsky súd stanovil vo svojej vlastnej judikatúre. Vzhľadom na uvedené európsky súd dospel k záveru, že námietka týkajúca sa údajného porušenia článku 3 Dohovoru je zjavne nepodložená. Pre nedostatok hájiteľného základu tvrdenia podľa článku 3 Dohovoru európsky súd považoval za zjavne nepodloženú aj námietku podľa článku 13 Dohovoru. Sťažnosť ako celok vyhlásil za neprijateľnú.