Preskočiť na hlavný obsah

Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil rozsudok v prípade Silášová a ďalší proti Slovenskej republike

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil rozsudok v prípade Silášová a ďalší proti Slovenskej republike. Na ESĽP sa 3. júna 2010 obrátilo dvadsať sťažovateľov vo veci porušenia ich práva na pokojné užívanie majetku podľa článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v dôsledku podmienok zákonného nájmu pôdy v záhradkových osadách. Súd skonštatoval porušenie tohto článku a priznal 20 sťažovateľom spolu 67 030 EUR ako náhradu majetkovej škody.

V predmetnom prípade sú sťažovatelia vlastníkmi pozemkov nachádzajúcich sa na území mesta Žiliny. V roku 1987 bola zriadená záhradkárska osada a odvtedy boli pozemky sťažovateľov využívané záhradkármi. Podľa § 3 a 4 zákona č. 64/1997, v znení účinnom do 31. marca 2011 a v spojení s príslušnými vykonávacími predpismi boli záhradkári povinní platiť nájom vo výške 0,01 EUR za meter štvorcový a rok. V roku 2010 stanovil znalec na žiadosť sťažovateľov cenu nájmu pozemkov vo výške 2,66 EUR za meter štvorcový a rok.

Sťažovatelia sa na ESĽP obrátili s námietkou, že nedobrovoľný nájom ich pozemkov bol v rozpore s ich právom na pokojné užívanie majetku podľa článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Vo svojom rozsudku ESĽP skonštatoval, že predmetná sťažnosť sa týka nedobrovoľného prenechania užívania pozemkov sťažovateľov záhradkárom, a že pravidlá určujúce náhradu za toto prenechanie sa podstatne zmenili v priebehu výkonu rozsudku ESĽP Urbárska obec Trenčianske Biskupice proti Slovenskej republike (č. 74258/01) proti Slovenskej republike. ESĽP bol toho názoru, že aj keď sťažovatelia vo svojom stanovisku kritizovali metódu určenia výšky nájmu, v zásade nenamietali povinné prenechanie svojich pozemkov do užívania záhradkárom v zmysle zákona. ESĽP sa preto obmedzil na posúdenie sťažnosti na povinné prenechanie pozemkov sťažovateľov do užívania záhradkárom podľa zákona účinného do 31. marca 2011.

ESĽP ďalej zopakoval, že v prípade Urbárska Obec Trenčianske Biskupice rozhodol, že sťažovatelia dostali mimoriadne nízku náhradu za prenechanie svojich pozemkov do užívania záhradkárom a článok 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru bol preto porušený. V prípade Silášová a ďalší nebolo sporným, že sťažovatelia mali v relevantnom čase nárok na nájomné vo výške 0,01 EUR za meter štvorcový a rok. Strany sa však nezhodli na výške trhového nájomného. Zo stanovísk oboch strán ESĽP vyvodil, že výška primeraného nájomného sa pohybovala v rozmedzí od 0,38 EUR do 2,66 EUR za meter štvorcový a rok, pričom prevládalo určenie ceny nájmu vo výške 0,70 až 0,80 EUR za meter štvorcový a rok. ESĽP uviedol, že aj keby zobral do úvahy najnižšiu hranicu určeného trhového nájomného, teda 0,38 EUR za meter štvorcový a rok, výška nájmu na základe zákona, t. j. 0,01 EUR, predstavuje menej než tri percentá tejto sumy. Nebolo zrejmé, či nejaké trhové faktory ovplyvnili určenie takejto výšky nájmu podľa zákona a ESĽP nenašiel pre tento rozdiel žiadne vysvetlenie. Preto skonštatoval porušenie článku 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru.

Z titulu spravodlivého zadosťučineniu ESĽP priznal 20 sťažovateľom spolu 67 030 EUR (sumy pre jednotlivých sťažovateľov sa pohybujú od 60 EUR do 16 660 EUR) ako náhradu majetkovej škody. Ďalej priznal každému zo sťažovateľov 200 EUR ako nemajetkovú ujmu a 2 000 EUR spoločne všetkým sťažovateľom ako náhradu trov a výdavkov.